Aký je kresťanský otec a kresťanská matka?
Bp. Tihamér Tóth
12. januára 2020
Spoločnosť
V kresťanskom ponímaní je otcovská a materská dôstojnosť na úrovni kňazskej dôstojnosti. Je to taká ušľachtilá úloha, že Kristus Pán pre jej splnenie ustanovil samostatnú sviatosť. Zaujímavá vec: Pán Ježiš iba tieto dva životné záväzky považoval za najdôležitejšie, pretože pre nich ustanovil osobitnú sviatosť. Neexistuje samostatná sviatosť pre politikov, profesorov, lekárov, sudcov, právnikov, existuje však pre kňazov a pre rodičov, pre otcov a matky.
a) Muži, otcovia rodín, uvažujte: čo znamená byť otcom?
Znamená tobyť kráľom rodiny. Kráľ potrebuje korunu. Otcovia, kde sú vaše koruny? Skvejú sa na vašich spánkoch; Pán Ježiš ozdobil korunou prvého muža, prvého otca. Vážte si túto kráľovskú výzdobu!
Akým spôsobom? Starajte sa o rodinu! Ako to? – môže niekto namietať. Vari k tomu treba povzbudzovať? Či my, otcovia rodín, nepracujeme deň a noc, aby sme uživili naše rodiny?
Áno, bratia, pracujete! Takmer každý otec pracuje v továrni, v kancelárii, v banke, v dielni, v pracovni. Ale doma… či aj doma každý z vás pracuje?
– Doma? Čo to znamená? Samozrejme, dokonca si nosím svoju kancelársku prácu domov! Ja si beriem domov to, čo v práci nestíham! – Nie to mám na mysli, brat môj! Myslím na to, že rodina potrebuje nielen peniaze, deti potrebujú nielen hračky, manželka nielen kostýmy, ale aj harmonické spolunažívanie, milujúceho manžela, starostlivého, dobrého a nežného otca. Bratia, otcovia, ktorí ešte v noci pracujete sklonení nad písacím stolom, a keď sa k vám odváži vaša žena prihovoriť, podráždene na ňu vyskočíte: Kvôli tebe nemôžem pracovať! – a už jej nikdy nepoviete nijaké nežné slovo… Bratia, odpovedzte: Aký zmysel má úspešné podnikanie, keď deti vyrastajú bez výchovy?! Aká je hodnota domu, na ktorý ste šetrili a ktorý ste vybudovali, keď zanedbávaná manželka sa vám pri tom odcudzila? V osamelosti jej vzťah ochladol a ona odišla niekam inam!
b) A vy, ženy, matky, premýšľajte o tom, čo znamená byť matkou! Dajte nám matky, matky, ktoré milujú svoje deti, matky uvážlivé, plné nezištnej lásky – a zachránime svet! Dokonca aj tento súčasný, morálne zruinovaný svet!
Dajte nám matky!
Dnešný svet a dnešné médiá hovoria o iných veciach. Píšu takmer výlučne o politike, peniazoch, športe, filmoch, móde. Namiesto týchto nadšených hesiel na úrovni jarmočného braku ukážme ľudstvu, akú vysokú predstavu má Cirkev: Ľudia! Toto nie je skutočná veľkosť, toto nie sú skutoční hrdinovia! Skutoční hrdinovia sú tí, ktorí formujú kresťanský život! Hrdinkami sú zabúdané matky, ktoré v tichu svojich obydlí po celý život vykonávajú pokojnú, neviditeľnú prácu.
Našimi skutočnými hrdinami nie sú futbalisti, cyklisti, herci, ale matky, ktoré trávia bezsenné noci pri posteli chorého dieťaťa; vdovy, ktoré s hromadou detí statočne čelia životným protivenstvám; matky, ktoré vedia, či sa deti modlili, kedy a koľkokrát sa spovedali a pristúpili k svätému prijímaniu, ktoré kontrolujú napredovanie svojich detí v škole, často v oblastiach, ktoré sú im cudzie… Ó, aká je materská láska bezhraničná! Sám Boh, keď nás chce presvedčiť o svojej veľkej láske, tak ju vo Svätom písme prirovnáva k materskej láske: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba“ – hovorí Pán (Iz 49, 15).
Oh, bezhraničná materská láska! – Poznáte drastickú legendu, ktorú si ústnym podaním odovzdávajú obyvatelia južného Francúzska? Legenda hovorí, že kedysi mladý muž vpadol do osídiel pyšnej ženy, ktorá od neho žiadala: Svoju lásku mi dokážeš, keď prinesieš pre môjho psa srdce svojej matky. Otupený mladý muž zavraždil matku… vybral jej srdce… a niesol ho pre psa. Cestou sa potkol, spadol a srdce matky sa ďaleko odkotúľalo. A to zakrvavené srdce, milujúce srdce zavraždenej matky, zvolalo chvejúcim sa hlasom: Synček, neublížil si si?
Oh, bezhraničná materská láska! Láska, ktorá víťazí aj nad smrťou! Láska, ktorá je anjelom strážnym pre dospelé deti aj vtedy, keď ich rodičia sú už dávno v hrobe.
Bratia! Veľký francúzsky mysliteľ gróf de Maistre kedysi povedal: „Autormi veľkých kultúrnych diel ľudstva nie sú ženy; mužom vďačíme za Iliadu, Odysseu, Božskú komédiu, Fausta, štátne organizácie, víťazné vojny, nádherné chrámy. Musíme však priznať, že ženy sú silnejšie a vplyvnejšie než muži, pretože nosia hrdinov budúcnosti vo svojom lone, pretože matky formujú charakter budúcich mužov!“
Hľa, bratia a sestry, ako nádherne vystihnutá dôstojnosť rodičov! Dbá o ňu sám Boh.
