Tulaku ja nemam pocit zhovievavosti. To si myslí kde kto. Raz je zhovievavá k potratom, potom je zhovievavá k homosexuálom, potom je zhovievavá k práci v nedelu, nakoniec je zhovievavá celkovo. stále sa najde niekto, koho je viac počut kričat - v jednej oblasti, málokto to pojme komplexne-.

Nemyslím si že ide o intenzitu kriku akebo počty udelených trestov. Proste toto sa učí, toto je napísané, toto je vypovedané. Kto chceš čítaj , vnímaj, počúvaj. No a kto nie - no tak ne. O tom je sloboda.

3.sv.vojna-VAROVANIE-ZÁZRAK-TREST-2 príchod Krista Ježiša

Čo si myslíte - ak by bola vojna, čo by ju zastavilo (resp.čo by bolo potrebné na ukončenie vojny?)

K Vassule se Kongregace vyjádřila v roce 1995 i v r. 2007.www.vatican.va/…/doc_doc_index_f…
Ke Garabandalu se Kongregace podle mého názoru podobně jako k Medžu chová poněkud vyhýbavě, potvrzuje stanoviska místních biskupů, kteří k tomu mají pravomoce se vyjádřit a nemají potřebu zasáhnout.V případě Medžu se zahájilo nějaké šetření s příslibem do konce roku 2012.Svého slibu nedostáli.Bylo to tedy trochu ukvapené.Bylo v obou případech místními ordináři konstatováno, že nebyl shledán nadpřirozený původ.To si mnozí vysvětlují, že co není, může být.Mnoho lidí se k těmto zjevením upíná.Církev se k tomu staví shovívavě, tak asi ani mně nic jiného nezbývá.Jen jsem oponovala tvrzení, že zjevení v Garabandale bylo již schváleno.Žádný takový dokument neexistuje.

Podle sdělení Kongregace pro nauku víry z 6. října 1995 vyvolává paní Vassula Rydenová problémy jak v pravoslavné, tak v římskokatolické církvi. Zmíněná paní nerespektuje normy vztahující se na ekumenickou spolupráci. Údajná nebeská poselství, jak konstatuje tento dokument, jsou plodem čistě soukromé meditace. I přes některá pozitivní hlediska dopad této činnosti je negativní. Kongregace zavazuje biskupy, aby informovali věřící a nedávali žádný prostor ve svých diecézích k šíření jejích myšlenek. Věřící vyzývá, aby spisy i projevy paní Vassuly Rydenové nepovažovali za nadpřirozené a uchovali si čistotu víry, kterou Pán svěřil Církvi.
Mons. Dominik Duka, OP, biskup královéhradecký (cit. z ACEB 09/2001)
www.katolik.cz/otazky/ot.asp

Dokument "kongregácie pre náuky viery" s negatívnym vyjadrením na zjavenia v Garabandale nie je podpísaný (schválený) pápežom !!!

Čo to znamená?

V r.1996 sa "kongregácia pre nauku viery" takisto vyjadrila k prípadu zjavení Vassuly Ryden a to negatívne (podotýkam - bez schválenia pápeža)

O niekoľko rokov neskôr (r.2004), ten istý prefekt kongregácie, čiže kard.Jozef Ratzinger sa už vyjadril pozitívne k zjaveniam Vassuly Ryden

aktualityspravynovinky.wordpress.com/…/kauza-vassula-r…

Čo z toho vyplýva?

Dokumenty kongregácie pre nauku viery, pokiaľ nie su schválené pápežom, čiže nemajú záväzný charakter - od takýchto vyjadreniach stále ešte môžeme očakávať opačnú zmenu.

Ináč povedané: Ak sa doposiaľ kongregácia vyjadrila negatívne voči zjaveniam v Garabandale, môže sa stať, že v buducnosti sa vyjadrí pozitívne.

Avšak keby bol dokument schválený pápežom, vtedy by sa už jednalo o záväzný dokument (definitívne oficiálne učením Cirkvi), pretože tak sa píše v Lumen Gentium 25, že neomylnosť pápeža sa vyjadruje zvlášť v jeho dokumentoch (resp.jeho schválených dokumentoch)

Pozitívne stanovisko miestneho biskupa Mons.Ch.A. de Val Gallo na zjavenia v Garabandale + další...

Hluboké duchovní pouto pojilo Conchitu také s blahoslavenou Matkou Terezou z Kalkaty, která byla mj. kmotrou třetí Conchitiny dcery a v roce 1987 se rozhodla pro duchovní adopci každého kněze ze santanderské diecéze jednou sestrou své kongregace.
Toto výmluvné gesto přijal santanderský biskup Juan Antonio del Val Gallo (druhý nástupce tragicky zemřelého biskupa Puchola) s velkou vděčností a možná se právě takto otevřela cesta ke konečnému pozitivnímu přijetí garabandalských zjevení v této diecézi.
Biskup del Val, který byl ještě jako mladý kněz svědkem dívek v extázi, jmenoval v roce 1982 farářem v Garabandalu horlivého kněze, pocházejícího z této vísky, Dona Juana Gonzalese Goméze, jenž byl také svědkem událostí v čase zjevení. Doporučil mu, aby bratrsky přijal každého kněze, který Garabandal navštíví a aby pro garabandalské poutníky sloužil denně mši sv.

Biskup del Val potvrdil v exkluzivním rozhovoru na videokazetě o Garabandalu, že poselství z Garabandalu jsou teologicky správná.

Ustavil také skupinu teologů, kterou vedl biskup Astrogi Briva Benavento z Léonu, aby znovu zkoumala všechny skutečnosti spojené s událostmi v Garabandalu. Po své demisi (podané po dosažení věkové hranice), odeslal spolu se svým nástupcem dokumentaci vytvořenou šestiletou prací teologů v listopadu 1991 do Říma.
Nástupce Mons. del Val, jímž byl José Vilaplana Blasco (uvedený do biskupského úřadu 29. 9. 1991 – v den svátku sv. archandělů Michaela, Gabriela a Rafaela) přijal v srpnu 1996 vizionářku Jacintu, která od něj získala souhlas k tomu, aby se mohla zúčastnit konference v Mexiku a tam dovolit přítomným klanět se kříži políbenému Panou Marií v Garabandalu. Směla také přijmout pozvání do Kanady.
Současný santanderský biskup Vicente Jiménez Zamora prozatím žádné své stanovisko ve věci Garabandalu nezveřejnil.

aktualityspravynovinky.wordpress.com/…/stanovisko-cirk…

Jeden názor ke stanovisku Církve ke Garabandalu:
garabandal.cz/stanovisko.php

lubilko — 8.3.2013 21:06:41:
"...ked som ich sama hlbsie skumala, tak som natrafila na nezrovnalosti a falos v poslolstvách..."
Můžete prosím upřesnit?

už som to tu raz dávala a rada to tu dám znovu :
Môj príbeh
Dobrý deň, vzhľadom na to, že po internete sa šíria rôzne názory na pravosť či nepravosť posolstiev Irskej vizionárky, rozhodla som sa založiť túto stránku. Tieto posolstvá dávané svetu nájdete v slovenskej verzii na jezis-kristus-varovanie.webnode.sk/posolstva/najnovsie-posolstva . Každý má právo si tieto posolvá v pokoji prečítať a sám zvážiť. Sama som tak urobila. Preto som sa rozhodla napísať Vám moju ososbnú skúsenosť s týmito posolstvami. Napriek veľkej nevôli mnohých sa až za rekordne krátky čas tieto pososltvá šíria svetom a sú preložené do rôznych jazykov. Aj mne sa dostali do ruky náhodou. Ešte pred týmito posolstvami som sa pár rokov venovala problematike slobodomurárstva a illuminátov. Skôr to bola taká naháňačka za senzáciami a novými informáciami. Ako vidíme, dnes je svet informáciami presýtený. Podobne aj ja som nachádzala informácie rôzne, no všetky mali jednu spoločnú črtu - zanechávali vo mne strach a pocit bezmocnosti. Ale kedže je človek tvor zvedavý, aj napriek tomu som získavala nové a nové informácie. O podrahových reklamách - ako vplývajú na ľudkú psychiku, hudobnom priemysle a kódoch v piesňach... Ale aj mnoho rôznych, neužitočných informácií - (Zeitgast, ktorý natočili oni sami za určitým účelom manipulácie, šírenia strachu. Sám film si protirečí a sú v ňom vsadené symboly illuminátov ako aj ich učenie) . Síce poodhalia čo sa deje za oponou a človek má pocit aké má otvorené oči, ale iba z časti. Poodhalia to, čo im vyhovuje, aby poodhalené bolo a zároveň manipulujú s človekom a dostávajú ho tam, kde ho presne chú mať - aby sa bál a nevedel, čo robiť.
Nebola som poriadnou Kresťankou. Ale to som si uvedomila až po čase. Môj vzťah s Bohom bol veľmi povrchný. Taký, že som niekedy nezašla do kostola za celý rok, ku spovedi už nehovoriac. Nevedela ako sa modlí ruženec a priznajme si, že v dnešnej spoločnosti si medzi mladými ľuďmi povedať, že sa modlíte je, bohužiaľ,trapas. Posolstvo ma zaujalo a rozhodla som sa, že si ich prečítam viac. Kedže mi prišli zaujímavé, tak som v tom pokračovala. Zároveň odpovedali na moju základnú otázku - ako toto môže Boh dopustiť? Ako sa môže len prizerať čo chcú s nami urobiť? Kto nás ochráni? A tieto posolstvá mi dali odpoveď a nielen to, dali mi omnoho viac. Predtým som ako puberťáčka počúvala vždy o tom ako nás Ježiš miluje. Bohužiaľ, vtedy som ešte nechápala významu tých slov a stalo sa to pre mňa frázou. Žila som si svoj život ďalej, robila čo chcela. Až jeden deň som si dala "maratón" a čítala som jedno posolstvo za druhým. Od začiatku až ku poslednému najaktuálnejšiemu. Počas čítania mi vyhrkli slzy. Neviem to opísať, len som bola po každom riadku v úžase. Tak toto bola tá Božia láska, ktorú som pochopila až cez posolstvá. Láska k nám ľuďom z nich priam kričí. Bolo pre mňa neuveriteľné, keď som čítala, že Boh nás všetkých miluje. Všetkých. Predtým som si myslela, že viac tých správnych kresťanov, ktorí chodia každú nedeľu do kostola, modlia sa, vedú správny život. Takí si zaslúžia byť spasení, lebo preto aj niečo robia. Ale tam bolo niečo iné. Bolo tam, že aj ľudí ako som ja, dokonca iných náboženstiev, Muslimov, ateistov, satanisov, homosexuálov... všetci sme Jeho deťmi a na každom z nás Mu záleží a nechce naše zatratenie. Pre mňa niečo nepochopiteľné v dnešnom nespravodlivom svete. Nikoho neodsudzovať. A hlavne, najviac mu záleží na tých najväčších hriešnikoch, pre ktorých nechce zatratenie. Na náboženstve nám v škole hovorili o pekle, ale prišlo mi to skôr ako vyhrážanie. Nebudeš sa správať slušne, tak pôjdeš do pekla. Veľakrát ma napadlo, tak čo už. Nejako som to prežila tu, tak to nejako prežijem už aj tam. Koľká to naivita. V dnešnej dobe sa vôbec neprikláda dôvod vysvetlenia pekla. Nevedela som si ho predstaviť aj preto, lebo mnohé veci sú nad naše ľudské chápanie. Bohužiaľ, každý má veľmi skreslenú predstavu pekla. Až keď som si pozrela dokument 23 minú v pekle www.youtube.com/watch pochopila som, prečo toľké naliehanie a prosby, aby sme zmenili svoje životy.. Uvedomila som si, že sa chcem zmeniť. Zároveň je v posoltvách taký zvláštny závan prosby modliť sa ruženec Božieho Milosrdenstva a k Panne Márii. Chcela som aj svojim pričinením pomôcť. Všetci máme blízkych, na ktorých nám záleží. Povedala som si, že ak je toto pravda, tak nechcem, aby sa aj im niečo stalo a ak má modlitba takú moc, tak prispejem aj tou svojou. Najčastejšie som si zapla rádio Lumen o 3 poobede. S nimi sa mi ruženec modlil ako "po masle". Vtedy som si ešte neuvedomovala akú silu má ruženec a modlitba za druhých modlená zo srdca. Potom som však zistila, že je dobré sa modliť aj ruženec k Panne Márii. Dostala brožúrku od babky a učila sa ako sa ruženec modlí. Zo začiatku to bolo pre mňa ťažké, sústrediť sa na modlitbu. Ale dnes to už ide. To bol prvý krok, že som sa naučila modliť ružence. Bola som vlažná kresťanka, ktorá si myslela, že keď nikoho nezavraždila, nikomu neubližuje a dokopy nič zlé nerobí a navyše verí v Boha, tak má jasné miesto v nebi. Koľká to naivita, takí ľudia sú tie najlepšie obete pre zlého. Boh nechce naše zatratenie, ale nemôže nám zasahovať do našej slobodnej vôle. My sa musíme chcieť zmeniť. Akosi som zabudla na spovede a hlavne, riadiť sa Božími prikázaniami. Rozhodla som sa, že si spravím genrálnu spoveď. Vtedy som mala takú malú dušičku. Bola to taká hanba. Tak som sa hanbila za svoje hriechy. Myslela som si, že keď ich kňazovi všetky poviem, tak ma zo spovedelnice vyhodí. Stal sa pravý opak, bol rád, že zablúdená ovečka prišla opäť do košiara a chce svoj život zmeniť. Vtedy mi odpadol taký obrovský balvan zo srdca. Nikdy predtým som neprežila zbožnejšie svätú omšu a nevnímala každé jedno slovo a rozmýšľala nad jeho významom ako vtedy, po spovedi. Zrazu už pre mňa neboli diskotéky, alkohol, sex. Dnes sa hlavne sex zamieňa so slovom láska. Mnohí si myslia, že je to druh vyjadrenia lásky. Ale láska je to, že pri Vás tá ososba stojí v dobrom, ale hlavne aj v zlom. Snažíte sa problémy riešiť, nie sa rozchádzať. Láska je obetovať sa za toho druhého a robiť to s radosťou. Vždy som obdivovala mužov, čo sa starali o svoje choré ženy či už boli na vozíčku, či mali iné závažné problémy. Neopustili ich. Síce sú tieto ženy zničené chorobou, pre nich sú to tie najkrajšie ženy a nemusia mať na sebe tonu mejkapu ani byť hviezdami vyretušovaných fotografií. Dnes si chce len každý užiť, ale to nie je láska, to je vášeň. A keď vášeň pominie, ostanú len oči pre plač. Ak muž miluje, počká a rešpektuje rozhodnutie ženy. Sko skončení gymnázia som išla pracovať do zahraničia. Mala som všetko. Nádhernú výplatu a v práci som dokopy nerobila nič. Ale tú prázdnotu, ktorú som cítila vo svojom vnútri. Bola som obklopená kamarátmi, veľmi dobrými, ale pritom som si v miliónovom meste pripadala byť úplne sama. Myslela som si, že keď si nájdem priateľa, bude to iné. Bolo iba na chvíľu. S pribúdajúcimi problémami vo vzťahu som bola zase na začiatku. Zahraničie ma zmenilo, k horšiemu. Priviedlo ma bližšie k materializmu. Šťastie som hľadala v nakupovaní. Každý deň som si musela kúpiť niečo nové, čo mi poskytlo pocit šťastia na pár hodín, niekedy dní. Ale potom som si musela zase niečo kúpiť. Na Slovensko som prišla s niekoľkými kuframi plnými oblečenia. A s pocitom prázdna. Tu na mňa čakala vysoká škola, ale aj tieto posolstvá. Skriňu som mala preplnenú, ale aj tak stále pocit, že si nemám čo obliecť. Ako ma posolstvá menili, dozvedela som sa o jednej rodine s malými deťmi. Ich otec je alkoholik a jedného dňa ich vyhnal von na dvor a opitým im všetky ich veci a oblečenie spálil. V tej zime im ostalo jedine to, čo mali oblečené na sebe. Vtedy si človek uvedomí, aký je hlúpy. A ja som mala stále málo. Rozhodla som sa vyratať veci, ktoré nenosím. Na moje počudovanie to bola štvrtina z mojej skrine. Veci, čo som mala uložené niekoľko rokov, zatiaľ čo ich mohli nosiť tí, ktorí ich potrebujú. Zaniesla som ich na charitu. Nie do tých žltých kontajnerov s dúhou čo sú na každom sídlisku. Ten pocit, že som urobila konečne niečo správne bol neopísateľný. Pocit, že mám málo vecí a nemám čo nosiť zmizol. Aj preto, lebo som vedela, čo v skrini mám. Keď máte toho veľa, strácate prehľad nad vecami a myslíte si, že Vám stále niečo chýba. Prestala som sa zapodievať hlúlosťami, čítať články typu : " Desť rád ako ho dostať" a pod. Nepotrebujem to. Radšej sa pomodlím večer za dobrého manžela. Verím Bohu a nie článkom. Zrazu som našla to, čo som celý ten život hľadala - pokoj, vyrovnanosť. Nebojím sa čo bude. A nebojte sa ani vy. Ododvzdajte svoj život Bohu a verte jemu. Vytlačte si Pečať živého Boha a dajte si ju posvätiť.
Toto urobili so mnou posoltvá v priebehu pol roka. Ak chce ešte stále niekto tvrdiť, že pochádzajú o zlého, nech si môj príbeh prečíta ešte raz.

Tak teraz vieš s istotou,že ťa ako nepriateľa nevnímam,neviem prečo to formuluješ s opačným významom.
Vo vyjadrení biskupa Sečku je jasne napísané že ,citujem...

Biskup Sečka:Zistil som, že ide o bludnú náuku, ktorá nie je v súlade s učením Katolíckej cirkvi a vykazuje známky sektárstva.

Ale je to tvoje smerovanie,no je zrejmé,že moje postrehy ohľadne zneužívania materiálov ktoré vkladáš,sú správne.

Verím ti,že si kresťanka,to sú aj mnohé iné odlúčené skupiny.
Na prvý pohľad je to ľúbivé,plné lásky voči čitateľovi,no na druhej strane je tam aj veľa jedu,ktorý je nasmerovaný proti bolestiam v Cirkvi,stavia čitateľa do rozhorčeného spravodlivého postoja a dáva mu pocit sudcu,reformátora,spasiteľa,jediného spravodlivého,stavia človeka do Božej rovnosti.Je to veľmi nebezpečné.Autor posolstiev sa stavia do role dobrého duchovného otca,radcu,narieka nad hriechom iných a pri tom pretvára dotyčného záujemcu na svoj obraz a svojho stúpenca,ktorého oberá o slobodnú vôľu.Vnuká mu pocit dôležitosti,stráca skutočný obraz o sebe.To sú zbrane pýchy,mámenie sebadokonalosti, pseudo svätosti. Vtláča do jeho duše nepokoj,dáva mu falošné istoty,prísľuby,atď.

Je to odvrátenie sa od učenia Cirkvi,od Evanjelia,a od toho,k čomu nás Panna Mária vyzýva.