Čo znamená zrušenie rozsudku Roe vs. Wade. Otázky a odpovede

Prinášame vám prehľad základných otázok a odpovedí k tomu, čo prinieslo rozhodnutie Najvyššieho súdu USA v prípade Dobbs vs. Jackson Women’s Health Organization, ktorým sa v USA ruší nárok na potrat ako federálne právo.

O čom bol prípad Roe vs. Wade?

Prípad Roe vs. Wade je súdnym sporom z roku 1973, v ktorom Američanka vystupujúca pod pseudonynom Jane Roe (jej pravé meno bolo Norma McCorveyová) žalovala štát Texas, pretože jej bránil podstúpiť potrat. Jane Roe sa sťažovala, že štát tým zasahuje do jej práva na súkromie. Najvyšší súd napokon rozhodol v pomere 7:2, že Jane Roe, ako aj ostatné ženy v USA majú právo podstúpiť potrat až dovtedy, kým plod nie je schopný prežiť mimo tela matky, teda približne do 22. týždňa života plodu. Toto veľmi kontroverzné a od začiatku veľmi kritizované rozhodnutie Najvyšší súd potvrdil v roku 1992 v spore Planned Parenthood vs. Casey, čo bol spor štátu Pennsylvánia a miestnej potratovej kliniky, ktorá štát zažalovala po tom, čo prijal zákon, ktorý vyžadoval informovať manžela o tom, že jeho manželka chce podstúpiť potrat.

Ako je možné, že Najvyšší súd zrušil právo na potrat?

Dňa 17. mája 2021 Najvyšší súd prijal na pojednanie prípad Dobbs vs. Jackson Women’s Health Organization, ktorý je sporom medzi štátom Mississippi (v zastúpení Thomassa E. Dobbsa, ktorý zastupuje tamojší úrad štátneho zdravotníctva) a poslednou potratovou klinikou v tomto americkom štáte. Tá napadla zákon, ktorý zakazuje potraty po 15. týždni tehotenstva a nepovoľuje ich ani v prípade incestu či znásilnenia, len v prípade zdravotných komplikácií matky. Potratová klinika sa vo svojej žalobe odvolávala práve na rozhodnutia Roe vs. Wade a Planned Parenthood vs. Casey. Najvyšší súd však teraz zrušil rozhodnutia v oboch týchto prípadoch a umožnil štátom znova regulovať potraty. Viac o prípade Dobbs vs. Jackson Women’s Health Organization sme písali v samostatnom článku.

Zloženie Najvyššieho súdu v apríli 2021. Foto: Fred Schilling/wikimedia

Aké sú argumenty súdu pre zrušenie práva na potrat?

Sudca Samuel Alito, autor väčšinového rozhodnutia, v ňom uvádza, že rozhodnutie z roku 1973 vymyslelo právo, ktoré sa nikde v americkej ústave nespomína a navyše sa snažilo rozhodnúť spornú politickú otázku súdnou cestou. „Ústava nezakazuje občanom každého štátu regulovať alebo zakazovať umelé prerušenie tehotenstva… Roe a Casey si túto autoritu prisvojili,“ píše Alito. „My teraz tieto rozhodnutia rušíme a vraciame túto právomoc ľuďom a ich voleným zástupcom,“ dodáva.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu taktiež kritizuje kritérium životaschopnosti plodu, ktoré je jedným z ústredných princípov rozhodnutia v prípade Roe vs. Wade. „Robiť rozdiel medzi plodmi, ktoré nie sú schopné žiť mimo maternice, a tými, ktoré to dokážu… nemá zmysel,“ píše sa v rozhodnutí.

V prípade súdnych precedensov, teda toho, že súdy nerozhodujú v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami, sa rozhodnutie Najvyššieho súdu odvoláva na veľké množstvo iných prípadov, v ktorých došlo k zmene rozhodnutia. Sudcovia napríklad menujú prípad Brown vs. Board of Education z roku 1954, ktorý zrušil rasovú segregáciu v školách. Viac o rozhodnutí Najvyššieho súdu sme písali v samostatnom texte. O tom, ako prebiehalo vypočúvanie argumentov pred Najvyšším súdom, si zas môžete prečítať v tomto článku.

Donald Trump. Foto: TASR/AP

Ako je možné, že Najvyšší súd zvrátil rozhodnutie práve teraz?

Toto rozhodnutie prišlo práve teraz vďaka tomu, že prezident Donald Trump vymenil až troch sudcov Najvyššieho súdu (z celkového počtu 9). Trump tak svojimi nomináciami zmenil pomer liberálnych sudcov ku konzervatívnym na 6:3. Trump v roku 2016 po smrti sudcu Antonina Scaliu nominoval na Najvyšší súd Neila Gorsucha. V roku 2018 nominoval na súd Bretta Kavanaugha, ktorý nahradil Anthonyho Kennedyho, ktorý odišiel na dôchodok. V roku 2020 zas nominoval sudkyňu Amy Coney Barrettovú, ktorá nastúpila na miesto zosnulej Ruth Bader Ginsburgovej. Konzervatívnu väčšinu okrem nich na súde zabezpečujú sudcovia Clarence Thomas (nominovaný Bushom st.), Samuel Alito (Bush ml.) a John Roberts (Bush ml.), ktorý však v minulosti často hlasoval s liberálmi. Ďalším dôvodom je to, že americkí pro-life politici neprestávali predkladať návrhy, ktoré by regulovali potraty, aj napriek tomu, že im ich v minulosti súdy vždy zrušili.

Sú teraz potraty v USA nelegálne?

Nie. Najvyšší súd svojím rozhodnutím nezakázal ani nekriminalizoval vykonávanie potratov v USA. Jediné, čo súd spravil, je, že ponechal jednotlivým štátom právo rozhodnúť o tom, ako bude potraty regulovať. To znamená, že v štátoch ako New York bude aj po tomto rozhodnutí naďalej možné podstúpiť potrat až do narodenia dieťaťa. Na druhej strane, štáty ako Mississippi budú môcť ponechať v platnosti svoje obmedzenia potratov. Pripomeňme však, že aj po týchto úpravách budú USA patriť k najliberálnejším krajinám na svete, keďže vo väčšine štátov bude aj naďalej možné podstúpiť potrat až do 22. týždňa tehotenstva, čo je okrem USA legálne len v Číne a Severnej Kórei. V extrémne liberálnych štátoch, ako New York, Oregon, New Jersey, Washington či Delaware, to bude naďalej možné až do narodenia dieťaťa.

Vľavo: Pro-choice aktivistky. Vpravo: Z protestu za legalizáciu potratov v určitých prípadov v marockom Rabate. Foto: TASR/AP

Koľko štátov USA zakáže potraty?

Momentálne je veľmi ťažké odpovedať na túto otázku, keďže právnici v USA sa sporia, čo znamená aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu. Zatiaľ čo niektorí si myslia, že toto rozhodnutie automaticky ruší všetky predchádzajúce rozhodnutia súdov, ktoré zrušili zákony jednotlivých štátov s odvolaním sa na Roe vs. Wade, iní tvrdia, že to tak nie je a štáty musia odznova prijať protipotratové legislatívy. Vyskytujú sa taktiež hlasy, ktoré tvrdia, že situácia sa vráti pred rok 1973, teda pred uzákonenie Roe vs. Wade.

Toto rozhodnutie chápu rozdielne aj jednotlivé štáty, ktoré postupujú všade inak. Zatiaľ čo štáty ako Missouri okamžite schvaľujú zákony zakazujúce potraty, štáty ako Aljaška už dopredu svoje ústavy upravili tak, aby obsahovali zmienku o práve na potrat, a tak si zabezpečili, že potraty tam budú legálne aj po zrušení rozhodnutia Roe vs. Wade. Väčšina štátov však zvolila vyčkávaciu taktiku a necháva toto rozhodnutie na miestnu prokuratúru, ktorá má určiť, aké pravidla platia v danom štáte.

Očakáva sa, že potraty obmedzí približne dvadsať štátov USA. Štrnásť by malo zaviesť úplný zákaz potratov s výnimkou ohrozenia života matky, prípadne incestu alebo znásilnenia. Ostatné by mali prijať zákony, ktoré zakážu potraty z eugenických dôvodov, teda v prípade, že je dieťa hendikepované, prípadne schvália takzvaný Heartbeat act, teda skrátia možnosť podstúpiť potrat po tom, čo bude možné detegovať tlkot srdca dieťaťa.

Na druhej strane treba povedať, že v USA je stále množstvo štátov, kde je možné podstúpiť potrat až do veľmi vysokých štádií tehotenstva, prípadne až narodenia, pričom toto rozhodnutie Najvyššieho súdu nijako neobmedzuje. Takýchto štátov je až osemnásť. Kvôli nim patria USA k najliberálnejším krajinám na svete v otázke potratov. Podobné zákony totiž platia len v Severnej Kórei a v Číne.

Prognózy toho, ktoré štáty zakážu a ktoré nezakážu potraty, si môžete pozrieť napríklad na webe portálu Politico alebo CNA.

Budú v štátoch, ktoré zakážu potraty, zatýkané ženy, ktoré podstúpia potrat?

Nie. Žiaden zo štátov, ktoré schválili takúto legislatívu, nekriminalizuje ženy, ktoré chcú podstúpiť potrat. Portál Pillar v súvislosti s touto otázkou uvádza, že posledný prípad, kedy bola žena stíhaná za uskutočnenie potratu, sa odohral v roku 1922 v štáte Indiana.

Stúpenci interrupcií v USA. Foto: TASR/AP

Hrozí americkým ženám, že zomrú, lebo im lekári odmietnu vykonať potrat?

Nie. Aj v štátoch, ktoré zakážu potraty, bude stále možné podstúpiť ukončenie tehotenstva v prípade ohrozenia života matky. V takýchto prípadoch dokonca nemožno hovoriť o potrate, pretože úmyslom lekára v takomto prípade nie je usmrtiť dieťa, ako je to v prípade klasického potratu, ale zachrániť život matky, pričom smrť dieťaťa je len neželaným vedľajším účinkom.

Znamená toto rozhodnutie taktiež zákaz zväzkov osôb rovnakého pohlavia, používania antikoncepcie či medzirasových manželstiev?

Nie. V rozsudku je jasne uvedené, že tento rozsudok neznamená zmenu v prípadoch, ktoré umožnili používanie antikoncepcie, uzatvárania zväzkov osôb rovnakého pohlavia či medzirasových manželstiev. Na druhej strane, sudca Clarence Thomas vo svojom súhlasnom stanovisku uviedol, že Najvyšší súd by teraz mal prehodnotiť aj ďalšie prípady, keď súd aktivisticky vymyslel právo, ktoré sa nenachádza v Ústave USA, čím mal na mysli najmä rozsudky týkajúce sa antikoncepcie a zväzkov osôb rovnakého pohlavia. Určite nechcel otvárať otázku medzirasových manželstiev. Napokon, sám je Afroameričan. Jeho stanovisko však nie je na rozdiel od väčšinového rozhodnutia právne záväzné.

Aký vývoj sa očakáva v USA v najbližších hodinách?

USA sa pripravujú na veľké nepokoje. Pred budovu Najvyššieho súdu je už odvtedy, čo portál Politico zverejnil predbežné rozhodnutie Najvyššieho súdu v tomto prípade, viac ako dvojmetrový plot chrániaci budovu, pričom v jeho okolí neustále hliadkuje polícia. Tá stráži aj domy sudcov Najvyššieho súdu, keďže radikálne potratové organizácie zverejnili ich súkromné adresy, kvôli čomu sa tam už viac ako mesiac odohrávajú demonštrácie. Nedávno bol pred domom sudcu Kavanaugha dokonca zadržaný muž, ktorý priznal, že ho chcel zavraždiť. Nepokoje možno očakávať aj v okolí pro-life kliník a centier na pomoc tehotným ženám, keďže extrémistická skupina Jane’s Revenge nedávno uverejnila výzvu na útoky na tieto centrá a tiež vyzvala svojich stúpencov, aby v deň, keď bude zverejnený rozsudok, rozpútali v uliciach USA takzvanú Noc hnevu. Táto organizácia pritom stojí za viac ako dvadsiatimi vandalskými útokmi na pro-life centrá, pri ktorých viaceré z nich podpálila. Vo svojej poslednej výzve sa dokonca vyhrážala, že útoky sa budú stupňovať a už sa nebudú dať tak ľahko vyčistiť ako v prípade vandalizmu.

Koľko detí umrelo v dôsledku potratu od zavedenia Roe vs. Wade až doteraz?

Počet obetí sa odhaduje na viac ako 60 miliónov mŕtvych. K tomuto číslu je však potrebné pripočítať aj utrpenie množstva žien, ktoré trpeli a trpia posttraumatickými poruchami, ktoré u nich vyvolal potrat. Obeťou potratov je aj množstvo lekárov a ďalších zdravotníckych pracovníkov, ktorým bolo pre ich odmietanie znemožnené študovať medicínu či zabezpečiť si lepšiu kariéru.