Argentína: Mníšky obvinili arcibiskupa z „rodového násilia“, lebo odmieta zjavenia…

2. mája 2022   Krátke správy

Bizarná kombinácia politicky korektného „newspeaku“ a sústavného hladu určitej časti katolíckeho ľudu po neustálych zjaveniach sa podarila v argentínskej arcidiecéze Salta. Miestne rehoľníčky z rádu bosých karmelitánok formálne obvinili arcibiskupa Maria Cargnella z „rodového násilia“ a „mačizmu“, pričom v pozadí stoja desaťročia sporu ohľadom údajných zjavení.

Oficiálnu sťažnosť sa rozhodli rehoľné sestry podať začiatkom apríla, a tvrdia v nej, že „majú právo na život bez násilia, s rešpektovaním fyzickej integrity“. Ako ďalší utláčatelia ich „fyzickej integrity“ sú v sťažnosti, popri súčasnom arcibiskupovi, menovaní aj emeritný biskup Martín de Elizade zo Santo Dominga a otec Lucio Ajaya.

Podľa právnych zástupcov, pracujúcich pre rehoľníčky, je situácia zlá už od roku 1999, keď arcibiskup nastúpil svoj úrad v arcidiecéze. V obžalobe píšu, že medzi arcibiskupom a sestrami existuje „dlhoročný a komplikovaný vzťah, ktorý sa vyznačuje nátlakom, požiadavkami a správaním, ktoré sú motivované nadradenosťou, chvastúnstvom a mačizmom. A to tak arcibiskupa, ako aj tretích strán.“

Obhajcovia preláta to však popierajú a obviňujú rádové sestry z neposlušnosti voči arcibiskupovi, aj samotným pravidlám rehole, ktorými by sa mali riadiť. Vatikán preto poslal na apoštolskú vizitáciu do kláštora rehoľníčku z benediktínskeho rádu, matku Máriu Isabel Guiroyovú, ktorú si vyžiadal arcibiskup Cargnello, po tom ako mal niekoľko konfliktov s predstavenou karmelitánskeho kláštora Fátimou de Espíritu Santo. Tá mala navyše, podľa rádových pravidiel, už odstúpiť z funkcie, avšak stále v nej zotrváva.

Jednou z príčin konfliktu, okrem finančných a mocenských sporov, ktoré sú vlastné každej ľudskej komunite, je spor ohľadom údajných zjavení a vizionárky v Salte, ktorý nápadne pripomína slávne Medžugorie. Aj Marii Livii Galliano de Obeid, ktorá je medzi ľudom preslávená ako „Maria Livia“, sa pravidelne zjavuje Panna Mária (každú sobotu od 90. rokov 20. storočia) a vedie s ňou „modlitbu príhovoru“ na vrchole kopca. Maria Livia bola v čase zjavení vydatou ženou s tromi deťmi.

Karmelitánky s ňou a s jej rodinou udržiavajú veľmi blízky vzťah. Stali sa zakladajúcimi členkami dvoch inštitúcií, ktoré spravujú a organizujú činnosti súvisiace so zjaveniami a sú menované vo vlastníckej listine pozemku, na ktorom sa údajné zjavenia uskutočňujú.

Údajné zjavenia sa začali v roku 1990, a keď arcibiskup Cargnello prišiel do Salty, boli už v plnom prúde. Okamžite začal napomínať rehoľníčky, žeby sa mali venovať viac charizme karmelitánskeho rádu, ako senzačným zjaveniam, avšak u sestier nenašiel pochopenie. Arcidiecéza následne konštatovala, že údajná vizionárka sa správa, akoby bola sama matkou predstavenou a sestry obvinila z toho, že veria úplne všetkému, čo im hovorí.

Arcibiskup Cargnello následne zakázal „modlitbu príhovoru“. Dal navyše jasne najavo, že v jeho diecéze „žiadny laik nie je oprávnený vykonávať vkladanie rúk“. Toto konanie Marie Livie, pripomínajúce protestantských charizmatikov, dokladajú mnohé fotografie, na ktorých táto žena kladie ruky na hlavy či ramená, v jednoznačne kňazskom geste.¹,² Na fotografiách je tiež vidno akýsi provizórny oltár, za ktorým stojí Maria Livia.³

Arcibiskup spochybnil posolstvá, ktoré považoval za „bezobsažné“ a tvrdil, že túžba „vizionárky“ dostať sa pred svetlo reflektorov, je evidentná. Ďalej uviedol, že nikdy nebol informovaný o výsledkoch psychologického vyšetrenia požadovaného pre Mariu Liviu.

„Žena a karmelitánky nevyhoveli tomu, o čo ich Cirkev žiadala,“ znelo vyhlásenie Saltskej arcidiecézy.

V neskoršom vyhlásení arcibiskup Cargnello vyhlásil, že „neexistujú žiadne dôkazy ani objektívni svedkovia na podporu nadprirodzeného vysvetlenia údajných mariánskych zjavení“ a povedal, že arcidiecéza „nemôže schváliť mimoriadne udalosti ako objektívne pravdivé“.

Konflikt sa vliekol celé desaťročia a vyústil do horeuvedenej žaloby.

Tá je pozoruhodná účelovým využitím politicko-korektného slovníka v kauze, ktorej aktérky by mali podobný slovník, už z podstaty svojej viery a rehole, vylučovať. Tu však môžeme pozorovať, ako sa ľavicový nástroj politicko-korektného šikanovania, dá použiť paradoxne aj na obhajobu údajných zjavení a v boji proti biskupovi, osobami, u ktorých sa dá predpokladať mimoriadna mariánska úcta.

To dokonale ilustruje myšlienkový chaos, v ktorom sa ocitli veriaci laici aj klérus, následkom niekoľko desaťročí trvajúcej deštrukcie katolíckej vierouky na oficiálnej úrovni. Riešiť arcibiskupovo odmietnutie údajných zjavení, obvinením z „mačizmu“ a „rodového násilia“, to je vskutku pozoruhodný prejav karmelitánskej pokory a pokiaľ by dané sestry navyše tvrdili, že im tento postup odobrila vizionárka Maria Livia, čiže v podstate aj Panna Mária, ktorá s ňou pravidelne komunikuje, tak by to bola aj veľmi pokroková a genderová forma spirituality. V Medžugorii mali evidentne smolu, že 80. roky 20. storočia ešte neboli tak genderovo vyladené, inak by miestneho biskupa inkriminovaní vizionári a františkáni, podobnými obvineniami ľahko mediálne skolili.

Vizitácia v Salto nedopadla zatiaľ pre rehoľníčky priaznivo a konečné hodnotenie nevyznieva pre ich vieru v zjavenia povzbudivo. Kongregácia rehoľným sestrám pripomenula, že aj keď majú autonómiu, stále sú „pod dohľadom diecézneho biskupa, ktorého právomoc a konanie sú stanovené zákonom. Žiadame ich tiež, aby sa nezapájali do apoštolských aktivít, akými sú tie, ktoré vyplývajú z údajného mariánskeho zjavenia, kým miestny biskup alebo príslušná Kongregácia Apoštolskej stolice nerozpozná jeho pravdivosť a nepovolí v tomto kontexte praktiky uctievania.“

„Je potrebné zdôrazniť, že komunita bosých karmelitánov zo Salty musí naplno žiť karmelitánskou charizmou, a nie aktivitami, ktoré následne vedú k napätým situáciám,“ hovorí dekrét. „Z tohto dôvodu sa odporúča aj obnovená formácia v duchu Reguly a podľa karmelitánskej tradície, pri zachovaní vlastnej tradície mníšskeho života. V dialógu s miestnym biskupom by sa mala zaviesť stabilná forma pravidelných stretnutí, ktoré by slúžili na kontinuálne konfrontovanie problémových situácií.“

Otázne je, či toto rozhodnutie nebude sestrami vnímané ako „mačizmus“ a „rodové násilie“ Vatikánu. Ten, kto otvára Pandorinu skrinku, by sa totiž nemal čudovať, že pokiaľ ju chce účelovo zavrieť vtedy, keď sa mu to práve hodí, tak už sa mu to nemusí podariť. Pokiaľ niekto učí veriacich používať pojmy ako „rodové násilie“ či „katolícky feminizmus“, tak musí počítať s tým, že časom budú použité aj proti nemu.

BM

Zdroj: Crux Now, titulný obrázok – youtube.com

1 https://ar.pinterest.com/pin/753156737657427166/

2 https://www.infobae.com/2007/12/06/352816-en-salta-una-mujer-sana-nombre-la-virgen/

3 https://www.lagacetasalta.com.ar/nota/37760/sociedad/quien-saltena-dice-ver-hablar-virgen.html

PDF (formát pre tlač)