Druhá časť výňatkov z knihy kardinála Saraha Boh alebo nič.
Svoj druhý článok, pozostávajúci z výňatkov knihy kardinála Saraha, som napísal práve pre jedinečnú náuku ktorú obsahuje a ktorá je ako šitá na mieru pre našu dobu. Pokiaľ ide o mňa, sú to veci ktoré sa jednoducho MUSIA ČÍTAŤ, pretože nám ukazujú jasný smer v tejto ére chaosu, zmätku a prekrucovania pravdy.
Chudoba je kresťanská hodnota
Kardinál Sarah sa zreteľne a jasne vyjadruje na adresu veľmi zavádzajúcich, nadmieru spolitizovaných a ideologických snáh množstva katolíckych medzinárodných pomocných organizácií, ako aj vlád a iných agentúr, ktoré sa vytrvalo usilujú eliminovať chudobu prostredníctvom antikoncepcie a deštrukciou rodinných hodnôt.
Kardinál hovorí (čísla strán zodpovedajú slovenskému prekladu):
str. 206: „Spomínam si, ako veľmi ma pobúrilo, keď som raz počul reklamný slogan nemenovanej katolíckej charitatívnej organizácie, ktorý vyznel ako urážka chudobných: ´Bojujeme za nulovú chudobu´. Iba sám Boh presne vie, koľko veľkých svätcov sa narodilo pre tento svet z lona Cirkvi, ktorí zasvätili svoj život charite, ale ani jeden z nich by sa neodvážil hovoriť o chudobných takýmto tónom.
Takýto trúfalý výrok nepoužil nikdy ani sám Ježiš Kristus. Uvedený slogan je urážkou evanjelia aj Krista. Už v Starom zákone môžeme vidieť, že Boh je na strane chudobných; vo Svätom písme sa priebežne spieva chvála na „Jahveho chudobných“. Chudobný sa vinie k Bohu, u ktorého hľadá ochranu a pomoc; toto puto tvorí základ jeho duchovnosti.
Áno, chudoba má v kresťanstve hlboký význam. Chudobný človek vie, že vlastný život nemá len vo svojich rukách. Na to, aby bol bytosťou, ktorá sa rozvíja a rastie, potrebuje pomoc Boha a iných ľudí. Naopak, bohatí nečakajú nič od nikoho. Vystačia si sami, vedia sa postarať o seba bez Boha a bez cudzej pomoci. V takýchto prípadoch bohatstvo môže viesť až k osamelosti, smútku a odstrašujúcej duchovnej biede. Ak je človek odkázaný vo výživovej a zdravotnej oblasti na pomoc iných, ak sa v rôznych životných situáciách obracia s prosbou na iných, jeho srdce sa rozširuje od vďačnosti. Preto chudobní sú bližšie k Bohu a spája ich navzájom hlbší pocit spolupatričnosti.
Cirkev nemusí bojovať proti chudobe, ale proti biede materiálnej aj duchovnej. Nanajvýš dôležité je robiť tak, aby sa všetkým ľuďom na svete sprístupnilo to, čo potrebujú, aby mohli žiť naozaj ľudsky dôstojným životom. „Veď duch chudoby a lásky je slávou a svedectvom Kristovej Cirkvi“ (Gaudium et Spes, 88).
Nemáme právo klásť znamienko rovná sa medzi biedu a chudobu, pretože by sme sa tým dostali do rozporu s evanjeliom. Pripomeňme si, čo Kristus povedal o chudobných: „Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy“ (Jn 12, 8). Tí, ktorí tvrdia, že vykorenia chudobu, prekrúcajú Ježišove slová. Nielenže sa mýlia, ale klamú.
Jazyk predstaviteľov OSN a jej jednotlivých sekcií, ktorí vyhlasujú, že im ide o odstránenie chudoby, pričom nerobia rozdiel medzi chudobou a biedou, sa diametrálne líši od jazyka Kristovej Cirkvi. Boží Syn predsa neprišiel na svet, aby ohuroval chudobných ideologickými sloganmi! Cirkev musí zo svojho jazyka vylúčiť všetko, čo zaváňa ideologickou propagandou! Mnohé národy, ktoré túžili po slobode, zakúsili napokon ich demagogický a zhubný vplyv.“
Pravda je láska
Svoje slová kardinál Sarah ďalej adresuje mnohým vplyvným, či úzkoprsým kritikom, ktorí trvajú na tom, že sa máme iba modliť a mlčať o zničujúcich programoch a výrokoch, ktoré vidíme a počujeme a nepozdvihnúť svoj hlas na obranu života, rodiny, viery a pravdy.
str. 211: „Zatvárať oči pred realitou je zrada na láske. Keď vedome zastierame rozdiel medzi slovami a sloganmi, prehrešujeme sa proti samej podstate milosrdnej lásky!“
Ateistický Západ nebezpečne ohrozuje celý svet
Kardinál Sarah si uvedomuje obrovské nebezpečenstvo, ktoré pre celý svet predstavuje súčasná situácia v Európskej únii, USA a v Kanade.
str. 215: „Nazdávam sa, že vážnou hrozbou pre súčasný svet je obrovská sila Západu v ekonomickej, vojenskej, technickej a mediálnej oblasti. Ak sa nevráti ku Kristovi, strhne do priepasti pohanstva celý svet. Filozofia neverectva si hľadá vždy nových a nových stúpencov vo všetkých končinách sveta. Prozelytizmus ateizmu, s ktorým dnes máme do činenia, nadobúda čoraz agresívnejšiu podobu. Práve krajiny, ktoré kedysi niesli a šírili kresťanské tradície, potrebujú načerpať energiu z prameňa novej evanjelizácie, aby mohli zažiť renesanciu svojej niekdajšej veľkosti.“
str. 219: „Tiež som tak, ako Benedikt XVI. presvedčený, že jednou z najťažších úloh, pred ktorou Cirkev stojí, je priviesť Západ do bodu, v ktorom by znova objavil žiarivú tvár Krista ... Ak sa starý kontinent definitívne odpíli od najhlbších koreňov svojej identity, ktoré boli kresťanské, obávam sa toho najhoršieho. Vyvolá to celosvetovú krízu, ktorej náznaky už z času na čas preblesknú nad obzorom.“
Absolútna nevyhnutnosť obrany katolíckych tradícií a dogiem
str. 217: „Našou svätou povinnosťou je, ako hovorí svätý Atanáz, „osvojovať si prvotnú tradíciu, náuku a vieru Katolíckej cirkvi. Pán nám ju dal, apoštoli ju ohlasovali, otcovia ju zachovali. Na nej stojí Cirkev, a preto, ak sa od nej niekto vzdiali, nemôže byť kresťanom v skutočnosti, ani podľa mena.“
Modlitba je nástrojom reformy sveta
str. 223: „Modlitba je to, čo súčasnému svetu najviac chýba, pričom ide o základný prostriedok premeny sveta.“
str. 227: „Východiskovým bodom skutočnej reformy sa musia stať katolícke školy, semináre a formačné domy.“