Clicks281
Otec Eirene

Komentár na - Wilhelm de Vries: Rím a práva patriarchov.

Komentár na - Wilhelm de Vries: Rím a práva patriarchov.

21. júl 2018

o. Eirene

Originálny link:

sites.google.com/…/ohladom-rim-a-p…

Jedná sa o Wilhelmove myšlienky v článku "Rím a práva patriarchov" na Denníku Postoj. Myšlienky budem písať, ako mi pri čítaní tohto článku budú prichádzať.

Wilhelm nám hovorí:

Dozviete sa, prečo je historicky neudržateľná teória o troch petrovských stolcoch.

Priznám sa, že som ešte asi nikdy o nejakom PROBLÉME troch “petrovských stolcoch” nepočul. Vlastne, teraz ma napadlo, či Wilhelm nemyslí na pápeže Gregora veľkého, ktorého citát som v minulej reakcii uviedol:

„Hoci je veľa apoštolov, predsa, s ohľadom na samotné prvenstvo, Sídlo [stolec, katedra] princa apoštolov jediné zmocnievalo v autorite, KTORÉ V TROCH MIESTACH JE SÍDLOM JEDNÉHO. Lebo on sám preslávil to Sídlo, v ktorom ráčil dokonca spočinúť a ukončiť tento život [Rím]. On sám poctil to Sídlo, kde poslal svojho učeníka a evanjelistu [Alexandria]. On sám založil to Sídlo, v ktorom, hoci ho musel zanechať, sedel sedem rokov [Antiochia]. Odvtedy je to sídlo jedného, a jedno sídlo, ktorému na základe Božej autority TERAZ TRAJA BISKUPI PREDSEDAJÚ, [takže] čokoľvek dobrého počujem o tebe, pripisujem to aj sebe.“

Tu vlastne pápež o troch stolcoch hovorí. Či je to však v zmysle Wilhelma, to uvidíme.

Hovorí nám tu Wilhelm, že pápežovo tvrdenie je historicky neudržateľné? - Uvidíme. Nepredbiehajme!

Akokoľvek, zdá sa, že nám Wilhelm "nepriamo" chce povedať, že tu bol nejaký TUHÝ BOJ o nejakých petrovských stolcoch. Priznávam, opäť, že je to pre mňa čosi nové. Len aby tu nebol podprahovo podsúvaný nejaký problém, ktorý tu v skutočnosti nikdy nebol. Uvidíme.

Wilhelm ďalej píše:

Rozdelenie konkrétnych úloh a riadnych plných mocí na obidvoch nositeľov autority

"Obidvoch nositeľov autority", to je akože čo?! To sú akí dvaja nositelia autority?!

Nositeľom autority v Cirkvi je MAGISTÉRIUM, je IBA JEDNO!!

A dokonca sa zdá, že podľa Wilhelma každá z tých "dvoch" autorít má RIADNU PLNÚ MOC.
Citoval som už II. vat. koncil:

Kolégium biskupov, čiže biskupský zbor, nemá však moc, ak sa nechápe spolu so svojou hlavou, Petrovým nástupcom, rímskym biskupom, ktorého právomoc primátu zostáva nedotknutá voči všetkým… (LG 22)

Takže dokázal by niekto vysvetliť čo alebo kto sú tí dvaja nositelia autority?
Ďalej píše:

Bolo by nehistorické, keby sme plné moci patriarchov chceli vysvetliť skrze udelenie privilégií Rímom, t.j. ako mimoriadne prenesenie radu fakúlt, ktoré sami osebe nutne prináležia rímskej centrálnej moci.

Ako som povedal, Wilhelm tu vytvára UMELÉ problémy, ktoré neexistujú, alebo sotva existujú. S kým tu on vlastne polemizuje? Lebo katolícka Cirkev nehovorí o tom, že by Rím dával "patriarchom" to, čo by vraj "samo osebe" prináležalo Rímu.

Áno, aj II. vatikánsky koncil hovorí:

Biskupom sa zveruje celá pastierska služba, čiže stála a pravidelná starosť o ich stádo, preto sa nemajú pokladať za námestníkov rímskych veľkňazov, veď majú svoju vlastnú právomoc a celkom správne sa nazývajú arcipastiermi zvereného ľudu.

Ako vidím, Wilhelm si najprv vytvorí svojho vlastného strašiaka a potom proti nemu "úspešne" bojuje. Gratulujem mu!
NIKTO netvrdí, že apoštoli boli "námestníkmi" Petra. Ani neboli jeho žiakmi.
Alebo ešte ináč to poviem: Wilhelm, ak by tvrdil, že patriarchovia mali "PLNÉ MOCI" nezávislé od Petrovho nástupcu, tak luhá a zvádza na cestu bludu. Veď koncil nám hovorí:

No biskupský stav, ktorý je nástupcom apoštolského kolégia v učiteľskom úrade a duchovnej správe, ba ktorý je nepretržitým pokračovateľom apoštolského zboru, je spolu so svojou hlavou, rímskym veľkňazom – a nikdy nie bez neho – aj nositeľom najvyššej a plnej moci nad celou Cirkvou; túto moc však možno vykonávať iba so súhlasom rímskeho veľkňaza. (LG 22)

Teda nie sú to žiadni "dvaja nositelia autority", ale iba jeden a to biskupský zbor so svojou hlavou, rímskym veľkňazom. Bez súhlasu rímskeho veľkňaza je každá patriarchálna moc ničím!! Nie Rím, ale Kristus to takto zariadil.

Wilhelm hovorí:

Perzská cirkev má dočinenia len so „západnými otcami“, a to sú biskupi Sýrie [Antiochia] a severnej Mezopotámie. Skrze svoje spojenie s týmito biskupmi bola skutočne až do prijatia nestorianizmu, bez toho, aby to bolo niekedy reflexívne vyzdvihnuté, v spoločenstve aj s najvyššou hlavou celkovej Cirkvi, rímskym biskupom.

Ale pritom v minulom článku Wilhelm tvrdí:

Perzská cirkev bola dávno pred prijatím nestorianizmu úplne samostatná, a nikdy nepatrila do teritória Antiochijského patriarchátu.

Pýtam sa, aký význam má šírenie takéhoto zmätočného autora po internete?!

Ďalšia "perla" Wilhelma:

Ani čo sa týka patriarchátov v rámci ríše, Rím v celom prvom tisícročí nikdy nevzniesol nárok, že udelil patriarchom ich mocenskú prevahu výslovne ako privilégium a ako účasť na pápežskej plnej moci.

To je čo za debilina "účasť na pápežskej plnej moci"?!

Wilhelm:

právo antiochijského biskupa vysviacať metropolitov svojho územia a starať sa aj o uvádzanie biskupov do úradu. Nie je to teda pápež, kto udeľuje biskupovi Antiochie privilégiá, ale antiochijský biskup ich má na základe rozhodnutia koncilu, ktorý sa odvoláva na starý zvyk.

Wilhelm hovorí, že "nie je to pápež, kto udeľuje biskupovi Antiochie privilégiá", ale krátko predtým povedal, že je to rímsky biskup, ktorý na to dáva súhlas. Nuž, lož má krátke nohy!

Vznik právoplatného zvyku v nejakom spoločenstve, pravdaže, predpokladá tichý súhlas jeho najvyššej hlavy, v našom prípade rímskeho biskupa.

Po dočítaní článku sme sa dozvedeli, že sme sa nič nedozvedeli.
Rozumie niekto týmto Wilhelmovým nezmyslom?
Bola by tu na mieste otázka: "Co tím chtěl básník říci?"

Pripomienky k predchádzajúcemu článku.