Clicks395
Coburg
4

Slovo pre „dobre situovaných“

Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ Mt 19, 23-30)

Milí priatelia, nie je to nijaký útok na niekoho, kto sa má dobre. Kto si zarobil, je šikovný, má viac ako spotrebuje. To sa „stáva“. Chcem osloviť skôr tých, pre ktorých sa „mamona“ stala zmyslom života, drogou, ktorým zaslepila zrak i sluch. A tak sem dávam tento svoj netradičný príspevok.
Počas rokov svojho života som stretol a stretávam mnohých ľudí tohto typu.
Byť „bohatým“- rozumej finančne - je istý spoločenský status. Je to sociálna definícia. Znamená to, že dotyčný sa vymyká z bežných viazaností a starostí občana, ktorý bohatý nie je. Niekto by povedal že bohatstvo dáva slobodu. A niekto mu môže oponovať, že byť bohatým je vlastne otroctvo. A niekto zasa povie, že peniaze nie sú všetko, ale potrebujete ich na všetko. To len ako odľahčenie. Ale poďme k veci.
Za svojho života a pôsobenia sa stretám s mnohými, ktorí proste na to „všetko“ majú. Snažili sa, chcú dobre sebe, svojim deťom, prípadne chcú nemať strach o budúcnosť. Príde chvíľa, keď už nemusia rátať, keď vzniká prebytok, keď príde problém (ktorí by mnohí radi mali) – čo s peniazmi.
A tu sa ukáže formát človeka, ktorý sa „stal bohatým.“ Ak v sebe nosil nejakú ideu, má oblasť, v ktorej sa realizuje, vidí svoj potenciál pomôcť spoločnosti, je to ten lepší prípad. Ale aj tu musí vyvinúť veľkú psychologickú znalosť ľudí, aby neskĺzol do podoby velikášskeho filantropizmu, kedy ho „oholia“ podvodníci.
V tých ďalších prípadoch začnem z extrémneho konca. Zbohatlík, ktorý zdedil, alebo vyhral, alebo zreštituoval obrovský balík. No to je pre dotyčného doslova smrť. Sú totiž ľudia, u ktorých by bolo dobré zakázať dať im do ruky veľké peniaze. Hraničí to totiž až z ich stratou súdnosti a zdravého rozumu. Aj tu sú dva extrémy – jeden – o niekoľko dní o všetko príde – druhý – sedí si na balíku, a stanem sa držgrošom.
Ďalší sú tí, ktorí zarobiť vedia, ale majú problém správne investovať. Buď si realizujú svoje veľké sny, kúpia si nezmyselného Harleyho Davidsona, aj keď nevedia kde je ja motorke plyn, začnú sa so svojimi peniazmi „hrať“, či naletia podvodníkom najrozličnejšieho druhu vo vízii ďalšieho rastu kapitálu. Rozlet „slobody“ bohatého človeka mu totiž umožňuje padnúť do pascí od výmyslu sveta. Všetci títo ale ešte nepodľahli peniazom ako droge.
V ďalšej skupine je to už horšie. Pocítili moc nad inými ľuďmi. Kupujú si ich, resp. ich zadlžujú a robí im dobre ich existenčná servilnosť. Mastia si brucho a cítia sa byť takmer nadľuďmi. A keď hodia päták do klobúka žobráka (napriek tomu, že majú v každom vrecku päťstovku), cítia sa ako spasitelia ľudstva.
Ale – keď sa im to nehodí, a príde človek ktorý nebude dostatočne servilný, vedia vystrúhať ľútostivú tvár a predstaviť výraz dokonalého chudáka.
Niektorým „dobre situovaným“ robí dobre pekelná závisť menej šťastných občanov, iní naopak, sa skoro oblečú do handár, aby sa sami v sebe smiali, ako vypiekli so svojím okolím.
Ďalší ani za nič nedajú na dobrú a perspektívnu vec, pretože myšlienka nie je ich, a naopak, vedia obratom ruky prešustrovať milióny na svoj – aj keď absolútne patologický – nápad.
Možno je tých kategórií aj viac. Všetci ale majú jedno spoločné. A to nebezpečenstvo akejsi „istoty“, že sa majú o čo oprieť. A pritom je bohatstvo niečím neuveriteľne neistým.
Písmo hovorí: Nikto nemôže slúžiť dvom pánom - Bohu aj mamone. A tu je ten „pes“ zakopaný. Mamona sa nezhoduje s Bohom, ba dokonca sa navzájom vylučujú. Prečo asi? Práve preto, že peniaze sa ľahko môžu stať pre mnohých „bohom“. A prvé prikázanie je jasné: Nebudeš mať iných „bohov“ okrem Mňa, aby si sa im klaňal.
Diablove posledné pokušenie Krista bolo: Toto všetko ti dám, ak padneš na zem a budeš sa mi klaňať. Teda pokušenie bohatstva. Mnohí aj padajú na zem a usilovne sa diablovi klaňajú. On je ale „rafika“. On im napriek tomu nič nedá. Nechá ľudí si závidieť, klamať sa a vraždiť, a pred nosom im stále kýve lákadlom peňazí. A tak dostáva duše do svojej moci. Preto upadnúť do pazúrov bohatstva je jedným z najväčších duchovných nebezpečenstiev. Existuje jedna krásna novela „Vianočná poviedka“ od Charlesa Dickensa. V nej má jeho hlavný hrdina vidinu, ako vzduchom lietajú boháči, ktorí sú sputnaní reťazami, na ktorých vlečú pokladne a trezory. Veľmi radi by pomohli v biede ľuďom, ktorých vidia, ale už to nemôžu urobiť. A to je ich najväčšia muka. Spoznali, že bohatstvo ich sputnalo, a na tomto svete mohli urobiť veľa dobra, ale neurobili. A keď by ho už chceli robiť, už to nejde. A to je ich najväčší trest.
Dnes sa hovorí o zrušení hotovosti. Plánujú sa zrušiť peniaze a zostanú akési elektronické „body“. Možno mnohí prídu o svoje bohatstvo iným spôsobom, skrachujú, okradnú ich, zasiahne ich pohroma. A potom vám, milí boháči, pardon „dobre situovaní“ príde, že ste mohli svoje bohatstvo využiť účelne, prakticky, charitatívne. Ale bude už neskoro, ako v onej v novele Charlesa Dickensa.
Ale ak dáte, podporíte, pomôžete, nielenže nič nestratíte, ale získate. Pretože premeníte pozemskú mincu za večnú. Pretože večná banka je o niečom inom. Je o hodnotách, ktoré „moľ a hrdza nežerú.“ Je o tomto: „Bol som hladný, a dal si mi jesť“ – ap. Pretože iba čo dáš, iba to ti zostane. Nič iné. A to je asi tak všetko, čo som chcel napísať.
Christophor and 3 more users like this.
Christophor likes this.
pehol likes this.
Theodorá-Máriá likes this.
Peter(skala) likes this.