11.5.22

O anglických kartuziánoch počas anglikanizácie

Z knihy "Na ceste do Neba" 
- autorom je : Lockhart

zdroj : Databaze knih

           Prvú anglickú kartúzu založil v r. 1178 vo Witham v Somerset Henrich II. ako pokánie za svoj podiel na vražde svojho bývalého kancelára Tomasha Becketa (+1170). Prior, ktorý pricestoval z La Grande Chartreuse, sa mal neskôr stáť svätým Hugom z Lincolnu. Svätý Hugo bol jediným kartuziánom, ktorý bol kedy kanonizovaný. Žiadosť o jeho kanonizáciu však nepodali kartuziáni, ale anglickí biskupovia.

Hugo z Lincolnu
zdroj : wikipedia - Hugo z Lincolnu

      Ďalej boli v Anglicku založené kartúzy na týchto miestach: Hinton (Somerset), Coventry, Kingston upon Hull, Axholme (Lincoln), Mountgrace na úpätí Cleveland Hills (Yorkshir), Sheen (Surrey) a samozrejme najznámejšia zo všetkých – londýnská kartúza.

     V dobe reformácie existovalo v Európe asi dvesto kartúz, ale potom bolo cez štyridsať z nich zrušených a päťdesiat kartuziánov položilo životy za svoju vieru. Kartuziánská krv tiekla v Anglicku, Francúzsku, Nizozemsku, bývalej Juhoslávii a v Rakúsku. Kartuziánov pobili aj Turci a v r. 1562 bola samotná La Grande Chartreuse zničená hugenotmi.

kartuziánsky kláštor Grande Chartreuse

     Díky svojej nezlomnej spiritualite a duchovnej neotrasiteľnosti mali kartuziáni na ľudí velký vplyv, neúmerný ich neveľkému počtu. Preto sa stali pri reformácii hlavným terčom ničenia.  Takmer neuveriteľné zaobchádzanie s kartuziánskými mučeníkmi v Anglicku je tak hanebné, že len málo anglických historikov týmto príbehom poškvrní svoje stránky. Ale hovoriť to treba.

     Keď Henrich  VIII. postavil cirkev pred svoje rozhodnutie, zbaviť sa Kataríny Aragonskej, bola to bezpochybne vernosť predpisom, čo kartuziánom umožnilo stáť pevne v dobe skúšky. V dobe, kedy priorom kráľova žiadosť o pápežské zrušenie jeho bezdetného manželstva s Katarínou zaspala na mŕtvom bode, Thomas Cromwell, ktorý sa po Wolseyovi stal lordom kancelárom, Henrichovi navrhol, že by sa mal prehlásiť najvyššou hlavou anglickej cirkvi a získať povolenie k rozvodu od svojho vlastného cirkevného súdu.

      R. 1533 celá vec dospela do kritického bodu. Anna Boleynová bola tehotná, a ak mal byť mužský potomok, v ktorého dúfali, legitimný, nebolo možné ztrácať čas. Thomas Cranmer, ktorý Henrichov prípad podporoval, bol menovaný biskupom canterburským a ako taký okamžite prehlásil jeho manželstvo s Katarínou za neplatné.

Thomas Cranmer
zdroj : wikipedia

      O niekoľko dní neskôr sa Henrich oženil s Annou Boleynovou a tá bola korunovaná vo Westminsterskom opátstve. Verejná mienka stála na strane zapudenej manželky Kataríny, a narodenie dievčaťa, Alžbety, ho Anne Boleynovej príliš nenaklonilo. Toľko problémov a nakoniec žiadny mužský dedič trónu. Potom prišlo prehlásenie z Ríma, že manželstvo s Katarínou je platné. Zákon o nástupnictvo z r. 1534, presadzujúci neplatnosť Henrichovho manželstva s Katarínou a platnosť manželstva nového, bol otvoreným odporom proti pápežovi a stanovoval, že každý kráľov poddaný, ktorý bude predvolaný, má odprisahať, že súhlasí so zákonom.

     Necelý mesiac po vydaní tohoto zákona sa v londýnskej kartúze objavili agenti Thomasa Cromwella a požadovali, aby komunita zložila prísahu. Prior Houghton, uvedomujúc si dôsledky, odmietol, ale snažil sa vyhnúť katastrofe tvrdením, že kartuziánom do toho nič nie je. Cromwella to neuspokojilo a Houghtona spoločne s jeho zástupcom Humphreyom Midlemorom okamžite poslal do vezenia v Toweri. Tu ich navštívil arcibiskup z Yorku, ktorý ich napoly presvedčil, že prísaha nezahŕňa otázky viery. Oni napol súhlasili s tým, že k prísahe pridali slová: „pokiaľ dovolí Boží zákon“ a boli prepustení na slobodu. To však Henrichovi VIII. a Cromwellovi nestačilo. Bol vydaný ďalší zákon o supremácii, ktorý kráľa ustanovil hlavou cirkvi v otázkach náuky i kázne. Každý, kto to nepríjme, dopúšťa sa vlastizrady a bude potrestaný smrťou.

     Prior Houghton zhromaždil všetkých svojich mníchov a po troch dňoch modlitieb ukončených omšou k Duchu svätému sa pripravovali na smrť. Priori z dvoch ďalších kartuziánských kláštorov prijali do Londýna a spolu s Houghtonom sa rozhodli požiadať Cromwella, aby nechal ich priorstvo a nechal ich slúžiť v pokoji a mlčaní Bohu. Tou dobou Cromwell, aj keď bol laik, prevzal funkciu generálneho vikára a neuspokojilo ho nič z toho, čo priori ponúkali, okrem úplného prijatia supremačného zákona. Keď odmietli, boli odvedení do Toweru, kam už boli ako väzni posadení kardinál Fisher a Sir Thomas More.

Tower of London
zdroj : dromedar.zoznam.sk - Slávne väzenie špiónov, zradcov i kráľov

      O desať dní neskôr boli kartuziáni vo Westminster Hall postavení pred súd. Dva dni súd zatvrdilo odmietal vyniesť rozsudok, pokiaľ im Cromwell nepohrozil, že sudcovia samotní budú obžalovaní z vlastizrady, pokiaľ neuznajú kartuziánov za vinných. A tak bol strašný a hanebný rozsudok vydaný.

      O niekoľko dní neskôr, 4. mája 1535, vyviedli troch priorov z ich ciel, priviazali ich na prútené rohože a koňmi ťahali po špinavej hrubej dlažbe londýnskými ulicami z Toweru k tyburnskej šibenici, tam, kde je dnes Marble Arch. Z malého okienka z Toweru ich Sir Thomas More videl ísť okolo, o dva mesiace neskôr sa mala na klát dostať jeho vlastná hlava. Prior Houghton mal zomrieť ako prvý. Jeho posledné slová boli : „Naša svätá matka, cirkev, vydala iné nariadenia než kráľ a parlament, a preto radšej než neposlúchnuť cirkev, sme pripravení trpieť.“

       V Tyburne boli títo svätí muži, ktorí nechceli nič iné než slúžiť Bohu v mlčaní a samote, napoly obesení, ešte zaživa vykuchaní, roztrhaní na kusy a ich hlavy uvarené v oleji. Keď to krvavé mäsiarstvo skončilo, bola časť tela priora Houghtona pribité na vráta londýnskej kartúzy v nádeji, že ten príšerný pohľad primeje zbytok komunity, aby sa podrobil.

       Ale to bol len začiatok. Ešte v ten deň podnikol jeden z Cromwellových agentov ďalší pokus presvedčiť ostatných, žiaľom skľúčených kartuziánov, aby zapreli svoju vieru. Traja ďalší kartuziáni boli odvlečení do marshalského väzenia a vo dne v noci pripútaní reťazami ku stĺpom. Hovorí sa, že ich navštívil sám Henrich VIII. v snahe mníchov primäť, aby uznali jeho zvrchovanosť nad cirkvou. Dali prednosť mučeníckej smrti a 19. júna 1535 boli na Tyburne obesení, vláčení a rozštvrtení. Celá Európa bola zdesená.

      Kráľove nádeje, že zostávajúci mnísi pripravení o svojich „kapitánov“ zmäknú, mali zostať nenaplnené. Behom nastávajúcich dvoch rokoch, neboli snahy rôznych Henrichových emisárov, podkopať ich vieru, nič platné. Nakoniec v r. 1537 dal Cromwell príkaz, aby odviedli ďalších desať kartuziánov z londýnskej kartúzy do väzenia v Newgate, a tam v špinavej pivnici ich pripútaných vo vzpriamenej polohe nechali zomrieť hladom. Hovorí sa, že jednému z nich trvalo päť mesiacov, než zomrel, ale existujú určité dôkazy o tom, že dcéra Sira Thomasa Mora presvedčila dozorcu, aby jej dovolili nosiť väzňom jedlo, dokiaľ nevzbudila podozrenie a nezačalo to byť príliš nebezpečné. Jeden laický brat, Wiliam Horne, dokázal prežiť svojich spolubratov len preto, aby bol prevezený do Toweru, ako tak vyliečený, a Cromwell mohol uspokojiť svoju túžbu nechať ho umučit a zomrieť pomalou vlečúcou sa smrťou. Nakoniec bol aj Horne zabitý v Tyburne v roku 1540, iróniou osudu iba dva týždne  potom, čo sám Cromwell na kláte na Tower Hill zožal svoju odmenu.

      Tiež v máji 1537 boli dvaja mnísi z kartúzy v Kingston upon Hull odvedení do Yorku, aby ich tam obesili v reťaziach. Mnísi z iných kartúz buď ušli z krajiny, alebo boli rozohnaní. Jeden z nich, Dom Maurice Chauncey, predstieral, že prijíma supremačný zákon, aby tak zachránil svoju kartúzu, ale napriek tomu bol nútený z krajiny utiecť. Horko ľutoval, že neprijal mučenícky osud, a po smrti Eduarda VI. sa vrátil, aby znovu založil malú kartuziánsku komunitu v Sheene, ktorú nakoniec Alžbeta I. vypovedala z krajiny. 

Mučeníci z kartuziánskeho rádu
zdroj : wikipedia - Robert Lawrence

     Kartuziáni, najvzácnejší klenot katolíckej cirkvi, sa nemali vrátiť do Anglicka až do konca deväťnásteho storočia. Necelých sto metrov od Marble Arch v Londýne leží Tyburnská svätyňa a benediktínsky kláštor Adorácie Najsvätejšieho Srdca. Sestry se denne modlia za kartuziánov.  V septembri 1950, na pamiatku stého výročia oficiálneho návratu katolíckej cirkvi do Anglicka, slúžil v kláštore svätú omšu prior z Parkminsteru, prvý kartuzián, ktorý v Londýne verejne celebroval omšu od tej doby, čo bol popravený John Houghton. V ten víkend Tyburnskú svätyňu navštívilo nie menej než sedem kardinálov.

      V dobe rozpúšťania kláštorov spôsob života mníchov v mnohých komunitách nepochybne upadal. V dôsledku toho, a tiež kvôli tomu, že slabosti biskupov boli zvedené na nesprávnu cestu, chopili sa mnohé komunity ľahkého spôsobu kompromisu a uznali Henricha VIII. Práve preto, že kartuziáni boli známi svojou neochvejnosťou a nepodplatiteľnosťou, vedeli Henrich VIII. a Thomas Cromwell, že ich musia zničit.

      Tento osudný masaker, jeden z najhanebnejších činov anglickej histórie, bol však len pominuteľným úspechom svetského chtíču a pružného svedomia kráľa. Duch kartuziánských mučeníkov nám bude z neba žiarit až do konca času.

sv. Bruno, zakladateľ kartuziánského rádu
zdroj : ikatolici - Kartuziánska spiritualita

       Bolo by tiež možné rozprávať o kartuziánskom mučeníctve v iných krajinách, ale ja som tu dosť podrobne vykreslil príbeh anglických mučeníkov preto, aby si čitateľ mohol uvedomiť onú horúcu vieru, ktorou mnísi v kartúzach boli a stále sú naplnení.

Z knihy „Na cestě do Nebe“ – skrytý život kartuziánů od Robina Bruce Lockharta s předmluvou arcibiskupa Bruno Heima – vydal ZVON v roku 1996


Zdroj : Eva Dominika Púčaťová


🔹️ Prečítajte si tiež : 

➜ Sv. John Haughton - kartuziánsky mučeník

➜ Frances Gasquet - Henrich VIII. a kláštory v Anglicku


🔹️ Téma :

História - Herézy - PROTESTANTI

➜ História - PRENASLEDOVANIE KATOLÍKOV


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára