Biblista : Pápež nedostal od nášho Pána kompetenciu meniť vieru, či opravovať Otčenáš.

Biblista o pápežovej zmene Otčenáša

Rím, 19.12. 2018 (LifeSiteNews) 024 346 — Je želanie pápeža Františka zmeniť šiestu prosbu v Otčenáši oprávnené? Môže nás milujúci Boh uvádzať do pokušenia? Porozprávali sme sa so švajčiarskym biblistom a lingvistom pátrom Retom Nayom o nedávnom kontroverznom rozhodnutí Biskupskej konferencie Talianska na žiadosť Františka zmeniť preklad šiestej prosby Otčenáša „a neuveď nás do pokušenia“.
Páter Nay má doktorát zo Svätého písma na Pápežskom biblickom inštitúte a prednáša vo Švajčiarsku, Nemecku, Rakúsku a Česku. Je autorom komentára Proroka Ezechiela.
Páter Nay povedal, že ani v starej latinčine, ani preklady tejto prosby do taliančiny, angličtiny atď. nie sú problematické. Nový taliansky preklad nepovažuje za presný preklad z Evanjelia, ani nevidí ťažkosti, čo sa týka výpovede o Bohu, ktorý uvádza do pokušenia z hľadiska Svätého písma.
* * * * *

LifeSite: Ako zneli slová Ježiša v šiestej prosbe k Otcovi?
Fr. Reto Nay: Text máme v Novom zákone v starej gréčtine. Výraz „neuveď nás do pokušenia” je v Mt 6,13 a Lk 11,4 identický: καὶ μὴ εἰσενέγκῃς ἡμᾶς εἰς πειρασμόν. To znamená, že tu nemôže ísť o chybné podanie.

Ako je to so súčasnými prekladmi v taliančine a angličtine, ktoré sú podobné – „non ci indurre in tentazione“ a „lead us not into temptation,“ – „neuveď nás do pokušenia?

Katolícka cirkev používala spočiatku grécky originál. No to sa rýchlo zmenilo na latinské „et ne nos inducas in tentationem“, čo je doslovný preklad z gréčtiny. Tieto verzie sú výsledkom prekladu slovesa εἰσφέρω/εἰσενέγκῃς (= uviesť, vniesť do) a podstatného mena πειρασμός (= pokušenie, podrobenie skúške). Pôvodný text neponúka možnosť alternatívneho prekladu. Neviem o nijakom období v histórii Cirkvi, kedy by bol tento preklad spochybnený. Jednoducho niet nijakého gramatického, ani syntaktického dôvodu tak urobiť.

V najnovšom oficiálnom preklade Svätého písma do taliančiny schváleného Svätým stolcom, bolo toto spojenie zmenené na „neprenechaj nás pokušeniu“. Biskupská konferencia odhlasovala zmenu aj vo svätej omši. Čo si myslíte o zmene aj vzhľadom na kresťanské heslo „Lex orandi, lex credendi“ (zákon modlitby je zákon viery). Nevnáša tento preklad nové idey o tom, kto je Boh?

Nemám tušenia, odkiaľ sa nabralo „neprenechaj nás pokušeniu“. Deuteronómium 4,31 hovorí: „Lebo Pán, tvoj Boh, je milosrdný Boh; neopustí ťa a nezahubí a nezabudne na zmluvu, ktorú odprisahal tvojim otcom,“ a podobne Žalm 94,14: „Lebo Pán neodvrhne svoj ľud a neopustí svoje dedičstvo“. Ak je to pravda, prečo by sme sa mali modliť „a neprenechaj nás pokušeniu“. To sa zdá naznačovať, že Boh by nás skutočne mohol opustiť, čo je takmer rúhanie, lebo to kladie Bohu za vinu, keď ho my opustíme. Ale 2 Krn 15,2 hovorí: „Pán je s vami, kým ste vy s ním a ak ho hľadáte, dá sa vám nájsť. Ale ak ho opustíte, opustí vás.“

Taliansky vatikanista Sandro Magister informoval, že Biskupskú konferenciu Talianska nútil pápež František, aby urobila zmenu tejto prosby v Otčenáši vo svätej omši na jej novembrovom zasadnutí. Minulý rok sa pápež naozaj objavil na Konferencii biskupov a povedal, že taliansky preklad non ci indurre in tentazione „nie je dobrý“. Čo hovoríte na postoj pápeža vo veci takej dôležitej ako sú slová Pána Ježiša – Logosu — ktorý učil svojich učeníkov modliť sa?

Bol to nezamýšľaný účinok dogmy o neomylnosti pápeža (1870), že pápež bol zmenený na istý druh veštca. Nemecký filozof Georg W. F. Hegel (+1831) mal podobný názor na pruského kráľa, ktorého považoval za vtelenie ducha sveta – „Weltgeistu“. Ale sv. Pavol v 2 Kor 1,24 hovorí, že apoštoli „nepanujú nad vierou“.
Preto pápež nedostal od nášho Pána kompetenciu meniť vieru, či opravovať Otčenáš. Zmena v Otčenáši, či slov konsekrácie, vyvoláva dojem, že pápež je presvedčený, že je múdrejší než Božie slovo a teológovia a svätci pred ním. No ak to robí, podkopáva si vlastnú pozíciu. Prečo by sme ho mali v tomto počúvať, ak by ďalší pápež mohol znova prísť ešte s inou verziou? …

Hovoríte aj o vzťahu prosby ku koncu časov,ale ako sa týka táto modlitba pokušení v našom každodennom živote?

Koniec časov to je čas Cirkvi. Pre tých, ktorí žijú v Cirkvi a podľa Cirkvi znamená koniec časov ich „každodenný život“. Svätý človek prežíva vo svojom živote všetky dramatické znamenia konca časov, zlý človek to neprežíva, pretože žije ďaleko od Krista. A teda: „Veď všetci, čo chcú žiť nábožne v Kristovi Ježišovi, budú prenasledovaní (2 Tim 3,12). Toto prenasledovanie – tieto pokušenia sú súčasťou a znamením konca časov.
zdroj:
modlitba.sk