Počas väčšiny môjho života som všetku svoju hodnotu vkladala do vecí, ktoré som dokázala, do toho ako som vyzerala či do vzťahov, ktoré som viedla. Musela som vyzerať perfektne a byť perfektnou atlétkou, študentkou, priateľkou, sestrou, dcérou – pomenuj to ako chceš – musela som byť vo veciach bezchybná, aby som mala nejakú hodnotu.
Počas väčšiny môjho života som všetku svoju hodnotu vkladala do vecí, ktoré som dokázala, do toho ako som vyzerala či do vzťahov, ktoré som viedla. Musela som vyzerať perfektne a byť perfektnou atlétkou, študentkou, priateľkou, sestrou, dcérou – pomenuj to ako chceš – musela som byť vo veciach bezchybná, aby som mala nejakú hodnotu.
Túto predstavu však na svetlo sveta priniesla naša kultúra. Ak si niečo pobabral či máš nejakú slabú stránku, je to treba skryť. Sila, krása a napokon aj moja hodnota pochádzali z toho akou bezchybnou som až dokázala byť.
Pravdou však je, že v bezchybnosti − ktorú som si myslela, že tak nutne potrebujem − moja hodnota nie je.
Naša hodnota nepochádza z toho, čo všetko môžeme urobiť, ako vyzeráme či zo vzťahov, ktoré vedieme − pramení z toho, kým sme. Naša hodnota nepochádza z toho, čo všetko môžeme urobiť, ako vyzeráme či zo vzťahov, ktoré vedieme − pramení z toho, kým sme.
Sme synmi a dcérami kráľa, Boha Otca. V tejto pravde máme nekonečnú hodnotu. „Si myšlienkou Boha, si tlkotom Jeho srdca. Je to ako povedať, že máš nesmiernu hodnotu, že Bohu na tebe záleží, a to v tvojej celkom jedinečnej osobnosti.“− Svätý Ján Pavol II. Táto hodnota nám nemôže byť odňatá, bez ohľadu na naše slabosti či zlyhania.
Je neľahké takéto chápanie prijať, keď kultúra hlása, že slabosti a chyby sú niečím, za čo sa máme hanbiť, niečím čo treba skryť.
Predstavte si malé dievčatko, ktoré sa práve naučilo chodiť. Vidí svojho otca s otvorenou náručou a obrovským úsmevom na tvári. Vstane, aby podišlo k nemu. Ako urobí prvé kroky, spadne a potom spadne znova; vzápätí sa opäť postaví na nohy. Úsmev jej otca sa však nevytráca, jeho ruky neochabujú a jeho láska k nej je neochvejná.
Takto sa na nás pozerá náš nebeský Otec. Nikdy nám neprestane podávať ruku a úsmev z Jeho tváre nezmizne, aj napriek tomu, že padáme. Pretože On nám dáva silu v pádoch a slabostiach. Povedal mi: ,,Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti" (2 Kor 12, 9a). V slabostiach môžeme do našich sŕdc pustiť Krista, aby nám ukázal Jeho lásku k nám a naučil nás milovať. Potom môžeme pustiť dovnútra druhých, poznať aj ich zranenia a o to väčšmi ich milovať.
Najväčší skutok lásky v dejinách ľudstva bol raz považovaný za slabosť. Keď Kristus niesol kríž, ľudia okolo neho Ho vnímali ako slabého a zahanbeného. Bolo to však v tejto „slabosti“, v ktorej Kristus zachránil celé ľudstvo. To, čo druhí považovali za slabosť bola v skutočnosti nesmierna sila, veď z tohto činu vzišla spása našich duší. Svet sa trasie pri myšlienke na slabosť, no ja sa z nej teším; pretože je to v mojej slabosti, kde som našla silu, je to v mojej slabosti, kde som našla lásku.
