Šalamoun předpovídá příchod Ježíše Krista (v knize Moudrost Šalamounova, slovenský překlad)
Honosí sa, že má poznanie Boha, a označuje sa za Pánovho služobníka.
Stal sa žalobcom našich myšlienok a ťažko nám padne aj pozerať naň, lebo jeho život sa nepodobá životu ostatných a jeho správanie je celkom odlišné.
Pokladá nás za zhýralcov, bočí od našich ciest ako od špiny, no koniec spravodlivých vyhlasuje za šťastný a chvasce sa, že otcom je mu Boh.
Pozrime, či sú jeho slová pravdivé, a skúmajme, ako sa to s ním skončí.
Veď ak je tento spravodlivý Božím synom, Boh sa ho ujme a vytrhne ho z ruky tých, čo sú proti nemu.
Potupujme a trápme ho a tak ho vyskúšajme, aby sme zistili, či je naozaj zdržanlivý; tak sa presvedčíme, či je odolný voči zlu.
Odsúďme ho na potupnú smrť, veď sa mu dostane záchrany — ako sám hovorí.
... Vtedy sa spravodlivý postaví s veľkou neohrozenosťou pred tých, čo ho sužovali a čo znevažovali jeho úsilia.
Keď to uvidia, budú zachvátení hrozným strachom a budú bez seba nad jeho nečakanou záchranou.
S ľútosťou sa budú medzi sebou rozprávať, budú vzdychať v úzkosti ducha a povedia:
Toto je ten, čo nám bol kedysi na smiech a na potupné príslovie. Ach, my hlupáci! Jeho život sme pokladali za bláznovstvo a jeho skon za skon bez cti.
Ako to, že bol zarátaný medzi Božích synov a že jeho údel je medzi svätými?
Zblúdili sme z cesty pravdy a svetlo spravodlivosti nám nesvietilo ani slnko nám nevyšlo.
Neprávosťou a záhubou sme sa nasýtili na životných chodníkoch, putovali sme cez neschodné pustatiny, ale Pánovu cestu sme nepoznali.
... Spravodlivý však dosiahne odpočinok, aj keby náhle umrel.
Keďže sa zapáčil Bohu, tešil sa z jeho lásky a pretože žil medzi hriešnikmi, bol prenesený.
Bol uchvátený, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, aby klam nezviedol jeho dušu.
Ten človek dosiahol dokonalosť v krátkom čase, dosiahol plnosť dlhého veku.
Veď jeho duša bola milá Pánovi, preto sa poponáhľal vytrhnúť ho zo zla, ktoré ho obklopovalo. Ľudia to videli, ale nepochopili ani si to nevzali k srdcu, že milosť a zľutovanie je pri jeho vyvolených a jeho ochrana je nad jeho svätými.
Spravodlivý svojou smrťou odsudzuje žijúcich bezbožných a mladosť, čo rýchlo dosiahla dokonalosť, mnohoročnú starobu nespravodlivého.
Uvidia totiž skon múdreho, ale nepochopia, čo s ním zamýšľal Pán, prečo ho voviedol do bezpečia.
Uvidia to a opovrhnú tým, ale sám Pán ich vysmeje.
Stanú sa mŕtvolami bez úcty, trvalo budú na posmech medzi mŕtvymi, pretože ich zrazí dolu hlavou a onemejú, vyvráti ich zo základov, nechá ich úplne vyprahnúť ako úhor, stihnú ich bolesti a ich pamiatka zahynie.
Na účtovanie svojich hriechov pôjdu zdesení a ich nezákonné činy budú stáť proti nim a usvedčia ich...