Rita, krstená Margarita, prišla na svet v umbrijskom meste Roccaporena u Cassii v Taliansku. Dátum narodenia je neistý, ako najpravdepodobnejší sa udáva rok 1381, ale aj 1377 a nevylučuje sa ani rok 1360. Bola jedináčikom Antona Lottiusa a Amaty. Do jej rodového znaku sa dostali včely z doby, kedy bola dojčaťom a rodičia ju našli v kolíske s piatimi včelami pri ústach. Na udalosť sa nezabudlo a hľadala sa v nej symbolika pre Ritin život, poznačený Božou milosťou. Rita prežila svoju mladosť v blízkosti zbožných rodičov, ľudí strednej vrstvy. Často chodila do kláštora svätej Márie Magdalény aj do kostola sv. Augustína. Mimoriadnej úcte sa tam tešili svätí Ján Krstiteľ, Augustín a Mikuláš z Tolentina a Rita si ich zvolila za svojich ochrancov. Potom, vraj pri videniach, z ich vnuknutia, pojala túžbu stať sa rehoľníčkou. Rita, ako poslušná dcéra, poslúchla rozhodnutie svojich rodičov, ktorí chceli, aby sa vydala aj napriek tomu, že im o svojej túžbe a o zjavení vopred povedala. V srdci však skrývala hlboké zranenia. Otec jej vybral za manžela Ferdinanda Pavla Manciniho, patriaceho medzi mešťanov, v dobe, keď mala asi 14 rokov. K vlastnej svadbe - podľa dohody - došlo po štyroch rokoch od zasnúbenia. Pavol, na rozdiel od Rity, bol impulzívny a prudkej povahy. Rita, z lásky k Bohu, znášala Pavlovu povahu a jeho nedostatky. Používala nežnosť, chápavé ticho, láskyplnú službu a na jeho hrubosti zodpovedala tichosťou, láskavosťou a modlitbami.
Ustavične bol však medzi nimi zvádzaný zápas medzi hnevom a tichosťou, násilím a láskou, neprávosťou a znášanlivosťou. Miernosť Rity vyvolávala v Pavlovi snáď ešte prudšie reakcie, ale ona v nej nepovolila. Až neskôr začal byť Pavol lepším. Tiež sa im narodili dve deti: Jan Jakub Anton a Pavol Maria a zdalo sa, že sa o nich môže začať hovoriť ako o šťastnej rodine. Viac: tichy-pramen.blogspot.ro/2017/05/sv-rita-z-cascie.html
