Roháček › Matúš › 22

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Podobenstvo o kráľovskej svadbe.1 A Ježiš od­povediac opät im hovoril v podoben­stvách a po­vedal: 2 Nebes­ké kráľov­stvo je podob­né človeku-kráľovi, ktorý učinil svoj­mu synovi svad­bu. 3 A po­slal svojich sluhov, aby išli povolať po­zvaných na svad­bu. Ale nech­celi prij­sť. 4 Opät po­slal iných sluhov a po­vedal: Po­vedz­te po­zvaným: Hľa, svoj obed som pri­chys­tal, moje voly a krm­ný dobytok je po­bitý, a všet­ko je hotové; poďte na svad­bu! 5 Ale oni ned­bali a od­išli, ktorý na vlast­né pole, ktorý po svojom kupec­tve, 6 a os­tat­ní schopiac jeho sluhov haneb­ne ich doriadili a po­bili. 7 A keď to počul kráľ, roz­hneval sa a po­slal svoje voj­ská a za­hubil tých vrahov a ich mes­to pod­pálil. 8 Vtedy po­vedal svojim sluhom: Svad­ba je síce hotová, ale po­zvaní neboli hod­ni. 9 Teda iďte na roz­ces­tia a všet­kých, ktorých naj­dete, po­zvite na svad­bu. 10 A tí sluhovia vy­šli na ces­ty a shromaždili všet­kých, ktorých našli, zlých i dob­rých, a svadob­ná dvorana sa na­pl­nila hodov­ník­mi. 11 Ale keď vošiel kráľ podívať sa na hodov­níkov, videl tam človeka ne­odiateho svadob­ným rúchom, 12 a po­vedal mu: Priateľu, jako si sem vošiel, ne­majúc svadob­ného rúcha? A on zanemel. 13 Vtedy po­vedal kráľ po­sluhovačom: Sviažte mu nohy aj ruky a vez­mite ho a vy­hoďte ho do von­kajšej tmy! Tam bude plač a šk­rípanie zubami. 14 Lebo je mnoho po­volaných, ale málo vy­volených. Čo je Božie, Bohu.15 Vtedy od­išli farize­ovia a radili sa, jako by ho lapili v reči. 16 A po­slali k nemu svojich učeníkov s heródián­mi, ktorí mu povedali: Učiteľu, vieme, že si prav­divý a že ces­te Božej učíš v prav­de a ned­báš na ni­koho, lebo nehľadíš na osobu ľudí; 17 po­vedzže nám tedy, čo sa tebe zdá: či sa má dať cisárovi daň a či nie? 18 Ale Ježiš po­znal ich zlobu a po­vedal: Čo ma po­kúšate, po­kryt­ci? 19 Ukážte mi daňový peniaz! A oni mu donies­li denár. 20 A po­vedal im: Čí je ten­to ob­raz a nápis? 21 A riekli: Cisárov. Vtedy im po­vedal: Tedy daj­te, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu. 22 A keď to počuli, za­divili sa a zanechajúc ho od­išli. Jesto zmŕtvychvstanie.23 Toho dňa pri­stúpili k nemu sadúce­ovia, ktorí hovoria, že nieto zmŕtvychvstania, a opýtali sa ho 24 a riek­li: Učiteľu, Mojžiš po­vedal: Keby nie­kto zo­mrel ne­majúc detí, nech si jeho brat švag­rov­ským právom vez­me jeho ženu a vzbudí svoj­mu bratovi semeno. 25 Nuž bolo u nás sedem bratov, a pr­vý oženiac sa zo­mrel a pre­tože ne­mal semena, zanechal svoju ženu svoj­mu bratovi. 26 Tak podob­ne aj druhý aj tretí až do sied­meho. 27 A na­po­sledy po všet­kých zo­mrela aj žena. 28 Pri zmŕtvychvstaní tedy ktorého z tých sied­mich bude ženou, lebo ju všet­ci mali? 29 A Ježiš od­povedal a riekol im: Blúdite, pre­tože ne­znáte písem ani moci Božej; 30 lebo pri zmŕtvychvstaní nebudú sa ani ženiť ani vy­dávať, ale budú jako an­jelia Boží v nebi. 31 A o zmŕtvychvstaní mŕt­vych či ste nečítali, čo vám je po­vedané od Boha, ktorý po­vedal: 32 Ja som Bôh Ab­rahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov? Bôh nie je Bohom mŕt­vych, ale živých. 33 A keď to počuly zá­stupy, žas­ly nad jeho učením. Veľké prikázanie.34 Ale farize­ovia počujúc že umlčal sadúce­ov, sišli sa do­ved­na, 35 a jeden z nich, zákon­ník sa opýtal po­kúšajúc ho a po­vedal: 36 Učiteľu, ktoré pri­kázanie je veľké v zákone? 37 A Ježiš mu riekol: Milovať budeš Pána, svojeho Boha, celým svojím srd­com, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! 38 To je to veľké a pr­vé pri­kázanie. 39 A druhé, tomu podob­né je: Milovať budeš svoj­ho blížneho jako samého seba! 40 Na tých­to dvoch pri­kázaniach visí celý zákon i proroci. Čí syn je Kristus.41 A keď sa sišli farize­ovia, opýtal sa ich Ježiš 42 a riekol: Čo sa vám zdá o Kris­tovi, čí je syn? Po­vedali mu: Dávidov. 43 A povedal im: Ako ho tedy Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí: 44 Pán riekol môj­mu Pánovi: Seď po mojej pravici, do­kiaľ ne­položím tvojich ne­priateľov za pod­nož tvojich nôh. 45 Ak ho tedy Dávid nazýva s­vojím Pánom, ako je po­tom jeho synom? 46 A ni­kto mu ne­mohol od­povedať ani slova, ani sa ho viacej od toho dňa ni­kto ne­opovážil opytovať.