Potratené plody a vakcíny, zabudnuté pravdy

Bratislava 11. júna 2021 (HSP/Christianitas/Foto:Pixabay)

Som lekár, morálny teológ a dominikánsky kňaz. Názory, ktoré tu uvádzam, sú moje vlastné, a v nijakom prípade nie sú postojmi inštitúcie, do ktorej patrím, ani funkcie, ktorú v súčasnosti zastávam. Tento text píšem ako vedec, morálny teológ a veriaci katolík

O vakcínach proti Covid-19 existuje veľa informácií (pravdivých aj nepravdivých). V tomto článku by som chcel bližšie objasniť vedecký aspekt, morálny aspekt a učenie Cirkvi v tejto oblasti.

1. Fetálne bunkové línie

Problémom svedomia mnohých ľudí je, že pri výrobe mnohých moderných vakcín sa používajú bunky z potratených detí (známe ako „fetálne bunkové línie“). Hoci sa tvrdí, že tie deti neboli potratené kvôli získaniu vzorky tkaniva, argument opomína existenciu úzkej spolupráce medzi tým, kto vykonáva odber, a tým, kto vykonáva potrat, ktorá je nevyhnutná pri odoberaní živých vzoriek. Tvrdí sa tiež, že fetálne bunky sú už časovo veľmi vzdialené od pôvodného plodu, ale opomína sa skutočnosť, že aj bunky nášho tela sú takisto časovo veľmi vzdialené od našich pôvodných buniek, ktoré sme mali v stave embrya, a predsa rozoznateľne zostávajú našimi bunkami. Fetálne bunkové línie napriek uplynutému času a niektorým genetickým modifikáciám objektívne zostávajú bunkami pochádzajúcimi z plodu a často z konkrétneho orgánu alebo tkaniva. V tomto kontexte spolupráce medzi osobou odoberajúcou vzorku a vykonávateľom potratu, je zavádzajúcou polopravdou tvrdiť, že tieto deti neboli zabité kvôli svojim tkanivám. Taktiež sa argumentuje, že na získanie takýchto bunkových línií už nie sú potrebné ďalšie potraty. V skutočnosti nikdy nijaký potrat nebol výslovne požadovaný a ani nebude – ale honba za novými fetálnymi bunkovými líniami pokračuje. Tým, že proti tomu zásadne nenamietame, tento „priemysel“ veselo pokračuje v tejto svojej praxi bez toho, aby niekto voči nej vznášal výhrady.

2. Potratené deti bez mena

Bunkové línie odobraté potrateným deťom majú pridelené číslo a označenie, ale nemajú meno. Takto ľudia ľahšie zabudnú, že to boli deti, chlapčekovia alebo dievčatká z určitej rodiny, z konkrétneho mesta a z konkrétnej krajiny. Predtým, než budeme bližšie skúmať vakcíny, pozrime sa na tieto deti a na to, čo (alebo skôr kto) sa v týchto vakcínach a liekoch používa. Odber tkanív zo živých detí znamená, že sa vykonáva na prahu smrti:

V 14. až 16. týždni tehotenstva žene prepichli plodový vak, kliešťami chytili hlavičku dieťaťa, pritiahli ju ku krčku maternice, urobili dieru do hlavičky dieťaťa a pripojili odsávačku na odstránenie mozgových buniek. Medzi 16. a 21. týždňom vykonali potrat pomocou prostglandínu, pri ktorom sa do maternice vstrekne chemická látka, ktorá spôsobí „mini“ pôrodné bolesti a vypudenie dieťaťa. V 50 % prípadov sa dieťa narodilo živé, ale toto ich nezastavilo. Jednoducho dieťaťu bez anestézie urobili rez do bruška a vybrali mu pečeň, obličky atď. (Dr Peter McCullagh, The Fetus As Transplant Donor: Scientific, Social and Ethical Perspectives. John Wiley and Sons, 1987).

A) WI-38 (dievčatko) – Wistar Institute, bunková línia 38

(Bunková línia) vyvinutá z pľúcneho tkaniva švédskeho dievčatka, trojmesačné tehotenstvo „prerušené terapeuticky“ v júli 1962 na žiadosť rodičov, ktorí trvali na tom, že už majú priveľa detí. Bola extrahovaná v Štokholme, dlhá asi 20 centimetrov, zabalená do sterilného zeleného odevu a dodaná anatómovi. Dievčatku boli odobraté maličké orgány bez vedomia matky a bez povolenia, a vložené do ľadu boli odoslané do Wistar Institute vo Filadelfii, kde ich potom rozrezávali. Toto dievčatko bolo vybrané, pretože jej rodičia nemali v rodinnej anamnéze žiadne choroby ani rakovinu.

B) WI-26 (chlapček) – Wistar Institute, bunková línia 26

Vyvinutá z pľúcneho tkaniva 3-mesačného kaukazského chlapčeka, ktorý bol potratený okolo roku 1963.

C) WI-44 (dievčatko) – Wistar Institute, bunková línia 44

Vyvinutá z tkanív švédskeho dievčatka, trojmesačné tehotenstvo „prerušené“ okolo roku 1964.

D) MRC-5 (chlapček) – Medical Research Council, bunková línia 5

Vyvinutá Radou pre lekársky výskum z pľúcneho tkaniva kaukazského chlapčeka, týždňové tehotenstvo bolo „prerušené“ vo Veľkej Británii v septembri 1966. Jeho matkou bola 27-ročná žena, fyzicky a geneticky zdravá. Potratila ho z „psychiatrických dôvodov“; konkrétne bolo uvedené, že matka dieťatko nechcela. V čase potratu chlapček nejavil známky vrodených malformácií alebo rakoviny.

E) MRC-9 (dievčatko) – Medical Research Council, bunková línia 9

Tieto bunky boli odobraté z pľúc dievčatka v roku 1974, asi v 15. týždni tehotenstva. Narodilo sa 14-ročnej matke, mala normálny vývoj; potrat bol vykonaný, pretože matka nebola vydatá. Matka a jej rodina nemali abnormálnu anamnézu. Dieťa bolo pitvané hneď po pôrode.

F) IMR-90 (dievčatko) – Institute for Medical Research, bunková línia 90

Vyvinutá Inštitútom pre lekársky výskum z pľúcneho tkaniva dievčatka po štvormesačnom tehotenstve po „terapeutickom“ potrate vykonanom v júli 1975 u 38-ročnej kaukazskej ženy, matky ďalších šiestich detí. Jej bunky mali nahradiť líniu WI-38.

G) IMR-91 (chlapček) – Institute for Medical Research, bunková línia 91

Vyvinutá Inštitútom pre lekársky výskum z pľúcneho a epidermálneho tkaniva potrateného kaukazského chlapčeka po trojmesačnom tehotenstve v roku 1983. Jeho bunky mali nahradiť líniu MRC-5.

H) Lambda.hE1 (chlapček) – pečeň, ľudské embryo, kultúra 1

Z pečeňových buniek chlapčeka, druhý semester (13 – 28 týždňov tehotenstva). Potrat bol vykonaný v roku 1980 z dôvodu „psychosociálnych indikácií“, čo znamená nechcené tehotenstvo. Jeho bunky sa používajú na výrobu mnohých liekov.

I) HEK-293 (dievčatko) – ľudské embryonálne obličkové bunky, test 293

Vyvinuté z obličkových buniek (účelovo preskúmané, pretože sú vhodnejšie na mutačné štúdie) holandského dievčatka s neznámym obdobím tehotenstva, potratené v roku 1972. Jeden z vývojárov bunkovej línie neskôr prezradil, že si nevie spomenúť, či bunky pochádzali z umelého alebo spontánneho potratu. Osoba, ktorá bola prítomná pri prevzatí dievčatka po jeho extrakcii, ho však označila za „úplne normálne“, čo jasne naznačuje, že bolo v skutočnosti potratené.

J) PER.C6 (chlapček) – primárne embryonálne bunky ľudskej sietnice, klon 6

Bunky sa vyvinuli z izolovanej sietnice (pretože nedávne štúdie preukázali, že sa dajú ľahšie transformovať) chlapčeka asi v 18. týždni tehotenstva, ktoré bolo „prerušené“ v roku 1985 v Holandsku. Otec dieťaťa bol zaregistrovaný ako „neznámy“, a preto sa ho jeho matka chcela zbaviť. Bol opísaný ako „zdravý plod“.

K) RA 27/3 (pohlavie neuvedené) – rubeola, potrat, 27. plod, tretia tkanivová kultúra

Dieťa po 8 – 9 týždňoch tehotenstva, ktorého pohlavie nebolo nikdy zaznamenané. Bolo jedným z 80 nenarodených detí zabitých v rámci štúdia izolácie vírusu rubeoly. 25-ročná matka prišla do styku s vírusom rubeoly a o 17 dní neskôr bolo dieťa chirurgicky potratené a okamžite rozrezané. Boli odobraté vzorky orgánov a mnohé z nich boli úspešne kultivované (pľúca, pokožka, obličky). Toto konkrétne dieťa bolo 27. v rade potratov vykonaných počas epidémie rubeoly v roku 1964 a tiež treťou tkanivovou kultúrou, ktorá bola vybratá pre ďalšie štúdium. Tieto vírusom nabité bunky sa potom použili na infikovanie buniek línie WI-38.

L) WALWAX 2 (dievčatko) – Walwax Biotech Inc. (čínska spoločnosť)

(Línia) vyvinutá z pľúcneho tkaniva dievčatka v Číne, po trojmesačnom tehotenstve, ktoré bolo vybraté spomedzi deviatich ďalších potratených detí v roku 2009. Dôvodom, pre ktorý bol potrat vykonaný, je jazva v maternici spôsobená predchádzajúcim cisárskym rezom zdravej matky vo veku 27 rokov. Osoby zodpovedné za extrakciu orgánov použili metódu nazývanú potrat „vodným vakom“ (v USA nelegálna), aby sa skrátila doba extrakcie a zabezpečilo sa, že dieťa sa narodí živé, aby bolo možné odobrať mu orgány, kým je nažive bez anestézy, pretože by to ohrozilo odber vzoriek tkaniva. Jej bunky boli zámerne skúmané, aby nahradili vyčerpané zásoby línií WI-38 a MRC-5.

3. Typy covidových vakcín

Vakcíny AstraZeneca, Johnson & Johnson a Sputnik V boli vyrobené s využitím fetálnych bunkových línií. Tieto bunky sa používajú pri vývoji, projektovaní, produkcii a následnom testovaní vakcín. Samotné vakcíny takmer určite obsahujú zvyšky fetálnych buniek. Hovorím „takmer určite“, pretože farmaceutický priemysel ešte musí prezradiť, čo tieto covidové vakcíny obsahujú. U predchádzajúcich vakcín príbalové letáky uvádzajú, že fetálne bunkové línie sú na zozname možných zložiek. Toto nie je konšpiračná teória. Toto je informácia, ktorú výrobcovia liekov pripúšťajú. CDC (Centers for Disease Control and Prevention – Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb), americká agentúra pre verejné zdravie, zverejňuje na internete zoznam pomocných látok v očkovacích látkach (tzn. čo obsahujú) a zvyšky plodových buniek sú uvedené u viacerých vakcín. Všimnite si zahrnutie MRC-5 a WI-38 ako pomocných látok u niektorých vakcín, ktorých zoznam si možno pozrieť tu.

Vakcíny Pfizer a Moderna používajú fetálne bunkové línie pre navrhovanie a vývoj vakcín a na následné testovanie v dávkach (batch testing). Na výrobu vakcín nepoužívajú bunkové línie potratených detí, takže tieto vakcíny by nemali obsahovať zvyšky fetálnych buniek.

Mnoho katolíkov považuje vakcíny Pfizer a Moderna za menej nevyhovujúce už len preto, že nie sú priamymi vedľajšími produktmi plodových buniek. Výroba však zahŕňa modifikáciu proteínu Spike, následné rekódovanie fragmentov messengerovej RNA (mRNA), expresiu pseudovírusov a neutralizáciu. Pri všetkých týchto krokoch boli použité potratené fetálne bunky. Výsledná výroba samotnej vakcíny zahŕňa replikáciu mediátorovej sekvencie RNA a jej zapuzdrenie v určitých lipidoch. Je pravdou, že pri poslednom kroku neboli použité bunkové línie potratených plodov. Ale pri všetkých ostatných fázach boli použité! Testovanie vakcín je koniec koncov štandardný postup.

Obvykle sa pri tomto procese používajú aj fetálne bunkové línie. Vakcíny napríklad spoločností Pfizer a Moderna sú preto silne závislé od fetálnych bunkových línií.

Námietka proti týmto vakcínam nespočíva v tom, že by boli fyzickým vedľajším produktom získaným z fetálnych buniek. Priame použitie ľudského tkaniva nie je samo o sebe sporné (napr. darcovstvo orgánov). Námietka spočíva v (systematickom) využívaní tiel a tkanív zabitých nevinných osôb. Z morálneho hľadiska medzi všetkými vyššie uvedenými vakcínami nie je nijaký rozdiel: všetky sú morálne rovnako zlé. Zahrnutie fetálnych buniek do niektorých vakcín ich robí pre ľudí „odpornejšími“, ale sú rovnako zlé ako vakcíny, ktoré používajú fetálne bunky bez toho, aby konečný produkt obsahoval zvyšky plodu.

4. Stanovisko Cirkvi

Médiá neustále informujú o názoroch rôznych cirkevných orgánov ako o informáciách pochádzajúcich „z Vatikánu“. Kongregácia pre náuku viery (CDF) vydala stanoviská v rokoch 2008 a 2020. Pápežská akadémia pre život (PAV) zverejnila správy v rokoch 2005 a 2017. Tieto dokumenty nemajú rovnakú váhu, ani rovnakú autoritu.

„CDF je súčasťou pápežského magistéria: jeho Dignitas personae z roku 2008 i jeho poznámka k očkovacím látkam proti Covid-19 z roku 2020 boli preskúmané vládnucim pontifikom, ktorý sám nariadil ich zverejnenie. Z týchto dvoch dokumentov má vyššiu autoritu Dignitas personae, pretože je inštrukciou a teda ako taká má väčšiu váhu než stanovisko. PAV je na druhej strane poradným orgánom. Jeho vyhlásenia nie sú súčasťou magistéria a jeho funkcia nie je učiteľská. Faktom však je, že bežný katolík tento rozdiel zvyčajne nepozná a médiá medzi nimi zvyčajne nerozlišujú: PAV je prezentované ako „Vatikán“ ani viac, ani menej ako CDF“ (pozri tu).

Zatiaľ najautoritatívnejším učením Cirkvi zostáva inštrukcia Dignitas personae (2008), ktorá vysvetľuje, že v prípadoch, keď (1) neexistuje iná možnosť, (2) nebezpečenstvo je reálne a (3) je ohrozená bezpečnosť detí, vtedy (4) použitie takýchto vakcín je dočasne možné, (5) je však potrebné vyvíjať tlak na vlády, farmaceutické spoločnosti, výskumných pracovníkov atď., aby našli eticky prijateľnú alternatívu! Okrem toho (6) nikoho nemožno nútiť, aby sa dal zaočkovať; ľudia majú právo to odmietnuť, hoci by pritom museli prijať opatrenia smerujúce k minimalizácii ich roly pri prenose choroby počas epidémie.

Predposledný bod (5) je dôležitý, aby sa predišlo pohoršeniu. Hriech pohoršenia nie je o tom, že sme šokovaní alebo pohoršení. Znamená, že konanie osoby mylne vedie inú osobu k presvedčeniu, že hriešna vec v skutočnosti nie je hriešna, a tým zvyšuje pravdepodobnosť, že sa tohto hriechu dopustí. Napríklad udeľovanie svätého prijímania notoricky známym propotratovým politikom, ktorí sú verejne známi svojimi názormi a vedú politiku podporujúcu potraty. Ak duchovenstvo tieto osoby nenapomína – aby sa kajali a zmenili svoje konanie, alebo aby prestali pristupovať k svätému prijímaniu, znamená to, že ich autenticky nemiluje a je mu jedno, že tým ohrozuje ich večnú spásu. Hriech pohoršenia spočíva v tom, že bežní katolíci sú vedení k mylnému názoru, že človek môže byť za potraty a zároveň byť veriacim katolíkom.

Aby sa predišlo hriechu pohoršenia v prípade vakcín závislých od potratov je potrebné, aby všetci kresťania a svedomití ľudia protestovali u svojich vlád proti farmaceutickému a zdravotníckemu priemyslu a požadovali zastaviť výrobu a prestať používať vakcíny a iné lieky poškvrnené potratmi a nahradili ich eticky prijateľnými alternatívami. Keď niekto vyhlási, že vakcíny pochádzajúce z potratov sú „morálne prijateľné“ bez toho, aby odsúdil použitie tkanív z potratených plodov, je to hriech pohoršenia. Pro-life svedectvo Cirkvi sa tým značne oslabuje. Sekulárny svet nás vníma tak, že my, katolíci, sa síce navonok tvárime, že sme za život, ale pokrytecky veľmi radi využívame plody, ktoré tieto potraty prinášajú. A čo je ešte horšie, ostatných katolíkov to privádza k presvedčeniu, že ide o prijateľný kompromis.

To je dôvod, prečo niektorí katolíci za žiadnych okolností nechcú akceptovať vakcíny pochádzajúce z potratov. Ich pro-life svedectvo nemohlo s čistým svedomím prijať takýto kompromis, aj keby protestovali proti nemorálnemu zdroju vakcíny. V Biblii sa kráľ Dávid na úteku pred svojím synom Absalomom túži napiť vody z Betlehema. Traja mladí bojovníci riskujú svoje životy, aby prekročili nepriateľské línie a priniesli kráľovi vodu. Dávid „ju však nechcel piť, ale vylial ju Pánovi. A povedal: Nech ma Pán chráni urobiť to! Je to krv mužov, ktorí išli s nasadením svojich životov.“ (porov. 2Sam 23:15–17; 1Kr 11:17–19). Hoci mladí vojaci neboli zabití, kvôli získaniu vody riskovali svoje životy. Pre Dávida bola táto voda životnou miazgou jeho mužov a nechcel ich zhanobiť mysliac iba na svoje potreby. Vylial vodu na zem a vrátil ju späť Bohu, pretože život každého človeka patrí iba Bohu. Treba rešpektovať každého človeka odvolávajúceho sa na svedomie, ako aj tých, ktorí si želajú, aby fetálne bunkové línie a ich produkty boli odovzdané Bohu, pochované do zeme, ako to vyžaduje úcta k ľudskej dôstojnosti.

Pokiaľ ide o tento hriech pohoršenia, neraz sa uvádza argument „lásky k blížnemu“. Často kresťania v dobrej viere tvrdia, že vakcíny pochádzajúce z potratov treba akceptovať z lásky k blížnym pre ochranu ich zdravia, dosiahnutie stádovej imunity a pod. Existuje však aj vyššia láska k blížnemu, ku ktorej sme povolaní. Ide o to, že hoci tieto vakcíny môžu byť za určitých okolností akceptovateľné, problém je v tom, že výrobcovia týchto vakcín – vrátane vedcov a potratárov – tým priamo ohrozujú svoju večnú spásu. Stanley Plotkin je popredný vakcínológ, ktorý sa zaslúžil o objav vakcíny proti rubeole. Tolerancia voči liekom vyrábaným pomocou látok získaných vďaka potratom ohrozuje duše osôb ako je on. Plotkin to pripúšťa:

„Katolícka Cirkev skutočne vydala dokument o tejto otázke (vakcíny pochádzajúce z potratov), ktorý hovorí, že ľudia, ktorí potrebujú vakcíny, by ich mali dostať napriek tomu, že pochádzajú z potratov; z toho vyplýva, že ja som človek, ktorý pôjde do pekla, pretože využívam tkanivo z potrateného dieťaťa – čo rád robím.“

(Svedectvo Dr. Stanley Alana Plotkina pred súdnym sporom v Oakland County, Michigan (11. januára 2018). Pasáž 17:30:44-17:31:13)

5. Zhrnutie

1. Používanie morálne nevyhovujúcich očkovacích látok je akceptovateľné zo závažných dôvodov, najmä v prípade ochrany zraniteľných osôb, a to dočasne;

2. Morálna nevyhnutnosť akceptovať takéto vakcíny sa môže vzťahovať na prípady, keď je človek pod veľkým tlakom alebo musí prijať takéto vakcíny, aby si udržal prácu, napríklad zdravotnícky personál v nemocnici;

3. Vo všetkých prípadoch Cirkev a všetci ľudia majú povinnosť protestovať proti výrobe takýchto vakcín a proti potratom vrátane potratov využívaným na lekársky výskum;

4. Povinnosti uložené lekárom a hlavám rodiny (PAV 2005):

• Používajte alternatívne vakcíny (ak existujú);

• Lobujte a vyvíjajte nátlak na politické orgány a zdravotné systémy, aby boli prístupné etické vakcíny;

• V prípade potreby využívajte výhradu vo svedomí pre vakcíny pochádzajúce z potratu (tzn. čiže odmietnite tieto očkovania);

• Odporujte všetkými možnými prostriedkami (písomne, prostredníctvom združení, masmédií atď.) proti vakcínam pochádzajúcim z potratov;

• Požadujte výrobu eticky alternatívnych vakcín;

• Požadujte prísnu právnu kontrolu výrobcov farmaceutického priemyslu;

• Bojujte a využívajte všetky zákonné prostriedky na sťaženie života farmaceutickým spoločnostiam, ktoré konajú bez zábran a bez etiky;

5. V žiadnom prípade nemôže byť použitie týchto vakcín kvalifikované ako morálna povinnosť ani sa nesmie vychvaľovať; maximálne je ich použitie, podobne ako kanibalizmus v prípadoch krajnej nevyhnutnosti, poľutovaniahodné;

6. Samostatnou otázkou je lekárska nevyhnutnosť takýchto vakcín (je pandémia skutočne dostatočným dôvodom na ich použitie?) a ich bezpečnosť (vakcíny proti Covidu sú v experimentálnej fáze a niektoré sú nové, pokiaľ ide o mechanizmus ich pôsobenia); tieto problémy sú stále predmetom diskusie kompetentných osôb; to je dôvod, prečo je viac ako pochopiteľné, že obyvateľstvo je vo všeobecnosti voči očkovaniu dosť zdržanlivé;

7. Existujú morálne prijateľné vakcíny, alebo budú čoskoro k dispozícii – môže byť ťažké ich zohnať v závislosti na tom, kde žijete;

8. Nikto by nemal byť nútený akceptovať vakcínu proti svojmu svedomiu;

9. Hoci prísne vzaté cnosť spravodlivosti nezakazuje prijímať tieto vakcíny, cnosť lásky môže viesť kresťanov k tomu, aby sa ich zriekli kvôli svojej duši i ako svedectvo dôstojnosti života.

Leon Pereira

Preložené z článku uverejneného na portáli z lanuovabq.it.

Článok pôvodne vyšiel na portáli christianitas.sk