Roháček › Jeremiáš › 18

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

U hrnčiara. Kajúcim dáva milosť; nekajúcich tresce.1 Slovo, ktoré sa stalo k Jeremiášovi od Hos­podina po­vediac: 2 Vstaň a sídeš do domu hr­nčiarov­ho, a tam ti dám počuť svoje slová. 3 A sišiel som do domu hr­nčiarov­ho. A hľa, práve robil prácu na kruhoch. 4 A nádoba, ktorú robil z hliny, za­hubila sa v ruke hr­nčiarovej. Vtedy začal znova a spravil z nej inú nádobu, jakú sa priam ľúbilo hr­nčiarovi spraviť. 5 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 6 Či by som vám ne­mohol urobiť, ako urobil tento hr­nčiar, dome Iz­raelov? hovorí Hos­podin. Hľa, jako hlina v ruke hr­nčiara, takí s­te aj vy v mojej ruke, dome Iz­raelov. 7 Keď voľakedy hovorím o niek­torom národe alebo o niek­torom kráľovstve, že ho idem vyplieniť, roz­boriť a za­hubiť 8 a jest­li sa ten národ od­vráti od svojej zlos­ti, proti ktorému som to hovoril, budem ľutovať zlého, ktoré som mu mys­lel učiniť. 9 A zase keď voľakedy hovorím o niek­torom národe alebo o niek­torom kráľovstve, že ho idem vybudovať a vy­sadiť, 10 a jest­li bude robiť to, čo je zlé v mojich očiach, ne­počúvajúc na môj hlas, budem ľutovať dob­rého, o ktorom som po­vedal, že mu ho učiním. Zatvrdilosť Izraelova. Zabudol na svojho Boha.11 A tak teraz nože po­vedz mužom Júdovým a proti obyvateľom Jeruzalema a rec: Tak­to hovorí Hos­podin: Hľa, ja strojím proti vám zlé a vy­mýšľam z­hub­ný výmysel proti vám. Nože sa na­vráťte každý od svojej zlej ces­ty a rob­te tak, aby boly vaše ces­ty dob­ré i vaše skut­ky! 12 Ale oni povedali: Már­ne! Lebo my pojdeme za svojimi myšlien­kami a budeme robiť každý umienenosť svoj­ho zlého srd­ca.- 13 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin: Nože sa pýtaj­te medzi národami, kto kedy slýchal také veci? Veľkú vec hroz­nú spáchala pan­na Iz­raelova! 14 Či aj opus­tí niek­to, odíduc od skaly na poli, čis­tú vodu zo snehu Libanona? Či sa azda za­hubia cudzie vody studené, tečúce? 15 Lebo môj ľud ma za­budol; kadia már­nos­tiam, ktoré pôsobia to, že klesajú na svojich ces­tách, na večných drahách, chodiac chod­níkami, ces­tou, nie na­sypanou a urovnanou, 16 tak, aby som ob­rátil ich zem na pus­tinu, na večný od­iv. Každý, kto poj­de cez ňu, zhrozí sa a bude krútiť hlavou. 17 Rozp­týlim ich ako východ­ný vietor pred ne­priateľom; po­hliad­nem na nich chrb­tom a nie tvárou v deň ich záhuby. Úklady proti Jeremiášovi. Modlitba proti nim.18 A po­vedali: Poďte a vy­mys­lime nejaké výmysly proti Jeremiášovi, lebo nezahynie zákon od kňaza a rada od múd­reho ani slovo od proroka. Poďte a poraz­me ho jazykom a ne­pozoruj­me na ni­ktoré jeho slová! 19 Po­zoruj, Hos­podine, na mňa ušima a počuj hlas tých, ktorí sa pravotia so mnou. 20 Či sa má od­plácať za dob­ré zlým? Lebo vy­kopali mojej duši jamu. Roz­pomeň sa, že som stál pred tvojou tvárou, aby som hovoril o nich dob­ré, aby som od­vrátil od nich tvoju prch­livosť. 21 Pre­to daj ta ich synov hladu a vy­daj ich moci meča, a nech sú ich ženy osirelé a vdovy, a ich mužovia nech sú po­v­raždení od smrti, ich mláden­ci po­bití mečom v boji. 22 Nech sa počuje krik z ich domov, keď náh­le do­vedieš na nich čatu nepriateľa. Lebo vy­kopali jamu, aby ma lapili a ukryli mojim nohám osíd­la. 23 Ale ty, Hos­podine, znáš každú ich radu o mne, k­torá cieli na sm­rť. Ne­pok­ry a tak ne­od­pus­ti ich ne­právos­ti a ich hriechu ne­vyt­ri zp­red svojej tvári, ale nech kles­nú pred tvojou tvárou; v čas svoj­ho hnevu konaj s nimi.