Matka Ustavičnej Pomoci I. Dejiny a opis obrazu
I. DEJINY OBRAZU. Z malej knižôčky z roku 1945
Keď vidíme starý, krásny obraz, chceme vedieť, kto ho maľoval a z ktorých čias je. Pri väčšine zázračných obrazov to nevieme. Preto si zbožná myseľ ľudu rozpráva o ňom povesti, aby si vysvetlila pôvod obrazu. Tieto povesti majú vždy niečo pravdy v sebe. Tak je tomu aj s obrazom P. Márie, Matky Ustavičnej Pomoci. Počujme, čo nám hovorí povesť o jeho vzniku.
Koncom 12. storočia žil na ostrove Kréte maliar, ktorému zomieralo dieťa. Otec, vari 25-ročný, sedel pri postieľke dieťaťa a smutné myšlienky mu tiahly hlavou. Pred troma rokmi sa^ oženil. Manželka mu však zakrátko zomrela a zanechala mu malé dieťa. Na toto preniesol všetku svoju lásku. Teraz i dieťa zomieralo. Nemohol pozerať na bolesti dieťaťa, a preto nechal pri ňom slúžku a odišiel z domu. Išiel bez cieľa cestou, až prišiel k morskému brehu a odtiaľ ku kaplnke P. Márie. V kaplnke bol kedysi starý obraz. Maliar ho odstránil a namaľoval iný. Vyobrazoval P. Máriu, ako sa veselo hrá s Ježiškom. Po sobáši zaniesol obraz do kaplnky a často sa pred ním modlieval so svojou manželkou. Pozerá na obraz a vtedy mu prišla na um myšlienka: „Božia Rodička, tebe je tak dobre, si šťastná, s tebou sa hrá tvoje Dieťa. A ja? Aký som nešťastný! Moje dieťa zomiera. Poznáš moju bolesť? Ó, uváž, ako by to bolo, keby tvoj Synáčik zomieral! Mohla by si Ho nechať bez pomoci?” A dal sa do plaču. Po chvíli pozrie na obraz a hľa, aká zmena! Vidí prichádzať dvoch anjelov s nástrojmi umučenia. Ukazujú Ježiškovi, čo naň čaká. Ježiško sa obzerá, a keď vidí kríž, kopiju, klince a špongiu, túli sa k svojej Matičke a oboma rukami kŕčovite sa drží jej ruky, ako by u nej hľadal pomoc. Poľakaný skrčí nôžky, až remienok na topánke povolí a táto padá. I P. Mária je zarmútená. Skláňa hlavu k božskému Dieťaťu a vinie Ho k sebe. Jej oko už nehľadí veselo, ale vážne a smutne do diaľky, ako by chcela hovoriť: „Či je bolesť, ako moja bolesť?”
Keď videnie pominulo, presvedčil sa maliar, že P. Mária dobre vie, čo je bolesť, a že od tých čias, čo.sa stala Matkou Božou, stala sa i Matkou Bolestnou. Preto hovoril: „Odpusť, Bolestná Matka, ak som ťa urazil. Uzdrav mi moje dieťa. Keby však Boh žiadal odo mňa tú obetu, aby dieťa zomrelo, nech sa stane Jeho svätá vôľa.” Sľúbil, že namaľuje, čo videl. Tak vznikol obraz P. Márie, Matky Ustavičnej Pomoci.
Obraz nie je vynálezom maliara, ktorý ho maľoval. Dávno predtým bol uctievaný na východe obraz P. Márie pod názvom „Hodegetria” — Vodkyňa. Tento obraz vraj maľoval sv. Lukáš evanjelista. Uctievali ho v Carihrade, kde sa jeho prostredníctvom stály mnohé zázraky. Keď roku 1453 Turci dobyli Carihrad, obraz janičiari zničili. Po obraze Panne Márie „Vodkyne” ostalo mnoho kópií, napodobnenín. Najlepšia kópia je náš obraz P. Márie, Matky Ustavičnej Pomoci. Azda preniesla P. Mária, ako nám skúsenosť dokazuje, i svoje požehnanie s pôvodného obrazu na nás.
Žiaľbohu nevieme, kedy bol namaľovaný a kto ho maľoval. Po dlhých výskumoch môžeme povedať toto: Obraz P. Márie Ustavičnej Pomoci vznikol asi v 13. až 14. storočí na ostrove Kréte. Namaľoval ho vynikajúci a veľmi nábožný maliar, rodom Grék. Že bol nadaný maliar, dokazuje sám obraz. Aký živý, aký krásny to obraz, koľko jednoty a súladu je v ňom. Oči Matky sú síce inde obrátené ako oči Syna, to však bolo treba, aby obraz mal živý vzťah ku kresťanom, ktorí sa pred ním modlia. Z nástrojov umučenia, ktoré archanjeli nesú, prechádza na božské Dieťa, ktoré má krížom vykúpiť svet, celá rieka najhroznejších bolestí a s Neho na Jeho najslabšiu Matku, ktorá trpela so Synom. Ovocie tohto veľkého utrpenia prechádza na nás prostredníctvom Božej Rodičky, Matky Ustavičnej Pomoci. Ona, ktorá pozerá na nás takými smutnými očami a pritom takými dobrotivými, javí sa nám tu nielen ako Kráľovná nebies a Božia Matka, ale i ako verná sprostredkovatelia diela vykúpenia, a preto ako naša matka, orodovnica a pomocnica.
Že maliar bol nábožný človek, musí uznať každý človek, ktorý vidí obraz alebo zbožnosť ľudí pred týmto obrazom. Bol by mohol maliar vliať do obrazu zbožnosť, keby ju nebol sám mal?
Opis obrazu Matky Ustavičnej Pomoci.
Obraz je maľovaný na doske z orechového dreva. Je vysoký 53 cm a široký 41.5 cm. Pozadie je zlaté. Obraz obsahuje štyri postavy: P. Máriu s Ježiškom a svätých archanjelov Michala a Gabriela. Podoba P. Márie s Ježiškom je majstrovské dielo, hlboko precítené a obdivuhodné. Hlava P. Márie je milo naklonená k božskému Dieťaťu. Tvár vyjadruje nielen kráľovskú dôstojnosť a velebnosť, ale i hlbokú bolesť a smútok. Z obrazu pozerá na nás Bolestná Matka. Veľké krásne oči, napoly privreté, budia útrpnosť, vynucujú slzy súcitu a ľútosti nad hriechami. Celé telo zahaľuje cudne rúcho červenej farby, okolo krku a na rukávoch jednoducho zdobené zlatom. Vrchný plášť je hyacintovo belasý, na pleciach dvojitý, krásne záhyby naznačené zlatým tieňovaním. Vrchný plášť za haľuje i hlavu. Pod ním je na hlave zelený závoj. Na čele sa skvie zlatá osem-ramenná hviezda. Veď Panna Mária sa volá „Hviezda ranná”, „Hviezda morská”.
P. Mária je maľovaná, ako stojí, vidno však iba hornú časť tela. Na ľavej ruke drží Ježiška, ktorý čarovné kloní svoju hlavičku k jej prsiam. Ježiško má vysoké čelo, husté kučeravé vlásky. Hľadí do diaľky, je zamyslený a smutný, ako by o niečom premýšľal. Dvaja anjeli mu ukazujú nástroje umučenia: Sv. Michal kopiju a špongiu, sv. Gabriel kríž východnej podoby. Ježiško vidí v duchu svoje budúce utrpenie a veľmi sa ľaká. Jeho tielko sa úzkostné túli k drahej Matičke, ako by u nej hľadal pomoc a ochranu oproti hrozným predstavám. Jeho odev sa skladá zo zelenej sukničky, opásanej červeným pásom a zo šedastého plášťa. Na nohách má črievičky. Jedna črievička sa uvoľňuje a padá s nohy, keď naľakaný Ježiško trie nohy o seba.
Okolo hlavy P. Márie i Ježiška je majstrovsky vyzdobená svätožiara. Koruna je neskoršie dielo. Archanjel Michal má červenkasté rúcho i plášť červenej farby, krídla majú obidvaja zelené, pozlátené. Písmená na obraze sú skratky gréckych slov. Pri hlave P. Márie „Matka Božia”, pri hlave Ježiška „Ježiš Kristus”, nad hlavou pravého anjela „archanjel Michal” a nad hlavou ľavého anjela „archanjel Gabriel”. Ozdobné kľukaté čiary naznačujú, že písmená sú skratky.
Panna Mária Ustavičnej Pomoci je teda „Bolestná Matka”. Nábožný maliar nechcel naznačiť historickú udalosť, ale skôr obraz vzbudzujúci city opravdivej zbožnosti, útrpnosti, ľútosti nad hriechami a dôvery v ustavičnú pomoc Matky Božej. Preto namaľoval P. Máriu tvárou obrátenou k veriacim, ktorí sa pred jej obrazom modlia. A tá milá, smutná tvár Matky Božej ako by nám hovorila:
„Pozrite, moje deti, ako vás milujem! Pre vaše blaho a pre vaše spasenie obetujem svojho najmilšieho Synáčka, aby zomrel za vás na potupnom dreve kríža. I ja som pre svoju veľkú bolesť a obetu vašou vykupiteľkou. Skrze mňa sa vám dostane všetkých milostí, ktoré vám získal môj Syn svojím prehorkým utrpením a svojou smrťou. Preto utiekajte sa ku mne a majte ku mne neobmedzenú dôveru vo všetkých svojich potrebách !”
Ako sa dostal obraz P. Márie Ust. Pomoci do Ríma a ako ho odovzdali verejnej úcte?
O tom, ako sa dostal obraz do Ríma, rozpráva nám pamätná tabuľa, zavesená v kostole sv. Matúša a vysvetľujúca dejiny obrazu P. Márie, Matky Ustavičnej Pomoci. Čo bolo na nej napísané, je zachované v knihách.
Ako preniesli obraz do Ríma? Turci sa chceli zmocniť ostrova Kréty. Kresťania, ktorí mohli, utekali z ostrova, aby sa nedostali do ich moci. Medzi nimi bol aj istý obchodník. Tento tajne odniesol obraz, pri ktorom sa v niektorom kostole tohto ostrova stávali zázraky. Odchádzajúc loďou skryl obraz medzi svoju batožinu. Na mori povstala taká veľká búrka, že všetci už zúfali nad svojou záchranou, nevediac, že majú zázračný obraz na lodi. Robili veľké sľuby P. Bohu a Rodičke Božej, aby ich zachránili od hroziaceho nebezpečenstva. Z vôle Božej sa dostali do žiadaného prístavu. Po roku prišiel obchodník i s obrazom do Ríma. Tam ťažko ochorel. Našiel si priateľa, ktorého už dávno poznal, menom Romána a prosil ho, aby sa oň staral v chorobe, sľubujúc, že sa mu odmení, keď vyzdravie. Román zaviedol obchodníka do svojho domu a opatroval ho. Keď sa však choroba zhoršovala a obchodník videl, že nebude žiť, zavolal priateľa a s plačom ho prosil, aby mu ešte preukázal poslednú službu. Román sľúbil, že všetko urobí. Vtedy mu obchodník rozprával o obraze, ako ho tajne odniesol z kostola, kde sa pred ním stávali zázraky a že obraz nájde medzi jeho batožinou. Nakoniec hovoril: „Prosím ťa, keď ho už nemôžem odniesť ta, kde som chcel, aspoň ty ho ulož v niektorom kostole, ktorý uznáš preň za vhodný.” Obchodník umrel. Román našiel obraz, ale na prosby svojej manželky nedal ho z domu. Tak ostal u nich v dome 9 mesiacov. P. Mária napomenula Romána, aby obraz vo svojom dome neschovával, ale umiestil ho na dôstojnejšom mieste. Román však viac počúval svoju manželku, ako P. Máriu. Po istom čase sa mu P. Mária opäť zjavila a napomínala ho, ak nedá obraz do niektorého kostola, že sa mu bude zle vodiť. Román sa začal báť.
Ráno všetko povedal žene a prosil ju, aby obraz darovala do niektorého kostola. Žena sa mu však vysmiala a hovorila: „Čudujem sa, že tak hovoríš. Veď ja nie som pohanka, som kresťanka a nie sme sami, čo máme také obrazy v dome. Aj iní ľudia — ba i ten najhorší človek — má v dome obraz, kríž alebo sošku.” Tak uposlúchol Román zasa manželku a nie P. Máriu. P. Mária sa mu opäť zjavila a hovorila: „Hľa, viac ráz som ťa napomínala, aby si ma odtiaľto odniesol a nechcel si poslúchnuť. Teraz musíš ty prvý vyjsť z domu a potom i ja nájdem dôstojnejšie miesto. Román ochorel a zomrel. Nato sa zjavila P. Mária 6 ročnej Románovej dcérke a povedala: „Napomni matku a starého otca a povedz im: „Svätá Mária Ustavičnej pomoci vás žiada a napomína, aby ste ju z domu vyniesli, lebo zomriete!”
Dievča povedalo matke, čo videlo a počulo. Matka sa naľakala, lebo i ona mala to isté videnie. Presvedčila sa, že sama je príčinou mužovej smrti. Plakala a chcela odniesť obraz do kostola. Susedka, ktorá ju videla plakať, pýtala sa na príčinu. Táto jej rozprávala o zjaveniach P. Márie a že jej muž preto zomrel, lebo nechcel vyplniť žiadosť Matky Božej. Skôr poslúchal ju, preto ona je príčinou smrti svojho muža. Susedka odpovedala: „Never tomu! P. Mária je v nebi a nestará sa, čo sa s jej obrazom tu na zemi robí. Keby si obraz hodila do ohňa, zhorí ako každé iné drevo. Keď si taká bojazlivá, daj mi obraz!” Takto a podobne sa rúhala. Keď však odišla do svojej izby, zachvátila ju zvláštna choroba. Presvedčila sa, že je to trest za rúhavé reči. Urobila sľub a bola uzdravená. Všetkým tým donútená chcela manželka Románová už vyplniť vôľu P. Márie. Nevedela však, do ktorého kostola má obraz odniesť.
Opäť sa zjavila Panna Mária dcéruške a povedala: „Želám si byť vyložená uprostred medzi chrámom Maria Maggiore a sv. Jánom v Lateráne.” Na tom mieste bol kostol sv. Matúša. Pôvodne to bol rodný dom sv. pápeža Kléta. Od začiatku ho používali za kostol. V XII. storočí bol znova vystavaný a zasvätený sv. apoštolovi Matúšovi. V XV. storočí dali kostol augustiniánom. Priorovi tohto kláštora odovzdala teda matka obraz P. Márie, Matky Ust. Pomoci. Za účasti kňazov a ľudu preniesli obraz do kostola sv. Matúša, kde v deň prenesenia sa stal prvý zázrak. Človek, ktorý mal polovicu tela ochromenú, že sa ani hýbať nemohol, pokorne sa odporúčal P. Márii a keď urobil sľub, hneď sa uzdravil. Teda tento pamätný obraz najslávnejšej Panny bol v spomenutom kostole sv. Matúša uložený 27. marca r. 1499 za panovania otca a pána nášho „najsvätejšieho” pápeža Alexandra VI., v 7. roku jeho panovania.
Tak sa končí správa napísaná na pamätnej tabuli. Bola napísaná ešte za panovania, za života Alexandra VI., lebo po jeho smrti by nebol nikto napísal „najsvätejší”. Z toho tiež poznávame, kedy bol obraz prenesený do Ríma. Azda roku 1497. Podľa pamätnej tabule medzi príchodom do Talianska a príchodom do Ríma uplynul rok a Románová manželka ho mala pri sebe ešte 8 mesiacov. Celé rozprávanie je pravdivé, lebo je písané v čase, keď osoby v ňom menované ešte žili. Z celého rozprávania vidíme ľahko Prozreteľnosť Božiu. Obchodník iste chcel obraz odniesť na iné miesto, ale chorobou a smrťou donútený musel ho nechať v Ríme. Vidíme tu, ako spolu bojovali úmysly božské a ľudské. P. Mária sama oznámila svoje meno malému dieťaťu. Všetkých, ktorí sa jej stavali do cesty, premohla nešťastím a smrťou, aby mohla svoje plány previesť.