|
Odpoved -
38
|
o. Pavol
Eirene, C.Ss.R.
|
18. august
99
|
Cirkev zmenila
svätenie soboty na nedelu preto, lebo Jezis Kristus,
- ktory je ústrednou postavou dejín, ktory
je Synom Bozím, pravym Bohom z pravého
Boha, ktorého predpovedali proroci i cely Stary
Zákon, ktory je hlavou nového stvorenia,
hlavou Cirkvi, ktory je "vsetko vo vsetkom", - opakujem,
preto Cirkev zmenila slávenie soboty na nedelu,
lebo Jezis Kristus vstal v nedelu z mrtvych.
Zmrtvychvstavnie je ústrednym clánkom
krestanskej viery.
Cirkev túto
zmenu urobila na základe právomoci,
ktorú jej dal Jezis Kristus, ked
povedal:
Keby ani ich
nepocúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev
nechcel poslúchnut, nech ti je ako pohan a
mytnik. Veru, hovorím vám: co zviazete
na zemi, bude zviazané v nebi, a co rozviazete
na zemi, bude rozviazané v nebi. (Mt
18:17-18)
Kristus tymito slovami
dal svojej Cirkvi neobmedzenú právomoc. Kto
by hovoril opacne, protirecil by Kristovi.
Ak naozaj
veríme Jezisovi Kristovi, jeho slovám:
co zviazete na
zemi, bude zviazané v nebi, a co rozviazete na
zemi, bude rozviazané v
nebi, táto
odpoved ohladne soboty by nám mala stacit.
Tí,
ktorí majú záujem dozvediet sa viac
a podrobnejsie o tejto problematike, nech si
precítajú knihu ADVENTISTA A
KATOLÍK, ktorá pojednáva specificky
o tomto probléme. Môzte si ju objednat v
nasom nakladatelstve "Misionár" v Michalovciach
(PSC 071 01), Masarykova 35. Stojí iba 32 Sk plus
postovné hoci má 125 strán. Dva
vynatky z tejto knihy môzte nájst aj tu na
nasej stránke:
http://www.globalserve.net/~mbc24/advenakatolsobota.htm
http://www.globalserve.net/~mbc24/advenakatolhriescir.htm
Ako autor knihy
môzem povedat, ze ani sám som si nemyslel,
ze problematika soboty verzus nedela bude taká
zaujímavá. Knihu som napísal v
priebehu asi 20 rokov (pravda, písal som ju
sporadicky) a tak som mal cas mnohé veci dobre si
zvázit a premysliet. Hlavne ale, nikdy som ju
nezacal písat bez toho, aby som sa nepomodlil k
Duchu Svätému o svetlo. V knihe, okrem
problému soboty, mozno nájst aj odpovede na
iné aktuálne námietky, ktoré
sú spolocné vsetkym protestantom
(najnárocnejsia bola stat "ospravedlnenie a
zásluhy".
Uvediem v skratke
teologické pozadie otázky
SOBOTA-NEDELA.
Predobrazny (tienovy)
vyznam soboty bol naplneny, ked Kristus Boh
odpocíval v sobotu potom, co dokonal dielo
nového stvorenia. Potvrdzuje to sv.
Pavol:
Nech
vás teda nik nesúdi pre pokrm ani pre
nápoj ani pre sviatok, novmesiac alebo soboty,
lebo ony sú len tienom budúcich
vecí, no skutocnost je Kristus. (Kol
2:16-17)
Krestanov uz na
pociatku napadali pre nesvätenie
starozákonnych prikázaní a sviatkov,
novmesiacov a sobôt. Sv. Pavol upozornuje krestanov
takmer vo vsetkych svojich listoch, aby sa nevracali k
starozákonnym predpisom, lebo tie iba pripravovali
cestu pre novozákonnú skutocnost.
Starozákonné veci boli iba predobrazom,
tienom toho, co sa malo udiat v Novom Zákone.
Kristus naplnil vsetky tieto predobrazy, vrátane
soboty, ako to hovorí vyssie sv. Pavol.
Vychodná
katolícka Cirkev sa na Velkú (Bielu) sobotu
takto modlí:
Dnesny den
bol symbolicky predobrazeny velkym Mojzisom, ked
povedal: A Boh pozehnal siedmy den. Lebo toto je
tá pozehnaná sobota, toto je den
odpocinku, v ktorom si jednorodeny Bozí Syn
odpocinul od vsetkych svojich diel. Námahou az
na smrt, v tele uskutocnil sobotny odpocinok a
vzkriesením sa vrátil k tomu, cím
ON JE. Daroval nám vecny zivot, lebo on jediny
je dobry a miluje cloveka.
Ako predobraz Bozieho
odpocinku a symbol prvého stvorenia, sobota
prestala mat vyznam.
Tu si teraz treba
uvedomit, ze na sobotu je mozné sa pozerat az z
troch rôznych hladísk.
1) Najprv,
sobota ako den odpocinku po urcitom pocte pracovnych
dní. Nazvime to PERIODICNOST. V nasom
prípade máme 7 dní v
perióde. Francúzski revolucionári
sa napríklad snazili zaviest 10 dnovy tyzden,
ale ich pokus stroskotal.
2) PORADIE -
Postavenie Pánovho dna v rámci
periodicnosti, t.j. ktory siedmy den v tyzdni mu
zasvätíme. Nech by sme zasvätili
ktorykolvek den, vzdy to bude siedmy den (lebo
máme sedemdnovy tyzden), ale otázka je
iba, ci to bude presne ten isty siedmy den, ako to
bolo v Starom Zákone, alebo iny siedmy
den.
3) PODSTATA - Obsah
Pánovho dna. Samotná podstata
svätenia, t.j. co robit v tom dni.
Cirkev nezmenila ani
pocet dní v tyzdni, ani nezmenila podstatu
sobotného dna, ale zmenila púhy
symbolizmus. Novozákonnym Pánovym dnom je
den vzkriesenia, teda nedela.
Sv. Písmo
nám dosvedcuje, ze krestania sa schádzali
na bohosluzby v nedelu, ktorá bola podla
zidovského pocítania prvym dnom
tyzdna:
Ked sme sa v
prvy den tyzdna zisli na lámanie chleba…
(Sk 20:7)
Svätenie nedele
sa predobrazuje uz v Starom Zákone pri opise
Velkej Noci:
Ked
prídete do krajiny… prineste zo svojej
zatvy prvy snop knazovi! On bude snop
podávat pred Pánom, aby vám
získal zalúbenie; v den po sobote
ho bude knaz podávat… Tento
príkaz bude vecny… po siedmej
sobote… prinesiete Pánovi
potravinovú obetu… V ten isty den
zvoláte sväté zhromazdenie. Vtedy
nesmiete vykonávat nijakú
sluzobnú prácu. To je vecny
príkaz…
"V den po
sobote", je
jasné, ze sa jedná o nedelu.
Sv. Pavol vysvetluje,
ze táto prvotina z úrody, prvy snop,
predstavuje zmrtvychvstalého Jezisa
Krista:
Ale Kristus
vstal z mrtvych, prvotina zosnulych… Ved
ako vsetci umierajú v Adamovi, tak zasa vsetci
ozijú v Kristovi. Ale kazdy v poradí,
aké mu patrí: prvotinou je
Kristus; potom, pri jeho príchode, tí,
co patria Kristovi. (1 Kor 15:20)
o.
Eirene