Roháček › Príslovia › 21

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

1 Srd­ce kráľovo v ruke Hos­podinovej ako potôčky vody: kam­koľvek chce, ta ho na­kloní.
2 Každá ces­ta človeka je priama v jeho očiach; ale ten, kto zpytuje srd­cia, je Hos­podin.
3 Činiť spraved­livosť a súd má radšej Hos­podin ako obeť.
4 Vy­sokosť očí a nadutá širokosť srd­ca jako i gazdovanie bez­božných je hriech.
5 Myšlien­ky usilov­ného vedú iba k zis­ku; ale každý, kto spiecha, robí to iba na nedos­tatok.
6 Po­klady, na­hromadené lživým jazykom, sú po­minuteľnou már­nosťou tých, ktorí hľadajú sm­rť.
7 Zkaza bez­božných od­vlečie aj ich samých, lebo sa vzpečujú činiť súd.
8 Ces­ta zločin­ného muža je pre­vrátená; ale čo do čis­tého, toho skutok je spraved­livý.
9 Lepšie je bývať v kúte na streche ako so svár­livou ženou v spoločnom dome.
10 Duša bez­božného žiada zlé; jeho blížny ne­má zľutovania v jeho očiach.
11 Keď tres­cú po­smievača, hlúpy múd­reje, a keď po­učujú múd­reho, pri­berá známos­ti.
12 Spraved­livý sa učí na dome bez­božníka, keď Bôh podvracia bez­božných ­vr­hajúc ich do zlého.
13 Ten, kto za­pcháva svoje ucho, aby ne­počul kriku chudob­ného, bude tiež raz volať, ale nebude vy­slyšaný.
14 Dar v skrytos­ti krotí hnev a ú­plat­ný dar v lone krutú prch­livosť.
15 Spraved­livému je radosťou činiť súd, ale zkazou tým, ktorí páchajú ne­právosť.
16 Človek, ktorý blúdi z ces­ty roz­um­nos­ti, bude od­počívať v shromaždení mŕt­vych.
17 Ten, kto miluje veselosť, býva bedárom: ten, kto miluje víno a olej, nez­bohat­ne.
18 Výkup­ným za spraved­livého bude bezbožný, a na­mies­to úp­rim­ných bude ten, kto robí ne­ver­ne.
19 Lepšie je bývať v pus­tej zemi ako so svár­livou ženou a mr­zutou.
20 Vzác­ny po­klad a olej je v príbyt­ku múd­reho; ale človek blázon ho po­hl­cuje.
21 Ten, kto sa ženie za spraved­livosťou a za milo­sr­den­stvom, naj­de život, spraved­livosť a slávu.
22 Múd­ry vy­šiel hore do mes­ta hr­dinov a zboril pev­nosť, na ktorú sa nadejali.
23 Ten, kto os­tríha svoje ús­ta a svoj jazyk, os­tríha svoju dušu od úz­kos­tí.
24 Pyšný človek nadutý, ktorého meno je po­smievač, robí všet­ko v dr­zej pýche.
25 Žiadosť leňocha za­bije jeho samého, lebo jeho ruky sa vzpečujú robiť;
26 každého dňa si dych­tivo žiada; ale spraved­livý dáva a ne­skr­b­lí.
27 Obeť bez­božných je ohav­nosťou, čím viacej, keď ju donesie v nešľachet­nos­ti!
28 Lživý svedok za­hynie, ale človek, ktorý čuje, bude hovoriť vždyc­ky.
29 Bez­božný človek je tvr­dý vo svojej tvári; ale úp­rim­ný uváži a upraví svoju ces­tu.
30 Neni múd­ros­ti ani umnos­ti ani rady proti Hos­podinovi.
31 Kôň je pri­pravený ku dňu boja; ale zá­chrana je Hos­podinova.