o.Ivan Španík: "Bratom kňazom, všetkým ľuďom dobrej vôle, nebojte sa!"

Prosba o spojenie sa v modlitbe k Matke Eucharistie a spolu s ňou k Trojjedinému Bohu za skoré ukončenie provizória v podávaní sv. prijímania Píšem to aj preto, lebo som počul o pár spolubratoch, …
dalila
Pekné a s pokorou. Nech mu Boh žehná
TruePeter
MNOHO KNEZI,BISKUPU a KARDINALU jde cestou zatracení a bere s sebou MNOHO duši..řekla Panna Maria Conchite...a to bylo v roce cca 1963..Opravdu jste tak nevidomí,že si myslíte,že v roce 1963 to bylo ve světě a v Církvi duchovně stejně jak dnes...?Popř.horsi...?!Ano,nebojte sa,cesta do pekel s modernymy duchovními je dosti široká...
Dana22
Konečným podnětem pro ustanovení svátku Božího Těla byl eucharistický zázrak, který se stal 1263 v kostele sv. Kateřiny v Bolseně na břehu stejnojmenného jezera.

Mši svatou zde slavil pražský kněz Petr, který konal kající pouť do Říma, aby odčinil své pochybnosti o skutečné přítomnosti Krista v pod způsobami chleba a vína.

Když pronesl slova proměňování a pozvedl hostii, chléb se v jeho rukou …More
Konečným podnětem pro ustanovení svátku Božího Těla byl eucharistický zázrak, který se stal 1263 v kostele sv. Kateřiny v Bolseně na břehu stejnojmenného jezera.

Mši svatou zde slavil pražský kněz Petr, který konal kající pouť do Říma, aby odčinil své pochybnosti o skutečné přítomnosti Krista v pod způsobami chleba a vína.

Když pronesl slova proměňování a pozvedl hostii, chléb se v jeho rukou proměnil v krvácející maso.
Pověst o této události se rychle rozšířila. Papež Urban IV., který se kvůli politickým konfliktům o moc v Itálii celý život nedostal do Říma, pobýval tehdy v nedalekém Orvietu. Na jeho žádost přinesl mu místní biskup zázračnou hostii a korporál. Papež padl před zázračnými způsobami ihned na kolena. Korporál se dodnes přechovává jako vzácná relikvie ve zvláštní kapli v katedrále v Orvieto.

V roce 1264 ustanovil Urban IV. svátek Božího Těla a pověřil sv. Tomáše Akvinského, aby sestavil příslušné liturgické texty.

www.zivotopisysvatych.sk/bozie-telo/

Slávi sa vo štvrtok po Nedeli Najsvätejšej Trojice (druhý štvrtok po Turícach – Zoslaní Ducha Svätého)
Liturgické slávenie: Slávnosť; prikázaný sviatok

V jednej z nádherných vatikánskych sál sa nachádza Rafaelova freska „Omša v Bolsene“, na ktorej v prostriedku nad mohutným oltárom vidieť kňaza, ktorý slúži sv. omšu, vpredu kľačí pápež a a viacero ľudí uprene hľadí na posvätnú Hostiu, ktorú užasnutý slúžiaci kňaz drží v rukách: je to Hostia viac červená ako biela a kvapkajú z nej kvapky krvi… Ide tu o chýrny zázrak z Bolsena (pri Orviete) z roku 1263, ktorý dal podnet vzniku slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, čiže Božieho Tela.
Medzi bludmi, ktoré mátožili v 13. storočí v Cirkvi, bol aj veľmi tvrdošijný Berengárov blud. Kňaz Berengár, pôvodca bludu, bol prvý, ktorý sa opovážil napadnúť najsvätejšie tajomstvo Oltárnej sviatosti. A predsa Ježiš Kristus, keď pri poslednej večeri ustanovil Oltárnu sviatosť, jasne povedal: „Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku. Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“ (Lk 22,19-20) Všetkým, čo budú požívať jeho telo a piť jeho krv prisľúbil, že nezomrú, ale budú žiť naveky (Jn 6,48-59). Apoštol Pavol vo svojom Prvom liste Korinťanom hovorí: „Nech teda človek skúma sám seba , a tak nech je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie.“ (1Kor 11,28) Nemecký kňaz Pleogit, dejepisec 13. storočia mal pochybnosti o Eucharistii ako mnohí Berengárovi nasledovníci. No neustále prosil Boha vrúcnymi modlitbami, aby mu dal nejaké znamenie, ktorým by mohol odohnať každú pochybnosť svojej mysle. A Boh sa nad ním zmiloval! Pleogit absolvoval púť do mesta Bolseno. V kostole sa rozhodol nemecký pútnik rozhodol slúžiť svätú omšu. „Keď ten nemecký kňaz slúžil sv. omšu a držal konsekrovanú (premenenú) Hostiu vo svojich rukách nad kalichom, Boh ukázal úžasný a obdivuhodný zázrak tak dávnym, ako aj dnešným časom: zrazu sa tá Hostia ukázala viditeľne ako živé telo, obklopená hojnou červenou krvou až na tú čiastočku, ktorú zakrývali jeho prsty. Po tomto zázraku nemeckému kňazovi zmizli z mysle všetky jeho pochybnosti a získal istotu.
Neodškriepiteľnú zásluhu na zavedení tohto sviatku má pápež Urban IV., ktorý bol v tom čase na Petrovom stolci (1261-1264). Tento pápež vynikal veľkou úctou k Oltárnej sviatosti. Narodil sa v chudobnej remeselníckej rodine, no bol veľmi nadaný a mal pevnú vôľu. Stal sa kňazom, biskupom a nakoniec ho vyvolili za rímskeho biskupa, čiže pápeža. Práve on v roku svojej smrti (1264) nariadil, aby sa sviatok Božieho Tela a Krvi slávil v celej Cirkvi. Dovtedy sa totiž slávil len v niektorých diecézach, napr. v Luttichu, kde k tomu dala podnet zbožná mníška Juliana z cisteriánskeho kláštora na vrchu Kornillon. Táto mníška venovala všetok svoj voľný čas návšteve a poklone Oltárnej sviatosti v kostole. Niekoľko ráz vo vytržení videla jasný mesiac s tmavým pruhom. Sám Spasiteľ ju poučil, že toto tienisté miesto na mesiaci znamená, že v cirkevnom roku chýba ešte jeden sviatok, ktorým by sa uctievala Sviatosť lásky. Viac rokov držala Juliana svoje videnie v tajnosti, až ho konečne prezradila luttišskému biskupovi Róbertovi, ktorý v r. 1247 povolil sláviť sviatok Božieho Tela v biskupskom chráme sv. Martina.
Sv. Tomáš Akvinský je ďalší svätec, ktorý sa významnou mierou zaslúžil o úctu Najsvätejšej Euchariste. Sám je známy tým, že napriek svojej učenosti a múdrosti, dokázal veľmi dlho rozjímať o tajomstve Eucharistie. Napísal niekoľko oslavných hymnov, ktoré doteraz Cirkev používa ako piesne alebo hymny k oslave Sviatosti Oltárnej. Od pápeža dostal poverenie, aby napísal ofícium, ktoré dostalo pomenovanie „zlatá brošňa“ jeho spisov. Úžasná sekvencia, „Lauda, Sion, Salvatorem“ (Chváľ, Sion, Spasiteľa), ktorá sa v dnešný sviatok viac ráz spieva, je – ako hovorí spisovateľ Clement – „opravdivým traktátom o Oltárnej sviatosti, v ktorom je dogma vyložená jasne, precízne a s takými výrazmi, ktoré z nej vytvárajú jedinečný a nenapodobiteľný pomník.“
Slávenie tohto sviatku nám aj v súčasnosti chce pripomínať veľké tajomstvo Kristovej lásky k nám. Každá svätá omša je vlastne obetou, pri ktorej sa premieňa chlieb na Kristovo telo a víno na Kristovu krv. Tak to chcel samotný Ježiš Kristus. V dnešný deň sa podľa tradície na mnohých miestach konajú eucharistické procesie – triumfálne sprievody s Najsvätejšou Sviatosťou v monštrancii, pri ktorých oslavujeme Krista Spasiteľa.
V Bolsene, v kostole sv. Kristíny, kde sa zázrak stal, možno ešte stále vidieť štyri mramorové kusy oltára, na ktorý padli kvapky najsvätejšej krvi: tri sú upevnené pod sklom a štvrtý je pohyblivý a každý rok ho nosia v procesii Božieho tela.
Peter(skala)
o.Ivan Španík: "Bratom kňazom, všetkým ľuďom dobrej vôle, nebojte sa!"
actual-news.wixsite.com/…/o-ivan-à ¡panÃ…
poli75
Krasne to napisal, to je pravoverný a čestný knaz, žial opat ho vymazali ako aj na stranke modlitba.sk, asi nariadenia z hora za neposlušnost.
Peter(skala)
... to je ten ich akože dialog a transparentnosť: dodnes sa biskupi a ani ich hovorcovia ani v mediach nevyjadrili a už vôbec žeby diskutovali s veriacimi o zavedení lyžic na sv.prijímanie.

Ani na začiatku a ani na konci opatrení kvôli koronavirusu neprebehla diskusia o hygienických ližiciach a oni idu rozprávať o uprimnosti, čestnosti, diskusii a aby som nezabudol tak poslušnosti.

... a ked …More
... to je ten ich akože dialog a transparentnosť: dodnes sa biskupi a ani ich hovorcovia ani v mediach nevyjadrili a už vôbec žeby diskutovali s veriacimi o zavedení lyžic na sv.prijímanie.

Ani na začiatku a ani na konci opatrení kvôli koronavirusu neprebehla diskusia o hygienických ližiciach a oni idu rozprávať o uprimnosti, čestnosti, diskusii a aby som nezabudol tak poslušnosti.

... a ked sa ozve nejaký knaz, tak ho hned daju dole - jeho nazor, jeho prejav , jeho osobnosť.

... žeby som nezabudol na tých, čo im slepo poklonkuju, namiesto toho, aby niečo s tým urobili, tak ešte budu brzdiť a rozpravať o svojej vysnívanej poslušnosti, či nezdravej kritike.

ale to sa dalo čakať, a ked biskupi mlčia tak nech znašaju kritiku.
Môžu byť radi, že maju svoju funkciu nadalej bez toho, aby ich niekto nasilu z nej zosadil.

Ono v konečnom dôsledku ich zosadia, ale komouši, ked sa dostanu k moci. Potom aj ich dostihne spravodlivosť.