Boze, ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť, ničíš všetkých, čo hovoria klamstvá. Od vraha a podvodníka sa odvracia Pán s odporom.
Prorok hovorí: „Zničím ťa, Izrael“ (Hoz 13,9). Utrpenie Židov sa často vykladá ako Boží trest. Práve to chce ten veľký podvodník. Vzdorovitým odmietaním Božej lásky a milosti sa Židia sami pripravili o túto priazeň a satan ich mohol ovládať podľa svojej vôle. (35) Neslýchaná krutosť, ktorá sa prejavila pri pustošení Jeruzalema, bola prejavom satanovej pomsty nad tými, ktorých si zotročil. Nechápeme, akí vďační by sme mali byť za pokoj a ochranu, ktorú nám dáva Kristus.
Chráni nás len Božia moc a len ona bráni, aby sa ľudstvo nedostalo celkom beznádejne pod satanovu nadvládu. Neposlušní a nevďační ľudia majú dosť dôvodov na vďačnosť. Na vďačnosť voči Bohu za jeho milosrdnú zhovievavosť, s akou zadržuje zákerne krutú satanovu moc. Keď však ľudia prekročia medze Božej trpezlivosti, svojvoľne sa pripravia o pomoc Božej ochrany. Boh nezaobchádza s hriešnikmi ako vykonávateľ rozsudku za prestúpenie. Kto Božiu milosť odmieta, zožne len to, čo sám (27) zasial. Odmietnutý lúč svetla, pohrdnuté či zanedbané varovanie, tajná neovládnutá vášeň alebo prestúpenie Božieho zákona sú zasiatym semenom, ktoré prinesie istú žatvu.
Hriešnika, ktorý svojvoľne vzdoruje Božiemu Duchu, tento Duch nakoniec opustí a potom už nijaká moc neovládne hriešne pohnútky ľudského srdca a človek zostane bez ochrany pred zhubnou zlobou satana. Zničenie Jeruzalema je strašnou a závažnou výstrahou všetkým, čo ponuku Božej milosti zľahčujú a pôsobenie Božieho milosrdenstva si nevšímajú. Zničenie Jeruzalema je najpresvedčivejším svedectvom toho, ako Boh nenávidí hriech, a dôkazom nezmyselného trestu, ktorý postihne vinníka. Spasiteľovo proroctvo o potrestaní Jeruzalema sa však splní ešte aj inak a strašná pohroma, ktorá postihla mesto, bola len slabým náznakom.
V osude tohto vyvoleného mesta môžeme vidieť osud sveta, ktorý odmieta Božiu milosť, pošliapava Boží zákon. Záznamy ľudskej biedy na zemi počas stáročí zločinu desia. Pri úvahách o tom sa srdce zviera a myseľ ochabuje. Následky odmietania Božej moci sú tiesnivé. Ešte tiesnivejšie sú však výjavy, ktoré sa odohrajú v budúcnosti. (36) Minulé udalosti – dlhý sled búrok, sporov a predstáv, „každá hrmotne dupotajúca obuv a v krvi pováľaný plášť“ (ROH Iz 9,5; ECAV Iz 9,4) sú ničím v porovnaní s hrôzami dňa, keď chrániaci Boží Duch prestane byť záštitou hriešnikov a nebude krotiť ľudské vášne a uzdiť satanov hnev. Len vtedy svet uvidí, ako nikdy predtým, výsledky satanovej vlády.
V ten deň však podobne ako počas ničenia Jeruzalema bude Boží ľud vyslobodený, teda „každý, kto je v Jeruzaleme zapísaný k životu“ (Iz 4,3). Kristus povedal, že príde znova, aby zhromaždil svojich verných: „Všetky kmene zeme budú nariekať a uzrú Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s veľkou mocou a slávou. On pošle svojich anjelov s veľkou poľnicou a oni zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od krajov až po kraje nebies“ (Mat 24,30.31). Neposlušných vtedy „zahubí dychom svojich úst a zničí nádherou svojho príchodu“ (2 Tes 2,8).
Tak ako sa sám zničil Izrael, tak sa aj hriešnici zahubia sami; zničí ich vlastná neprávosť. Hriešny život im tak poznačí povahu, že opustia Boha a prejav jeho slávy im bude spaľujúcim ohňom. Ľudia by mali pozorne dbať na Kristove poučné slová. Kristus pri zmienke o zničení Jeruzalema pripomenul učeníkom znamenia blížiacej sa pohromy, aby mohli utiecť, a tým upozornil aj svet na deň konečného zúčtovania. Uviedol znamenia svojho príchodu, aby všetci, ktorí chcú, mohli uniknúť pred blížiacim sa Božím hnevom. (28) Ježiš povedal: „Na slnku, na mesiaci i na hviezdach budú znamenia.
Národy na zemi budú plné úzkosti a zmätku“ (Luk 21,25; Mat 24,29; Mar 13,24-26; Zj 6,12-17). Kto uvidí znamenia jeho príchodu, pozná, „že je blízko, predo dverami“ (Mat 24,33). (37) Výzva znela: „Bdejte teda!“ (Mar 13,35). Ostražití nezostanú v temnote a ten deň ich nezastihne nepripravených. Na ľahostajných „Pánov deň príde ako zlodej v noci“ (1 Tes 5,2-5). Dnešný svet rovnako neochotne prijíma posolstvo, ako Židia neboli ochotní prijať Spasiteľovu výstrahu o zničení Jeruzalema.
Nech Boží deň príde kedykoľvek, pre bezbožných to bude nečakane. Keď v pokojnom priebehu udalostí budú ľudia pohrúžení do zábav, podnikania a zarábania peňazí, keď náboženskí vodcovia budú vychvaľovať pokrok a osvietenosť sveta a ľud sa uspokojí falošnou istotou, vtedy, ako sa zlodej o polnoci vkráda cez nestrážené dvere, tak náhle prepadne záhuba ľahostajných hriešnikov a „neuniknú“ (1 Tes 5,3). (29) (38)
Chráni nás len Božia moc a len ona bráni, aby sa ľudstvo nedostalo celkom beznádejne pod satanovu nadvládu. Neposlušní a nevďační ľudia majú dosť dôvodov na vďačnosť. Na vďačnosť voči Bohu za jeho milosrdnú zhovievavosť, s akou zadržuje zákerne krutú satanovu moc. Keď však ľudia prekročia medze Božej trpezlivosti, svojvoľne sa pripravia o pomoc Božej ochrany. Boh nezaobchádza s hriešnikmi ako vykonávateľ rozsudku za prestúpenie. Kto Božiu milosť odmieta, zožne len to, čo sám (27) zasial. Odmietnutý lúč svetla, pohrdnuté či zanedbané varovanie, tajná neovládnutá vášeň alebo prestúpenie Božieho zákona sú zasiatym semenom, ktoré prinesie istú žatvu.
Hriešnika, ktorý svojvoľne vzdoruje Božiemu Duchu, tento Duch nakoniec opustí a potom už nijaká moc neovládne hriešne pohnútky ľudského srdca a človek zostane bez ochrany pred zhubnou zlobou satana. Zničenie Jeruzalema je strašnou a závažnou výstrahou všetkým, čo ponuku Božej milosti zľahčujú a pôsobenie Božieho milosrdenstva si nevšímajú. Zničenie Jeruzalema je najpresvedčivejším svedectvom toho, ako Boh nenávidí hriech, a dôkazom nezmyselného trestu, ktorý postihne vinníka. Spasiteľovo proroctvo o potrestaní Jeruzalema sa však splní ešte aj inak a strašná pohroma, ktorá postihla mesto, bola len slabým náznakom.
V osude tohto vyvoleného mesta môžeme vidieť osud sveta, ktorý odmieta Božiu milosť, pošliapava Boží zákon. Záznamy ľudskej biedy na zemi počas stáročí zločinu desia. Pri úvahách o tom sa srdce zviera a myseľ ochabuje. Následky odmietania Božej moci sú tiesnivé. Ešte tiesnivejšie sú však výjavy, ktoré sa odohrajú v budúcnosti. (36) Minulé udalosti – dlhý sled búrok, sporov a predstáv, „každá hrmotne dupotajúca obuv a v krvi pováľaný plášť“ (ROH Iz 9,5; ECAV Iz 9,4) sú ničím v porovnaní s hrôzami dňa, keď chrániaci Boží Duch prestane byť záštitou hriešnikov a nebude krotiť ľudské vášne a uzdiť satanov hnev. Len vtedy svet uvidí, ako nikdy predtým, výsledky satanovej vlády.
V ten deň však podobne ako počas ničenia Jeruzalema bude Boží ľud vyslobodený, teda „každý, kto je v Jeruzaleme zapísaný k životu“ (Iz 4,3). Kristus povedal, že príde znova, aby zhromaždil svojich verných: „Všetky kmene zeme budú nariekať a uzrú Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s veľkou mocou a slávou. On pošle svojich anjelov s veľkou poľnicou a oni zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od krajov až po kraje nebies“ (Mat 24,30.31). Neposlušných vtedy „zahubí dychom svojich úst a zničí nádherou svojho príchodu“ (2 Tes 2,8).
Tak ako sa sám zničil Izrael, tak sa aj hriešnici zahubia sami; zničí ich vlastná neprávosť. Hriešny život im tak poznačí povahu, že opustia Boha a prejav jeho slávy im bude spaľujúcim ohňom. Ľudia by mali pozorne dbať na Kristove poučné slová. Kristus pri zmienke o zničení Jeruzalema pripomenul učeníkom znamenia blížiacej sa pohromy, aby mohli utiecť, a tým upozornil aj svet na deň konečného zúčtovania. Uviedol znamenia svojho príchodu, aby všetci, ktorí chcú, mohli uniknúť pred blížiacim sa Božím hnevom. (28) Ježiš povedal: „Na slnku, na mesiaci i na hviezdach budú znamenia.
Národy na zemi budú plné úzkosti a zmätku“ (Luk 21,25; Mat 24,29; Mar 13,24-26; Zj 6,12-17). Kto uvidí znamenia jeho príchodu, pozná, „že je blízko, predo dverami“ (Mat 24,33). (37) Výzva znela: „Bdejte teda!“ (Mar 13,35). Ostražití nezostanú v temnote a ten deň ich nezastihne nepripravených. Na ľahostajných „Pánov deň príde ako zlodej v noci“ (1 Tes 5,2-5). Dnešný svet rovnako neochotne prijíma posolstvo, ako Židia neboli ochotní prijať Spasiteľovu výstrahu o zničení Jeruzalema.
Nech Boží deň príde kedykoľvek, pre bezbožných to bude nečakane. Keď v pokojnom priebehu udalostí budú ľudia pohrúžení do zábav, podnikania a zarábania peňazí, keď náboženskí vodcovia budú vychvaľovať pokrok a osvietenosť sveta a ľud sa uspokojí falošnou istotou, vtedy, ako sa zlodej o polnoci vkráda cez nestrážené dvere, tak náhle prepadne záhuba ľahostajných hriešnikov a „neuniknú“ (1 Tes 5,3). (29) (38)