Centrálny posolstvom Fatimy je, že poslední pápeži (pápež) budú pod vplyvom diabla!

Na rexblog sa objavil nedávno rozhovor s pátrom Malachim, ktorý čítal tretie tajomstvo v roku 1960. Okrem trestov prírodných (pohrôm) otec Malachi naznačil, že toto nie je centrálne posolstvo! Centrálne posolstvo je oveľa desivejšie a týka sa viery.

Pápež Lev XIII. mal známe zjavenie pri oltári, kde počul dva hlasy ako sa zhovárali toto:

Pápež začul náhle rozprávať dva hlasy, jeden sladký a druhý hrozný a drsný, ktoré zaznievali z blízkosti svätostánku. Pápež ihneď pochopil, že sladký hlas patrí nášmu Pánovi a hrubý Satanovi. V tomto dialógu sa Satan pýšil, že je schopný zničiť cirkev, ale potrebuje k tomu viac času a moci. Pán Ježiš súhlasil s jeho požiadavkami a spýtal sa, koľko času a moci požaduje. Satan odpovedal, že potrebuje 75 - 100 rokov a väčšiu moc nad tými, ktorí budú v jeho službách. Pán vyslovil súhlas a dal Satanovi plnú slobodu.

Sám Pán dal súhlas diablovi k tomu, že môže zničiť Cirkev katolícku. Niečo podobné sa stalo v Jóbovi, keď satan žiadal od Boha, aby mu vydal Jóba a Boh súhlasí - diabol Jóbovi zničí rodinu, majetok a napokon je ranený ťažkou chorobou. Čo chce satan dosiahnuť? Aby sa Jób rúhal! Ale to sa nestalo. No aby sme si nemysleli že satan mal plnú moc nad Jóbom, nie je to tak - Boh mu vždy pripomenul, že na život mu siahať nemôže, čo by satan bol určite rád urobil.

Podobnú skúšku si vyžiadal satan od Ježiša v rozhovore, ktorý zachytil Pápež Lev XIII. Ježiš nielenže súhlasí aby satan zničil Cirkev, on dokonca dáva diablovi väčšiu moc nad ľuďmi, aby to mohol vykonať. Ale opäť platí ako v prípade Jóba - celú Cirkev Kristus Pán nedal do rúk diabla, čo neznamená že mu nedal veľkú časť Cirkvi.

Zjavenie v Quitte, kde sa zjavila Panna Mária dobrého zdaru, hovorí Svätá Bohorodička toto: Vedz, že Božia spravodlivosť zošle strašné tresty na všetky národy, nielen pre hriechy ľudí, ale predovšetkým pre hriechy kňazov a rehoľníkov. Opustili svoje vznešené poslanie a tak veľmi sa degradovali, že v Božích očiach sú to práve oni, ktorí zvýšia prísnosť trestov.

Fatima hovorí toto: Pre Cirkev nastane doba veľkých skúšok. Kardináli vystúpia proti kardinálom, biskupi proti biskupom. Satan si bude vyberať v ich radoch a v Ríme nastanú veľké zmeny. Cirkev bude zaslepená. Čo bude zhnité, padne, a to čo padne, už nepovstane. Satanovi sa podarí úspešne prenikať až k vrcholom cirkvi.

La Salette tiež hovorí o Ríme, ktorý sa stane sídlom Antikrista, z čoho boli pápeži tak vydesení, vrátane Pia X. ktorí túto časť radšej zavrhli, i keď v podvedomí a v skutkoch, ako sa zaťahovali mraky slobodomurárstva a židovstva nad Cirkvou, Pius X. si vedel toto živo predstaviť.

Napokon Akita, ktorá je Cirkvou schválená akoby zhrnula v krátkosti všetko do jedného súhrnu keď tu máme tento záznam: Diablovo dielo prenikne do Cirkvi takým spôsobom, že kardináli budú proti kardinálom, biskupi proti biskupom. Kňazi, ktorí ma uctievajú, budú v opovrhnutí a ich spolubratia im budú klásť prekážky, chrámy a oltáre budú pustošené; Cirkev sa zaplní tými, ktorí prijímajú kompromisy, a diabol prinúti mnoho kňazov a zasvätených duší, aby opustili svoju službu Pánovi.

Teda aby sme dešifrovali Fatimské proroctvo, musíme sa zamerať na vieru v Cirkvi a jej nemenné učenie.

Sestra Lucia odkrýva kúsok tajomstva keď hovorí, že: v Portugalsku bude dogma viery vždy zachovaná.

Máme indície - strata viery, pád Cirkvi, satan manipuluje s najvyššou Cirkevnou hierarchiou, páter Malachi tvrdí, že so samotným pápežom! A nie je sám - rozhovor exorcistu Gabriela Amortha potvrdzuje, že satan sedí vo Vatikáne a máme sa veľa modliť za pápeža, pretože satan práve pápeža najviac napadá.

Páter Malachi v rozhovore napokon tvrdí, že posledný pápež bude v úplne plnej moci diabla. Keď čítal spolu s pápežom Jánom XXIII. toto proroctvo, pápež vtedy na dva týždne ochorel. Páter Malachi to objasnil, že Ján XXIII. si myslel, že táto časť proroctva sa vzťahuje na neho!

Ani deti z Fatimy nevedeli, ktorý pápež bude pod plnou kontrolou diabla. Hyacintka často vzdychá - och úbohý pápež, och úbohý Svätý Otec. Prečo asi tak vzdychá? Pretože pozná Fatimské proroctvo v plnosti a vie, že Cirkev bude likvidovaná a s ňou najvyššia Cirkevná vrchnosť, vrátane pápeža.

Všimnime si naliehavosť všetkých posolstiev z Fatimy. Panna Mária vždy na konci deťom prízvukuje - a nezabudnite sa modliť za Svätého Otca. Toto je refrénom tretieho posolstva, toto je jeho centrom, napriek tomu že nemusíme poznať plnosť ostatných častí.

Protestantizmus v Cirkvi

Emmerichová predpovedala, že protestantizmus sa votrie do Cirkvi tak hlboko, že Cirkev sa stane protestantskou. Čo je to vlastne protestantizmus? Je to svojvoľný výklad viery podľa seba. Toto je najjednoduchšia definícia! Ako sa to pretavilo do Cirkvi a ako Cirkev verí?

Cirkev verí podľa učenia Cirkvi, čoby pokladu, ktorý sa má neporušene zachovávať cez celé generácie a stáročia. Viera katolícka nemôže byť podrobená pravosti alebo správnosti, pretože je daná z neba. Katolícka viera je viera, ktorú je možné iba prijať a tam končí každá debata, každé filozofovanie o viere. Ak chce katolík niečo povedať, musí to povedať len a výhradne v zmysle katolíckej viery, ktorá je vtesnaná na ľahšie pochopenie do katolíckeho katechizmu, zvlášť do Tridentského, pretože toto bol prvý katechizmus Cirkvi, ako katechizmus platný pre celú Cirkev. Predtým bolo mnoho výkladov, učení a postupov výuky viery, ale práve katechizmus dáva absolútnu jednotu v učení a potom neskoršie katechizmy vychádzajú z katechizmu Tridentského - bez zmeny učenia. Tak sa opýtate a čo nový katechizmus? - ako povedal Atanáz Schneider - na 95% je dobrý, ale rozchádza sa so všetkými predošlými katechizmami v oblasti synkretizmu a ekumenizmu. Keď diabol mal vymyslieť niečo skutočne diabolské, je to práve toto - synkretizmus (spájanie sa s inými vierami) a ekumenizmus (spájanie sa s kacírmi). Preto nový katechizmus napriek mnohým hodnotným výpovediam - neobstojí v porovnaní s Cirkevným učením všetkých vekov a preto vieru kazí. Lebo stačí málo zlého kvasu a je nakvasené celé cesto.

Naproti tomu protestantská viera začína slovami - podľa mňa je to takto! Ideálne je tento blud hovoriť s Písmom v ruke, s naučenými veršami, aby sme presvedčili okolie o svojej pravde. A toto sa dostalo do katolíckej Cirkvi. Podľa Rahnera ktorý bol otcom teológie vatikánskeho koncilu, sú spasení všetci ľudia bez ohľadu viery, lebo Kristus Pán zomrel za všetkých. Napokon v novej omši sa hovorí - za všetkých na odpustenie hriechov - v omši všetkých vekov sa hovorí - zomrel za mnohých na odpustenie hriechov. Lebo učenie Cirkvi a Písma Svätého hovorí - kto uverí bude spasený, kto neuverí bude zatratený! Žiadne dvojzmysly.

Rahnerova teológia pokračuje - keďže Kristus za všetkých zomrel neobmedzene - peklo je prázdne, je v podstate zbytočné - alebo je vhodné pre démonov, ak ovšem táto teológia pripúšťa svet démonov. Skôr tieto veci dával Rahner do oblasti prísneho stredoveku - nie však do doby dneška.

A keď sa pozrieme na stvorenie sveta, viera sa dnes podriaďuje vede (a nie naopak ako by to malo byť) a verí sa v evolúciu, ako keby Písmo jasne nehovorilo, že Boh stvoril zvieratá podľa druhov - nie že sa vyvíjali jedno z druhého. Od počiatku tu bol pes a mačka a neexistuje a nikdy nebude existovať medzikus - nejaký mačkopes, aj keď vedci sa márne mnohé desaťročia snažia v laboratóriách dokázať, že sa také zviera nejako musí dať spáriť. Dnes v dobe DNA veda zisťuje, že knižnice psa a mačky sú nekompaktibilné a nie je možné ich spárovať!

Toto som sem dal iba ako preddavok k bludom, ktoré vychádzajú z tejto teológie, ktorá sa v katolíckej Cirkvi dnes usádza. Určite ste nepočuli o tom, že v rámci evolúcie, boli prví ľudia Adam a Eva - vlastne prvými dokonalými ľuďmi, ktorí sa vyvinuli postupne (z opice). Teda pred nimi boli všelijakí neandrtálci a všakovaké opo-ľudské zmesy, až prišiel deň, kedy sa narodil Adam a Eva. Už vtedy údajne existovali milióny ľudí - ale Adam a Eva boli dokonalí! Nesedí vám to s Bibliou? Táto koncilová teológia nesedí s ničím - dokonca nie ani s mŕtvychvstaním, ale to radšej nebudeme vysvetľovať, kam až sú schopní dnes ,,teológovia" zájsť.

Tak počúvame dnes kňazov, alebo aj biskupov a nestačíme sa diviť. Bezák Biskup povie v TV, že peklo je tu - dnes, v tomto živote, iný teológ povie, že je to skutočne prežitok stredoveku, zastaralí teológovia sú tí, ktorí sa držia katolíckej viery. Keď Fatimské deti videli peklo, oni vlastne skutočné peklo nevideli - toto sa dočítame vo výkladových knihách o Fatime.

Každý kňaz si dnes vykladá vieru ako sa mu chce. Len sa ich neopýtajte na milosť pomáhajúcu a posväcujúcu, pretože toto vedeli kedysi malé deti pri prvých výučbách katechizmu - dnes je to vysoká teológia.

A radoví katolíci veria podobne - ako si myslia že to je, väčšina si vieru vy-googlí na internete ako potrebuje a ku každej dogme dnes katolík si pridáva svoj výklad. Mnohí zavrhujú očistec, mnohí peklo, nikto nevie čo je to milosť posväcujúca, nikto nevie čo priniesla Kristova smrť na Golgote, nikto nevie ako môže byť človek spasený, nikto nevie čo je to posväcovanie sa. Všetko si to človek nájde na internete, ale tomu nerozumie do hĺbky, lebo mu to nikto nevyložil a nikdy nad tým nerozjímal. Toto všetko je protestantizmus. Aj keď budete argumentovať Písmom a učením Otcov viery, alebo samotnými koncilmi - protestantsko-katolíci to zakryjú vo viere ktorá sa dnes vytvorila - ževraj sa všetko vyvíja. Napriek Pavlovmu - existuje iba jedna nadčasová viera, ktorá sa meniť nesmie!

Takže ak je dnes Cirkev protestantská, sotva kto príde ku spáse. Protestanti totiž ku spáse neprichádzajú a nebo sa k nim ani nikdy nepriznalo - napokon, k čomu by to nebo robilo, keď protestantizmus oslabil Cirkev Kristovu.

V podstate protestantizmus prekrúca Božie slovo v slovo ľudské. Je to podobné ako keď diabol zvádzal Evu a Adama a hovoril im: čo vám Boh povedal? A oni hovoria, že nesmú jesť zo stromu poznania lebo zomrú. A diabol prekrúca Božie slovo a klame - nezomriete, ale budete ako Boh.

Takto vykladajú vieru protestanti - čo vám hovorí Cirkev Božia? Že musíte sa posväcovať, žiť bez ťažkého hriechu, žiť v milosti posväcujúcej a v nej zomrieť aby ste prišli k spáse? - protestantizmus s diablom na čele hovorí - takto nemusíte prichádzať ku spáse, stačí keď budete veriť. Podobnosť s diablom čisto náhodná...

Ak takto dnes verí Cirkev - celá Cirkev padá do pekla! Lebo bez pravej katolíckej viery a posväcovania, nie je spása možná! Preto Cirkev tak dôkladne učila zachovávať pravú vieru, o ktorej Svätý Pavol povedal, že kto by ju učil inak, nech je prekliaty.

Čo teda môžeme robiť?


Väčšina Cirkvi je čo sa týka viera, na tom protestantsky. Vykladajú si vieru sami, veria si ako sa im páči, uznávajú zjavenia Cirkvou neuznané, citujú pohanov a protestantov. NOM veriaci len máloktorý vieru skutočne pozná. Pozrite si aj tu profily diskutujúcich a narazíte na najväčších pisateľov (alebo skôr kopírovačov textov), ktorí nevedia čo je očistec a ako sa do neho človek dostane. NOM sektor je o nevedomosti a preto s týmto sektorom nemá diabol veľa práce. Aby ich peklo vzalo so sebou, nič nemusí prakticky robiť - oni sa odsudzujú sami, lebo bez viery je spása nemožná.

Tradičná Cirkev


Ale ak sa pozrieme aj do Tradičnej Cirkvi, aj tu je dosť veľký problém. Diabol ovládol vrchnosť Cirkvi na čele s pápežmi, vrátane dnešného pápeža a aby zviedol aj tradičných, ktorí svoju vieru na rozdiel od NOM-ákov ovládajú - práve mnohými rôznymi vyhláseniami, ktoré sa hrnú s Vatikánu a Ríma, sa tradiční pohoršujú a hnevajú sa - čím hrešia. Určite že je správne, ak pápež vykladá bludy alebo píše dvojzmysly, aby sme bránili vieru - ale nemôžeme napadnúť Pápeža - človeka a hanobiť ho. Už predtým som to písal v jednom článku, že aj keby sám antikrist sedel na pápežskom stolci, sme povinní sa za neho modliť. Mnohí sú tak pohoršení, že nevolajú pápeža inak, ako Bergoglio - teda civilným menom.

Pápež v rukách diabla

Ak je pápež v rukách diabla a dá sa s určitosťou povedať že je tomu tak, o to viac a horlivejšie sa máme modliť za jeho oslobodenie. Cirkev si dnes vymyslela novú formulku - nie modliť sa za pápeža - ale modliť sa na úmysel pápeža! Toto nikde nenájdeme pred koncilom. Deti Fatimské nehovoria aby sme sa modlili na úmysel Pápeža, ale aby sme sa modlili ZA Svätého Otca - tým akoby hovorili, aby sme sa modlili za Jeho vieru a jeho bránenie viery. Mnoho tradičných sa takto modlí za pápeža, zvlášť aby mu Boh dal pravú katolícku vieru a aby ho zbavil temna ktoré ho obklopuje. Že NOM sektor nevidí bludy ktoré sa neustále valia z Ríma, alebo ich obhajuje a robí kompromisy, ako čítame v proroctvách Matky Božej, iba zväčšuje svoju nevedomosť. Naproti tomu tradičný sektor vie presne pomenovať herézy ktoré z Ríma tečú ako rieka, mnohí ich dávajú do svetla učenia Cirkvi, encyklík pápežov, učenia Cirkevných otcov a Písma - ale potom sa pohoršujú na pápežovi, na Ríme. Ľudia si totiž nevedia uvedomiť jednu vec - Rím je celý chorý a preto potrebuje liečbu!

Je to ako keby bol niekto chorý a my by sme ho zato preklínali. Veď katolíci majú modlitbu a preto sa máme za túto chorú vrchnosť modliť a prinášať obety. Preto deti z Fatimy neustále hovoria - modlite sa za Svätého Otca - hovoria to až v zúfalstve, pretože vedia, že Svätý Otec bude pod nadvládou diabla a bude hovoriť zlé veci a učiť zlé učenie. Deti s prosebným tónom až akoby plakali - modlite sa za Svätého Otca, lebo on to potrebuje - on to jedného dňa bude potrebovať! Deti nevedia o ktorého pápeža ide, ale vedia že ide o Svätého Otca a že je to súčasťou tretieho tajomstva. Preto je nemiestne a nesprávne, ak človek ktorý prezrel a rozumie svojej viere, odsudzuje nielen učenie pápeža - alebo posledných pápežov, ale hlavne ich samotných. Oni potrebujú naše modlitby, oni nepotrebujú, aby sme sa modlili na ich úmysly, ktoré často bývajú synkretické a ekumenické - ale aby sme sa modlili priamo za nich!

Ak si vezmeme sedevacante sektor, ktorý úplne odmieta autoritu pokoncilových pápežov, je to bludné a scestné. Toto im deti z Fatimy nedávali na srdce, aby Svätého Otca odmietli. Oni hovorili o modlitbe za Neho a to je rozdiel, preto sedevakantisti blúdia vo viere, napriek učeniu ktoré majú správne, napriek tradičnej katolíckej omši.

Ak sa vrátime na začiatok článku, kde náš Pán hovorí diablovi, že mu dá voľné ruky aby zničil Cirkev, dokonca stiahne plnú ochranu, ktorú má nad Cirkvou - my dnes vidíme, že satan skutočne Cirkev takmer zničil. Zostala tu protestantská omša, protestantské učenie a nie je divu, že ide horný sektor Cirkvi oslavovať scestnú reformáciu. Ale Boh zasľúbil, že brány Cirkvi - pekelné mocnosti nepremôžu. Aj keď Ježiš dal voľné ruky diablovi, nedovolil mu úplne Cirkev ako celok zničiť, aj keď na 90% je Cirkev v troskách, Cirkev bez viery, Cirkev svetská. Satan by rád zničil aj tých 10% percent a preto tento sektor napadá spôsobom ako je hore popísaný - hnevom voči väčšinovej Cirkvi.

Aké je východisko?

Kresťan katolík okrem svojej viery, sa má posväcovať. Bez posvätenia nikto neuvidí Pána, hovorí Svätý Pavol. Ak si niekto myslí, že sviatosti slúžia k nášmu dobrému svedomiu - že chodíme predsa na spoveď, na sväté prijímanie - toto je minimum čo Cirkev od katolíka požadovala. Katolík sa má posväcovať obetami za Cirkev, za nevercov, má sa učiť postiť nielen od jedla, ale aj od sveta a jeho pôžitkov, má si ukladať prísne pokánia za obrátenie sveta, za odprosenie urážok nepoškvrneného Srdca Pána Ježiša a Panny Márie. Má sa biť do tela ako píše Svätý Pavol - bijem svoje telo do krvi, aby som ho podmanil Duchu. Ak Duch nevyhráva nad telom, spása je stratená! Telo musí poslúchať Ducha!

Deti z Fatimy sa obviazali lanom, ktoré si silno pritiahli, až sa im zarezávalo do krvi a nebesia boli spokojné. Po koncile je nemysliteľné telesné umŕtvovanie, čo je jeden veľký omyl. Neexistuje ani jeden svätec, ktorý by nebojoval proti svojmu telu, lebo Pavol hovorí, že telo neustále bojuje proti Duchu. Každý musí konať obety a pôsty - prísne pôsty, lebo náš Pán hovorí, že modlitba má oveľa silnejší dopad vtedy, ak sa ku nej pridá pôst - preto učeníci nemohli vyhnať démona. NOM sektor sa sotva kedy postí, maximálne tak možno niekto neje mäso, ale pôst chlieb voda, ako sa to bežne robí v tradičnom sektore - sotva by sme našli. Aj tu protestantizmus zvíťazil, ktorý odvrhol pôsty a nechal ich na človeka, nech sa sám rozhodne ako a kde sa bude postiť a padlý človek sa postiť prestane ak nemusí.

Svätý Ignác, ktorý napísal jedinečné Duchovné Cvičenia, ktoré mu samo nebo diktovalo hovorí o tom, aby si človek odopieral zvlášť to, čo má rád a prijímal to, čo rád nemá. Aby sa zdržoval s tými ľuďmi, ktorí sú mu nepríjemní ako s tými, ktorých má rád. Ignác hovorí, že keď je niekto tichej povahy, nie je žiadnym zapieraním pre neho to, keď bude mlčať. Preto sa máme cvičiť v zbožnosti tak, že prijmeme to nepríjemné a to čo sa nám nepáči. Všetko má smerovať k absolútnej poslušnosti voči Božej prozreteľnosti. A Božia prozreteľnosť je aj to, že dnes máme Cirkev, ktorá sa stala svetskou, pretože ju riadia temné sily. My sa máme poddať tomuto stavu a posväcovať sa napriek tejto veci. Diabol totiž chce, aby sme vypli, rozčuľovali sa, ohovárali a takto páchali hriech.

Keď Svätý Benedikt videl skazenú svetskú Cirkev čo urobil? Utiahol sa do lesa a sám rozjímal o pravdách viery a umŕtvoval svetské túžby a telesné zmysly. Keď ľudia narazili na jeho svätosť, pridávali sa ku nemu, až sa to dostalo do Ríma a Cirkev sa začala naprávať. Podobne aj Svätý František.

Boh nás učí aby sme sa poddali nepriazni, no nikdy vieru nezapreli. Toto sú veľké skúšky, keď väčšina Cirkvi kráča proti katolíckej pravej viere, v opojení synkretizmu a ekumenizmu a my musíme čeliť týmto skúškam v tichosti a pokore. Nič nie je večné z tohto sveta a všetko raz pominie. Preto sa máme posväcovať a prostriedky ako Eucharistia nie je nám daná iba ako minimum - spovedať sa a prijímať - ale Kristovo telo je posila pri kráčaní za Kristom po úzkej ceste k úzkej bráne. Lebo iba ten človek, ktorý si nevyberie širokú pohodlnú cestu k spáse, ktorá napokon ku nej nevedie, ale si vyberie ťažkú cestu úzku, dosiahne nebesia. A aby sme mohli kráčať po úzkej ceste, potrebujeme sa na nej posilňovať a na to skutočne slúžia sviatosti - sviatosť od slova svätosť. Teda nie iba mechanicky chodiť na spoveď, to je k ničomu. Ale sa sýtiť Kristom, vziať svoj kríž a nasledovať Pána. Lebo Ježiš hovorí, že kto sa obzerá sa pluhom (za svetom) - NIE JE VHODNÝ do kráľovstva nebeského! Koľko ľudí sa obzerá za svetom, miluje tento svet a ľahkovážne sa nazdáva, že bude spasený takto. Ježiš Pán hovorí, že nemôžeme slúžiť svetu aj Bohu - musíme si vybrať z tohto na plný úväzok sa zasvätiť Bohu a už neuhnúť.

Preto sa radujme ako hovorí Svätý Pavol - radujme sa v Pánovi vždy! Aj keď máme dobrého katolíckeho pápeža, aj keď máme pápeža, ktorý je pod správou zlých temností. My sa nemáme nad tým vzrušovať ako hovorí Ignác - máme byť indiferentný voči tomuto svetu a jeho veciam.

Modlime sa za pápeža, za Cirkev, za kňazov - tí sú dnes najviac napadnutí. Je to ako v čase moru, ktorý však dnes napadol hlavne duchovenstvo, že mnohí obyčajní katolíci veria správne, ale kňažstvo stratilo vieru až na pár výnimiek. Náš Pán hovorí, že odpad od pravej viery príde až do takého bodu na konci sveta, že Boh musí skrátiť dni do konca, lebo keby tak neurobil, VŠETCI ľudia by boli zatratení v pekle, lebo by všetci od pravej viery odpadli. Preto Boh skráti dni, aby aspoň tí, ktorí správne uverili a posväcujú svoje životy, úplne neodpadli od viery a boli spasení.

Preto nie je namieste, ak sa niekto chváli tým, že pozná svoju vieru a vie a vidí, že pápež alebo niektorí teológ učí scestné učenie. Tí ktorí toto dokážu rozpoznať, to totiž nemajú sami zo seba, ale to dostali ako dar z nebies! Preto nech sa nikto nechváli tým, čo dostal, lebo všetko čo dostal, je dar od Boha. Ak Boh bude chcieť, padne opar temnoty na kohokoľvek, kto sa chváli že rozumie viere a bude na tom rovnako ako Cirkev ktorá blúdi, ako pápež ktorý je pod mocnosťami zla. Len preto nie sú niektorí ľudia pod mocnosťami zla, lebo to Boh nedovolí - nikto to nemá sám zo seba! Preto je namieste sa obetovať za tých, na ktorých spadla temná opona, ako sa chváliť, že je človek už za vodou, pretože to môže byť dočasné. Ak Boh odtiahne svoju ochrannú ruku od kohokoľvek, upadne do nevedomosti a slepoty, ako väčšina Cirkvi.

Keď Lev XIII. počul rozhovor medzi diablom a našim Pánom, napísal hneď známu modlitbu, ktorú sa modlíme na tradičnej omši po jej skončení - ku Svätému Michalovi Archanjelovi, aby nás bránil vo viere a v Boji proti diablovi.

Že Ježiš dovolil aby upadla Cirkev do temných osídiel a to zvlášť po koncile, vidíme aj v tom, že túto modlitbu Cirkev dnes po každej omši nepreferuje, ona bola vlastne zrušená z povinnosti sa ju modliť.

Preto si ju pripomeňme na záver:

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.

Buďme ako deti, ako deti Fatimské. Modlime sa za úbohého pápeža, pretože je pod mocnosťami zla a koná veci proti viere a proti Cirkvi, presne ako tí, ktorí veria že koná správne. Modlime sa obetujme - nie za Bergoglia, ale za nášho Svätého Otca - lebo on naše modlitby potrebuje viac, ako ktokoľvek na svete...