Kuffa zrušil svoju účasť na modlitbovom podujatí za odmietnutie Istanbulského dohovoru. Svoj podiel na situácii majú politické strany vrátane PS/Spolu. Ide však hlavne o zlé rozhodnutie cirkvi

Bratislava 7. februára 2020 (HSP/Foto: Screenshot video)

Dňa 11. februára 2020, na Lurdskú Pannu Máriu, sa malo v čase od 12.00 h do 15.00 pred prezidentským palácom uskutočniť modlitbové zhromaždenie, no miesto podujatia bolo napokon presunuté. Ide o protest proti nekonaniu Zuzany Čaputovej pri odmietnutí Istanbulského dohovoru. Zhromaždenia sa nakoniec nezúčastní otec Marian Kuffa, ktorý ľudí pozýval k modlitbe

„Dvojako sa prehrešujeme. Nestačí, že ty nerobíš zlo, musíš robiť aj dobro. Keď zanedbáš dobro, aj z toho je potrebné sa spovedať. Pani prezidentka tu zanedbáva dobro. Ako matka národa má podporovať fyzické životy našich ľudí, morálne životy a večný život. Toto sú prvé hodnoty. Až potom je právo na prácu, vzdelanie, na prejav…,“ upozornil pred niekoľkými dňami otec Kuffa a dodal:

„Prvé je právo na život, je to prvé a najzákladnejšie právo. Prídeme pred prezidentský palác, budeme sa modliť a budeme to žiadať od pani prezidentky. Budeme tam tak dlho chodiť, kým pani prezidentka nepochopí, že náš národ chce čosi iné. Nemôže slúžiť len jednej skupine ľudí – genderistom, ktorých je menšina.“

Podľa dostupných informácií došlo k stretnutiu spišského biskupa Mons. Štefana Sečku s otcom Kuffom, počas ktorého hovorili o chystanom podujatí. Otec Kuffa sa mal k neúčasti rozhodnúť kvôli pokusom o politizáciu podujatia. Biskup Sečka ústami svojho hovorcu Petra Majchera k tomu pre Hlavné správy povedal: “Rozhodnutie môjho kňaza vdp. Mariána Kuffu, že sa nezúčastní podujatia pred prezidentským palácom, som prijal pozitívne a súhlasím s ním.”

Mons. Sečka na otázku “niektorí jeho neúčasť môžu vnímať ako vtiahnutie do politiky. Aký je Váš postoj?” prostredníctvom svojho hovorcu odpovedal: “Čo sa týka angažovania sa kňazov v politike, odvolávam sa na svoje stanovisko zo dňa 15. 11. 2019 zverejnené na TK KBS. Neúčasť vdp. Mariána Kuffu na spomínanej akcii nie je žiadne ‘vtiahnutie do politiky’.”

Nie je známe, nakoľko malo ísť pri zrušení účasti na akcii, ktorej mal byť Marián Kuffa hlavným protagonistom, o akt poslušnosti voči svojmu biskupovi, alebo do akej miery ide o jeho vlastné rozhodnutie. Oficiálnym dôvodom pre zrušenie jeho účasti na modlitbovom stretnutí pred prezidentským palácom malo byť spolitizovanie akcie.

K účasti na modlitbe vyzývali totiž okrem iných aj líder strany Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba a kandidát na post poslanca NR SR Erik Zbiňovský (SNS), ktorý je koordinátorom Slovenského dohovoru za rodinu. Zbiňovský síce nie je členom SNS, ale kandidovaním na ich kandidátke stratil punc apolitickosti, čo bol pre zvolanie takejto akcie dôležitý atribút. Zbiňovský síce upresnil, že na modlitbové stretnutie je zakázané priniesť vlastné transparenty alebo iné vizuálne či grafické prvky, on sám sa však v tomto stal politickým prvkom.

Progresívne Slovensko na výzvu Kotlebu k účasti jeho priaznivcov na avizovanom podujatí zareagovalo, ako keby išlo o míting jeho strany a na to isté miesto nahlásilo svoj míting, ktorý by končil tesne pred začatím modlitbového podujatia.

Zbiňovský v piatok spoločne s predsedom Národnej rady SR a SNS Andrejom Dnakom vyjadrili obavy, že modlitbovú akciu sa pokúšajú zneužiť jednak pravicoví radikáli ako aj liberálni aktivisti z PS, ktorí si naplánovali akciu na rovnaký deň. Tá má končiť o 11:45 , teda len 15 minút pred začiatkom ohláseného modlitbového podujatia.

Zbiňovský a Danko naznačili, že aj na základe nedávnych konfliktov strán PS a ĽSNS v Trnave a na základe informácií polície o možnej radikalizácii situácie na podujatí 11. februára sa rozhodli pre jeho presun na Námestie slobody, kde má ísť o apolitické stretnutie občanov a zároveň uviedli, že nesúhlasia s radikalizáciou politiky v posledných týždňoch.

Je otázkou, či práve vycúvaním otca Mariána Kuffu z podujatia sa cirkev nezapojila do politických hier. Istanbulský dohovor, ktorý kompetentní odmietajú vypovedať, je svojím spôsobom politická záležitosť, lebo ide o medzinárodnú zmluvu a odmietnuť ju musia politici. Na druhej strane je to dokument, ktorý má potenciál zásadným spôsobom zmeniť chod spoločnosti, jej normy a hodnoty a viesť až k úplnej deštrukcii národa. Preto jeho vypovedanie leží na srdci širokej verejnosti, a preto sa aj do čela boja proti nemu svojho času postavil kňaz Marián Kuffa.

Na podujatí sa snažilo priživiť množstvo strán, k čomu prispieva aj predvolebný čas. Je však rozumné, ak kňaz kvôli tomu zruší svoju modlitbovú akciu? Veď by ich mal, naopak, všetkých pozývať k účasti na tejto modlitbe. To by bol jediný správny spôsob, ako reagovať na snahy o politizáciu podujatia. Poďte so mnou a modlime sa všetci za odmietnutie tohto zla – to malo zaznieť ako jediné správne z úst kňaza Maroša Kuffu a všetci biskupi ho v tom mali všemožne podporiť.

Samozrejme, nie je nič príjemné, ak by na takej akcii došlo k potýčkam, pretože agresívni prívrženci Progresívneho Slovenska, ktorí by iste ešte boli na námestí, by vyvolávali konflikty podobne, ako to urobili už na viacerých podujatiach ĽSNS. Ale na to predsa, aby k takýmto incidentom nedošlo, tu máme poriadkové zložky polície.

Nie je predsa ani normálne ani možné, aby väčšina neustále ustupovala ukričanej agresívnej menšine podporovanej ešte agresívnejšími, liberálnymi médiami hlavného prúdu. Koalícia dvoch strán Progresívne Slovensko/Spolu sa v prieskumoch pohybuje okolo 9%. Agresívnosť takejto strany z extrémneho konca politického spektra predsa nemôže rozhodovať o náboženskom modlitbovom stretnutí, o mieste jeho konania a účasti kňaza. Ústup z účasti je len politické prikývnutie cirkvi na toto ich agresívne presadzovanie ich záujmov.

Biskupi nie sú radi, ak sú vláčení médiami. Ale za mediálny pokoj nie je predsa možné vymeniť úplne všetko. Odmietnutie Istanbulského dohovoru je jednoznačne v záujme kresťanov a cirkvi. A stiahnutie účasti kňaza z tohto podujatia je iba ďalšie podkladanie sa agresívnym liberálom, ktorí cirkev nakoniec kompletne zničia rovnako, ako ju zničili na Západe.

Karol Kalapik