Dakujem za info...

A dôvod, prečo dokument neprešiel?

- vláda SMER síce nateraz neschválila spomínaný dokument, ale neskôr sa tak môže stať, pretože oni s ním v skutočnosti suhlasia, len keby to urobili teraz oficialne - vizerali by, že participuju s vládou EU.

Vláda SMERU hraje a musí hrať tú druhu stranu, ktorá chce a musí sa spojiť s ruskou federáciou, aby vznikol konflikt záujmov. SMER chce pripojiť Slovensko k ruskej federácie, len to robia pomaly a neoficiálne.

Aj ked navonok sa tvária, že neschvaľuju nemorálne zákony, v skutočnosti su za jedno, len musia hrať na stranu Rusov, takže radšej si počkaju až príde podobný dokument z ruskej strany a potom to schvália.

Podľa dostupných informácii má podobnú stratégiu týkajúcu sa ľudských práv z členských krajín EÚ len Holandsko

Mnohé štátne inštitúcie, mimovládne organizácie, politické strany, samotní politici, ako aj Konferencia biskupov Slovenska vzniesli značný počet pripomienok voči obsahu návrhu Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR, ku ktorej 19. júna skončilo pripomienkové konanie. Podpredseda parlamentu a predseda KDH Ján Figeľ minulý týždeň osobne navštívil ministra Lajčáka a vyjadril mu vážne výhrady k navrhovanej Stratégii.
www.hlavnespravy.sk/…/287263

Stratégiu tvorí 25-stranový text samotnej Stratégie a 13 okruhov príloh, spolu 440 strán. Podľa dostupných informácii má podobnú stratégiu týkajúcu sa ľudských práv z členských krajín EÚ len Holandsko. Slovensko nemá žiadny medzinárodno-právny záväzok prijať takýto dokument.

Pripomienky štátnych inštitúcii
Kritické stanovisko k finálnej verzii stratégie zverejnila napr. aj Generálna prokuratúra SR, Ministerstvo zdravotníctva a Úrad vlády SR.
Podľa Generálnej prokuratúry „materiál po obsahovej stránke nepredstavuje ucelenú stratégiu, ani koncepciu, analýzu, či rozbor. Obsahovo nenapĺňa osnovu danú názvami jednotlivých častí a nemá zrozumiteľný záver. Obsahuje množstvo nesúrodých, neusporiadaných, aj bezobsažných fráz“.
Ministerstvo zdravotníctva vyjadrilo kritiku medziiným voči konkrétnemu návrhu v prílohe č. 8 týkajúcej sa práv LGBTI osôb. Zdôraznili, že ak by pri darovaní krvi bola v dotazníku vypustená otázka či mal muž za posledný rok sexuálny styk s mužom, mohlo by to vážne ohroziť zdravotný stav občanov SR.

Podľa Úradu vlády „navrhovaný materiál sa nepokúsil prekonať zúžený pohľad na problematiku ochrany a podpory ľudských práv. Návrh stratégie by mal obsahovať neutrálne odporúčania systémového a koncepčného charakteru zahŕňajúce ochranu a podporu ľudských práv v celej svojej šírke, vrátane hospodárskych a sociálnych práv.“ Ďalej Úrad vlády kritizuje, že iInštitucionálna báza ochrany a podpory ľudských práv je v predmetnom materiáli neurčitá a nedostatočne korešponduje s programovým vyhlásením vlády. ... Predmetný materiál zotrváva na predstave, že jediným reprezentantom občianskej spoločnosti je časť neziskového sektoru ...“

Pripomienky mimovládnych organizácii
Najväčší počet pripomienok vzniesli mimovládne organizácie. Avšak nebola akceptovaná ani jedna z tých, ktorú podali MVO obhajujúce tradičné hodnoty.
„Dokumenty, tak ako sú pripravené, nie sú vhodné na rokovanie vlády. Majú veľa obsahových aj formálnych nedostatkov,“ konštatuje právnik Martin Dilong z FVO. FVO už v októbri 2013 v liste, ktorý adresovalo ministrovi zahraničia pomenovalo spôsob, ako dospieť v dialógu ku dokumentu v oblasti ľudských práv, ktorý by spájal, a nie rozdeľoval slovenskú spoločnosť.

Žiaľ, minister tento apel prehliadol. Slovensko nemá žiadny medzinárodno-právny záväzok prijať takýto dokument. Stratégii chýba spoločenský konsenzus na to, aby mohla byť skutočným prínosom pre úroveň ľudských práv na Slovensku. Podľa FVO je možné pozitívne podnety z tohto dokumentu, týkajúce sa práv seniorov, detí, zdravotne postihnutých a ďalších skupín, realizovať aj bez prijatia Stratégie ako celku.
Upozorňujeme vládu, že síce môže prijať kontroverznú Stratégiu, jej návrh však bude výrazne polarizovať slovenskú spoločnosť. Takéto riešenie nepovažujeme za múdre a rozumné“, uvádza na záver stanoviska FVO Martin Dilong.

Dňa 12. júna poslanec NR SR Marián Kvasnička (KDH) na podnet predstaviteľov mimovládneho sektora, ktorým záleží na ochrane rodiny a podpore sociálno-ekonomických práv všetkých občanov, interpeloval ministra práce sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera vo veci výberového konania v oblasti publicity a propagácie rodovej rovnosti.
Podľa interpelácie Kvasničku sekcia vzdelávanie Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny zadala zákazku na „Návrh a vytvorenie mediálneho priestoru pre publicitu a propagáciu problematiky Inštitútu rodovej rovnosti“. Obsahom tejto štátnej zákazky je vytvorenie loga, sloganu, vizuálu, televízneho a rozhlasového spotu pre kampaň menovaného inštitútu.
Detaily výberového postupu jediného súťažiaceho - IMAGEWELL s. r. o. - sú uvedené v elektronickom Vestníku verejného obstarávania.
Hodnota zákazky je podľa interpelácie 551 947,2 eur.
Kvasnička sa po viacerých odborných konzultáciách s reklamnými grafikmi a dizajnérmi, ako aj s expertmi a kreatívnymi pracovníkmi z mediálneho prostredia obáva, že zvolená výberová forma – súťažný dialóg – bola použitá zámerne, s cieľom vyhnúť sa verejnej súťaži alebo užšej súťaži.
Na základe uvedených skutočností má poslanec nasledujúce podozrenie: „Nakoľko v súťažnej komisii figurujú aj vysokí štátni úradníci s kontroverznou povesťou, mám veľa dôvodov si myslieť, že celý postup nebol práve transparentný. Podozrenie z klientelizmu a paralela k neslávne známemu nástenkovému tendru sú aj tu naporúdzi,“ píše v interpelácii Kvasnička.

Skutočné potreby ľudí
Pre objasnenie skutočností sa poslanec v interpelácii opýtal ministra nasledujúce otázky a žiada o seriózne preskúmanie problému:
- Bol dodržaný zákon o verejnom obstarávaní a ponuka zaslaná najmenej trom uchádzačom? Ak áno, aká bola forma tohto zverejnenia?
- Je pravda, že na oblasti, ku ktorým patrí aj rodová rovnosť Vaše ministerstvo alokovalo dotácie vo výške viac ako 2 700 000 eur? A je toto jeden z dôvodov, aby sa ľahkovážne použila temer ich pätina (ako to dokladá vyššie uvedený prípad)?
Podľa Kvasničku by sa, prostriedky v hodnote viac ako 550 000 eur určené na honosnú kampaň Inštitútu rodovej rovnosti, mohli použiť ako pomoc "najmä konkrétnym matkám, ženám, živiteľom rodín pri riešení ich zložitej sociálno–ekonomickej situácie. Taktiež by bolo vhodné časť z tejto sumy využiť na projekty pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby po 50. roku veku, ktoré sú často obeťami diskriminácie z dôvodu veku, ak stratia prácu a hľadajú si nové zamestnanie“.
Kvasnička okrem interpelácie určenej ministrovi Richterovi apeluje aj na premiéra Róberta Fica. Vo svojej žiadosti týkajúcej sa zastavenia projektov Inštitútu rodovej rovnosti od predsedu vlády postuluje, aby posúdil zmysluplnosť projektu mediálnej propagácie štátnej inštitúcie a podporil prijatie racionálneho rozhodnutia v prospech skutočných potrieb ľudí na Slovensku.
www.hlavnespravy.sk/…/281256