Clicks1.3K
Coburg
44

Pochmúrne svedectvo katolíka z Írska. Slováci, nechoďte touto cestou!

Ako došlo k tomu, že Írsko, považované dosť jednoznačne za katolícku krajinu, v priebehu niekoľkých desaťročí urobilo obrat o 180 stupňov?

Pochmúrne svedectvo katolíka z Írska. Slováci, nechoďte touto cestou!
01.08.2019, Anthony Murphy, Zúri vojna, vojna o deti, o to, čo budú mať v hlavách a o aké hodnoty sa budú opierať. Dnes sme Dávidom, ktorý stojí zoči-voči Goliášovi, uvedomujúc si, že v prvom rade bojujeme duchovný boj. Modlíme sa, pristupujeme k sviatostiam, utiekame sa k Matke Božej. Dúfame, že z dlhodobého hľadiska naše kroky prinesú víťazstvo“ - hovorí Anthony Murphy, zakladateľ novín Catholic Voice (Katolícky hlas), riaditeľ inštitútu Lumen Fidei a Spoločnosti pre ochranu nenarodených detí.

Ako došlo k tomu, že Írsko, považované dosť jednoznačne za katolícku krajinu, v priebehu niekoľkých desaťročí urobilo obrat o 180 stupňov?

Na túto otázku možno odpovedať z dvoch hľadísk. Po prvé, z pohľadu katolíckej Cirkvi ako takej, a po druhé, z politického a kultúrneho hľadiska.

Vezmime si prvé hľadisko. Cirkev v Írsku, alebo aspoň jej veľká časť ... prestala byť sama sebou. Prestala plniť základné poslanie Cirkvi, ktorým je učiteľský úrad. Biskupi a mnohí kňazi sa stiahli z verejnej diskusie, prestali hovoriť o sporných, zložitých témach, a nechali voľné pole ľuďom, ktorí hoci sa vydávajú za katolíkov, v mnohých otázkach zastávajú liberálne stanoviská.

V Írsku veriaci, priemerní katolíci, nemajú dostatočne hlboké vedomosti a neraz ani pri najlepšej vôli nevedia, čo si o niektorých otázkach majú myslieť. Keď v médiách vystúpi politik, ktorý o sebe vyhlasuje, že je praktizujúcim katolíkom, a zároveň otvorene obhajuje potraty, zo strany biskupov sa neozve nijaká reakcia. Keď kňaz vyhlasuje, že treba ísť s duchom doby, že Cirkev sa má zmeniť tak, ako sa mení svet (a preto homosexuálne vzťahy už netreba považovať za čosi zlé), a zo strany hierarchie sa neozve nijaká kritická reakcia, bežný človek, ktorý ani pri najlepšej vôli nevie, čo si má o tom myslieť, mu uverí.

Keď počuje takéto veci od svojich autorít, začne si myslieť: „V poriadku. Môžem byť za potraty a zároveň praktizujúcim katolíkom. Nemám problém vo svojom svedomí. Môžem podporovať LGBT komunitu a pristupovať k svätému prijímaniu, pretože jedno s druhým sa nevylučuje.

To isté sa týka škôl. V Írsku je 90 percent škôl katolíckych. Cirkev však nijakým spôsobom nereaguje, ak sa vo výučbe objavia veci, ktoré nielenže nie sú kompatibilné s katolíckou náukou, ale sú s ňou v priamom rozpore! Učitelia môžu hovoriť, čo len chcú. V dôsledku toho sa progresívne, liberálne či socialistické tendencie stali v írskych školách normou. Zdá sa, že Cirkev v tom nevidí nijaký problém.Vidíme teda, ako rýchlo tento proces napreduje u ľudí, ktorí si nie sú schopní sami vyhľadať zdroje a overiť, ako má zdravá náuka vyzerať.

Kedy a z akých dôvodov došlo k zmene postoja Cirkvi - od ortodoxného katolíckeho k tomu, ktorý dnes pozorujeme?

V Írsku je tento problém v mnohých ohľadoch podobný tomu, ako vo väčšine západnej Európy. V politike chýbajú skutoční konzervatívci. Samozrejme, existujú strany - ako napríklad v Spojenom kráľovstve - ktoré sa jednoducho nazývajú konzervatívne, ale tie nepresadzujú hodnoty, ktoré reprezentujú. Ide o strany de facto liberálne.

Situácia je dnes taká, že konzervatívci zabudli, čo označuje názov ich hnutia. Pochádza od slova conservare - "konzervovať ". Kedysi sa toto označenie týkalo hodnôt ako rodina, tradícia, isté sféry slobody, viera. Dnes „konzervatívci“ akceptovali, že takýto historický, spoločenský konzervativizmus je odsúdený na zánik. A pretože politické záujmy a veľké vplyvné skupiny vo svete sa riadia inými hodnotami, nazývanými liberálne, hoci sa čoraz väčšmi vyznačujú totalitným charakterom – títo "konzervatívci" začali plávať s prúdom a tvrdiť, že je to nevyhnutné, že sa treba prispôsobiť, byť realistami, viesť takú politiku a akceptovať podmienky, ktoré vnucuje svet.

V súčasnosti Cirkev nemá nijakú politickú podporu, čo je obzvlášť bolestivé v Británii a v Írsku, kde táto dvojitá rakovina vo forme liberalizmu a socializmu priniesla výsledky v politike, ale zasiahla aj Cirkev. V tomto momente vonkajší tlak, ako aj pocit osamotenosti spôsobujú, že Cirkev sa jednoducho začína lámať. Ak niekto v týchto krajinách prezentuje skutočne katolícky postoj a vyjadruje sa v súlade s učením Krista, často býva nálepkovaný ako fundamentalista či homofób, a to nielen protivníkmi, ale aj mnohými tzv. konzervatívcami, či dokonca kňazmi.

Je pravda, ako sa často tvrdí, že katolícka Cirkev vo vašej vlasti podľahla tlaku nepriateľských ideológií predovšetkým kvôli strate dôveryhodnosti po vlne obvinení z pedofilných škandálov?

Úlohu to zohrali viaceré faktory, ktoré sa navzájom prekrývali. Po všetkých týchto udalostiach mal politický proticirkevný tlak oveľa väčšiu šancu na úspech. Musím tu zdôrazniť, že označenie „pedofilné škandály v Cirkvi“, nie je v tomto kontexte úplne presné. Bolo to predovšetkým homosexuálne zneužívanie, ktoré sa však nezdôrazňuje. Hoci je to hrozné, k činom takého druhu dochádza v rôznych prostrediach, nielen katolíckych. Samozrejme, liberálne médiá - pretože iné takmer nejestvujú - sa rozhodli využiť túto situáciu ako šancu na elimináciu vplyvu Cirkvi, na jej démonizáciu a silný útok proti nej. Tieto sily propagovali názor, že problém sa týka výlučne Cirkvi.

Prečo sa Cirkev, ktorá ešte pred niekoľkými desaťročiami bola mocnou inštitúciou s veľkými možnosťami osloviť ľudí, nedokázala proti tomu účinne postaviť na odpor?

Samozrejme, mala využiť všetky svoje možnosti, aby sa legitímne bránila proti klamstvám. Vyjadrenie ľútosti a ospravedlnenia boli v danej situácii skutočne namieste. Je však na škodu, keď sa aktivita Cirkvi obmedzuje hlavne na ospravedlňovanie sa. Vlna obvinení sa zdvihla práve v čase, keď sa arcibiskupom Dublinu stal bývalý, veľmi liberálny vatikánsky diplomat, arcibiskup Diarmuid Martin. Navyše prispel práve k takému postoju Cirkvi, že keď sa liberálne médiá začali venovať téme sexuálnych škandálov, on sa začal automaticky za všetko vopred ospravedlňovať. Mnohokrát sa stávalo, že už po prvých neoverených správach sa biskupi ospravedlňovali a kajali sa, a neskôr sa ukázalo, že dotyčný duchovný sa ničoho nedopustil a obvinenia boli neopodstatnené.

Okrem toho médiá začali používať cynickú ale účinnú politiku „stokrát zohrievanej polievky". Po x-tý raz pripomínali najšokujúcejšie extrémne prípady sexuálneho zneužívania z minulosti – zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia. Tieto prípady boli do omrzenia uvádzané tak, aby sa vzbudil dojem, že ide o nové škandály. V dôsledku toho boli biskupi po celú dobu, podobne ako "mexická vlna", opakovane vyzývaní, aby sa ospravedlňovali, čo ešte viac ničilo morálku Cirkvi a zároveň vytváralo dojem, že teraz politici, najmä tí liberálni, musia zasahovať, pretože v Cirkvi sa dejú zlé veci.

Za účelom odhalenia všetkej špiny bola vytvorená špeciálna vyšetrovacia komisia ktorá, samozrejme, úzko spolupracovala s liberálnymi médiami. Účinok bol, dá sa povedať, dvojaký. Na jednej strane sme dnes v trochu lepšej situácii. Totiž vďaka tejto kampani, ktorá do istej miery bola namieste, hoci neskôr bola dovedená do extrému, je Cirkev v súčasnosti najbezpečnejším miestom pre deti. Existuje obrovský tlak, aby sa takéto veci neopakovali. Všetky oči sú na kňazoch, všetci sa im dívajú na ruky. Dokonca aj keď je dnes inak celé Írsko oveľa nebezpečnejším miestom pre deti, Cirkvi sa to už netýka. Zároveň však Cirkev nič nerobí pre to, aby sa tento fakt dostal do povedomia verejnosti, čo je škoda. Zato ustavične sa kajá a berie na seba zodpovednosť za všetko, čo sa predtým dialo.

K tomu prispieva napokon aj naratív samotnej Cirkvi, ktorá opakuje, že zločiny boli dôsledkom „starej“ autoritatívnej tváre katolicizmu. Liberáli sa toho chytajú: keď ste povedali "a", musíte tiež povedať "b": Nech sa teda írska cirkev obnoví a akceptuje to, čo tá „stará cirkev“ nechcela prijať.

Paradoxné a v istom zmysle smutne ironické je to, že tí istí liberálni politici, ktorí najviac útočia na Cirkev a proti zločinom páchaným jej duchovnými, teraz chcú legalizovať to, za čo odsudzujú duchovných. Je veľmi silná tendencia znižovať vek pre pohlavný styk, samozrejme bez ohľadu na pohlavie a tzv. orientáciu.

Uvažovala Cirkev v Írsku o príčinách sexuálnych škandálov a neprijíma do seminárov a nesvätí za kňazov osoby s homosexuálnymi sklonmi?

To je veľmi dôležité poučenie aj pre Slovensko. Bohužiaľ, v mojej krajine teraz platí jedno, hoci nepísané, XI. prikázanie: „Nikoho nesmieš uraziť“. Cirkev nevyvodila nijaké závery zo skutočnosti, že v Írsku i v Spojených štátoch prevažná väčšina sexuálnych škandálov v našej komunite bola, ako som už spomenul, homosexuálnymi aktmi medzi dospelými mužmi a dospievajúcimi chlapcami. Cirkev však mlčala, nechcela upadnúť do nemilosti prostredia LGBT a touto otázkou sa vôbec nezaoberala. Prakticky z toho neboli vyvodené nijaké dôsledky. Ba čo viac, dnes už jediný írsky seminár má, bohužiaľ, dosť pochybnú povesť ako prostredie homosexuálnej subkultúry.

Ak sa Cirkev neočistí a ako povedal pápež Benedikt XVI., nezbaví sa tejto špiny, ktorá je vnútri, ak dvere seminárov nezatvorí kandidátom s homosexuálnymi sklonmi, problémy tohto druhu bude pribúdať. Logickým dôsledkom bude pokles povolaní, pretože ktorá rodina bude chcieť poslať svoje dieťa na takéto miesto?

Problémy tohto typu sú stále aktuálne a zdá sa, že nikto nie je ochotný s tým niečo robiť. Ľudia s takýmito sklonmi majú miesto v Cirkvi, ale určite nie v kňazstve. Je to ako poslať vlka medzi ovce. Psychológovia sa zhodnú na tom, že taká osoba v mužskom prostredí bude vystavená veľkému pokušeniu uspokojiť svoje fantázie.

Aká silná je v Írsku opozícia voči tendenciám, ktoré Cirkev stále viac vzďaľujú od evanjelia?

Rastie v ňom vedomie situácie, v akej sa nachádza. Existuje čoraz širšia potreba vybudovať akúsi kontra-kultúru proti dominujúcim tendenciám. Pred dvoma rokmi som založil inštitút Lumen Fidei. Momentálne máme asi tisíc členov. Vyvíjame aktivity, organizujeme konferencie, ale je to stále iba kvapka v mori v porovnaní s potrebami. Záleží nám najmä na mladých rodinách, ktoré chcú vychovávať svoje deti v súlade s ich hodnotami. Obávajú sa však rozsiahleho tlaku, prenikania škodlivých ideológií každého druhu do procesu formovania mladej generácie.

V skutočnosti prebieha vojna o deti - o to, čo budú mať v hlavách a aké hodnoty si budú osvojovať. Dnes sme Dávidom stojacim proti Goliášovi napumpovanom miliardami, vrátane peňazí Georgea Sorosa. Nás podporujú iba naši členovia. Svoju nádej však neskladáme len vo svetské, "pozemské" aktivity. Uvedomujeme si, že vedieme v prvom rade duchovný boj. Modlíme sa, pristupujeme k sviatostiam, utiekame sa k Matke Božej. Máme nádej, že z dlhodobého hľadiska nám naše aktivity prinesú víťazstvo. Počítame aj s eventualitou, že skôr než ho dosiahneme, možno ešte mnoho, mnoho desaťročí sa situácia bude zhoršovať. Naznačujú to mnohé tendencie vo veľkej časti spoločnosti.

Ideológia multikulturalizmu predstavuje závažný problém, ktorý tieto zlé tendencie posilňuje. V Írsku to nie je až také citeľné ako vo Veľkej Británii, ale aj my jej negatívne dopady stále viac pociťujeme. Podporujú sa etnické skupiny každého druhu, ich hodnoty a axiologické systémy. Aj keď v niektorých bodoch sú blízke našim kresťanským hodnotám, a občas s nimi môžeme spolupracovať, napriek tomu ich prítomnosť vo všeobecnosti slúži na oslabenie kresťanských hodnôt v našom národe.

Vidíme to najmä v prípade moslimskej komunity, ktorá má veľmi silnú rodinnú etiku a chvála im za to, ale na druhej strane Korán veľmi jasne vyzýva na konverziu k islamu. Dá sa povedať, že kríza Cirkvi je v ich záujme. Je to pre nás, bohužiaľ, dôvod na hanbu, ale keď sa v predškolských zariadeniach Veľkej Británie začala masovo zavádzať homosexuálna propaganda pre štvor- alebo päťročné deti, protestovali moslimovia, nie kresťania.

Tvárou v tvár kríze nám Boh dáva rôzne varovné signály. V rôznych situáciách vidíme, že by sme to mali byť my, a zatiaľ, u nás doma, na našom území, má ktosi iný, nie my, odvahu postaviť sa na odpor proti takýmto tendenciám.

Dúfam, že na Slovensku vytrváte, budete silní a budete tiež povzbudzovať svojich biskupov, aby boli skutočnými vodcami Cirkvi.
www.christianitas.sk/pochmurne-svede…
Bratia a sestry likes this.
Coburg
Z KDH už nevzíde žiadny bojovník. Ide len a len o hlasy, kreslá, miesta, možnosti, platy. ŽIAĽ. Výpredaj hrdinov z disentu už dávno prebehol, teraz sa budú trhať o zbytky voličskej priazne, aj keď stratili kredit na celej čiare.
warez and one more user like this.
warez likes this.
Peter(skala) likes this.
dyk and one more user like this.
dyk likes this.
zaba likes this.
Coburg
Presne tak. Oni nebojujú proti "konzervativizmu", oni ho zmiešavajú s liberalizmom. Asi tak ako keby ste do kofoly liali džús. Bude z toho len maglajz. A účinok sa dostavil. Kofola je zničená.
warez and 2 more users like this.
warez likes this.
Caesar likes this.
apredsasatoci likes this.
Samozrejme, existujú strany - ako napríklad v Spojenom kráľovstve - ktoré sa jednoducho nazývajú konzervatívne, ale tie nepresadzujú hodnoty, ktoré reprezentujú. Ide o strany de facto liberálne.


to je aj u nas... akože konzervativny denník Postoy alebo KDH
Caesar
Peter(skala)
KDH nema s krestanstvom nic spolocne, je to slobodomurárská diabolska strana:
Slobodomurári založili KDH
zoznam priateľov štátu Izrael (podporovateľov sionizmu)
afinabul.blog.cz/1602/slobodomurari-zalozili-kdh
necenzurovane.net/gosudarjon/g34.html
Ďalšou zaujímavosťou je, že Figeľ a viacerí poslanci sú členmi - Skupiny priateľov so štátom Izrael (Sionizmu). Sionizmus je viera vo …More
Peter(skala)
KDH nema s krestanstvom nic spolocne, je to slobodomurárská diabolska strana:
Slobodomurári založili KDH
zoznam priateľov štátu Izrael (podporovateľov sionizmu)
afinabul.blog.cz/1602/slobodomurari-zalozili-kdh
necenzurovane.net/gosudarjon/g34.html
Ďalšou zaujímavosťou je, že Figeľ a viacerí poslanci sú členmi - Skupiny priateľov so štátom Izrael (Sionizmu). Sionizmus je viera vo vyvolenosť Židovského národa, ktorý neuznáva iné náboženstva ako Judaizmus. Je ostro proti kresťanstvu a taktiež neuznáva ani Ježiša Krista. Je zaujímavé, ako môže byť člen strany KDH (kresťansko demokratické hnutie) členom organizácie ktorá neuznáva základne piliere ich strany.

Vysvetlením by bol jedine komentár otca Eirene.
gloria.tv/video/7KagRxLfbeoiBUDF6uybD14CQ
Video bolo okamžite po uverejnení zo servera GloriaTV odstránene!

Akcie tejto skupiny sa konajú pravidelne, namiesto symbolov kresťanstva tam však vidíme symboly sionizmu: Menora, spievajú sa mesiánske chvály, modlia sa modlitby a chvály na oslavu židovského proroka Mesiáša.
apredsasatoci likes this.
Peter(skala) likes this.