Slovensko, "poď von !“

Boh volá každého po mene. Volanie sa ozýva celým svetom, krajinami, mestami, dedinami, rodinami, ľudskými srdcami. Prebieha tak ako vždy, odjakživa a všade boj o dušu človeka, o jeho vieru, aby uverili a vošli do života večného, keď príde ten správny čas. Veriť a obrátiť sa od svojich hriechov k Bohu, byť kresťanom v pravom slova zmysle znamená preto aj poznať, čo je to hriech, čo sa Bohu páči a čo nie, čo je to cesta života a cesta vedúca do smrti. Je to vec voľby, každého z nás. Voľby slobodnej, ktorú Boh rešpektuje. Dáva nám slobodu rozhodnúť sa či veriť, alebo neveriť, uveriť, neuveriť, milovať, nemilovať. Zdá sa, že sme znovu pri téme volieb... . Voľby sú taká zvláštna vec, poodkrývajú totiž to, čo bolo zakryté a skryté pred ostatnými, verejnosťou, spoločnosťou. Voľby sú o rozhodnutí a aj keď im dávame prívlastok tajné, ten výsledok sa suma sumárum aj tak objaví. Za strhnutým závojom možno uvidieť potom záblesk aj toho napríklad nakoľko je Slovensko kresťanské, nakoľko sú kresťania zasiahnutí a ovplyvnení pokriveným obrazom kresťana, sekularizáciou, liberálnymi voľnomyšlienkami typu, veď ste slobodní, môžete všetko.... ( ,ale o následkoch sme ti však zabudli povedať ....  ).
"Vtedy im Ježiš povedal otvorene: "Lazár zomrel. A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!" (Jn 11,14-15) Vidíme aj tu ten neustály zápas o vieru človeka v Boha a Božieho Syna, aby videli a uverili. Ježiš prichádza do Betánie a vzkriesi už štyri dni mŕtveho Lazára.  A zrazu mnohí, ktorí tam boli pri tejto udalosti uverili v Ježiša Krista. Mnohí, ale nie všetci. Tu si pripomeňme slová z podobenstva, ktoré rozpovedal Ježiš o boháčovi a Lazárovi, keď boháč v pekelných mukách prosil Boha za svojich piatich bratov, ktorí nič netušiac si hodovali a opíjali sa svetským životom bez Boha :  " Odpovedal mu: “Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.” ( Lk 16, 31 ) Mnohí uverili po vzkriesení Lazára v Neho, ale boli aj takí čo sa pobrali na neho donášať k farizejom a zákonníkom. Zvolali veľradu a rozhodli o tom, že Ježiš musí zomrieť. Konali v strachu o svoju moc a prikrývali to starosťou o záchranu národa pred rimanmi. Kajfáš povedal : " Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ."  (Jn 11, 50) V našich dňoch už samozrejme všetci vieme, že sa to takto malo stať a že Božia prozreteľnosť to takto určila, aby nezahynul nik kto v Neho verí. A znovu sme pri voľbách, voliť menšie zlo pred väčším zlom, vari si naozaj myslíme, že to je tá správna cesta ? Aj v našich časoch sme však neustále konfrontovaní a stavaní pred voľbu deň čo deň. Tú zásadnú, voliť život, voliť toho kto je cesta, pravda a život (viď. Jn 14, 6) zvoliť si kráľa svojho srdca v osobe Ježiša Krista sme už učinili mnohí z nás. Boj o dušu, vieru človeka však prebieha aj naďalej a neprestáva ani na sekundu. "Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone. " (Mt 6, 24) Z Ježišových slov necítiť ani náznak kompromisu. Radikálne slová za ktorými sa skrývajú tak cesta života, ako aj smrti. Tá správna voľba je ponechaná však na každého z nás. Boh dáva slobodu, veď nedá sa milovať na príkaz, každý sa musí rozhodnúť sám. Aj desať Božích prikázaní je vlastne to, že nám Boh hovorí, že nám ich s láskou doporučuje dodržiavať, aby sme boli šťastní. Môžeme sa rozhodnúť ich nedodržiavať, ale aj s následkami musíme počítať. Každý kto hovorí ináč maže med okolo úst ľuďom, ako to majú vo zvyku falošní proroci, ktorí vo vidine potlesku davu a hlasovacích lístkov so svojim menom v urnách sú ochotní zamlčať, že ako veľmi Boh nenávidí hriech.Veď stačí sa pozrieť na Ježiša ukrižovaného na kríži, ktorého za nás urobil Boh hriechom a musí nám to byť hneď jasné. Ježiš prišiel nie preto, aby sme my ďalej hrešili, páchali hriechy a odvolávali sa ešte ospravedlňujúc seba samých na lásku Božiu bez pokánia. "Kajajte sa a verte evanjeliu." (Mk 1,15).
V dnešnej dobe nie je moderné hovoriť o hriechu. A keď niet hriechu, tak načo by bolo vlastne pokánie ? Z čoho máme potom robiť pokánie ? Až do takejto absurdity nás dostávajú liberálny a ničím neviazaný náhľad na svet a ich protagonisti. Človek je vo svojej podstate slabým a hriešnym stvorením, padá neustále pod hriechmi, ale veď práve preto Boh poslal svojho Syna a Syn sa za nás obetoval na kríži, aby sme ak robíme z hriechov pokánie mohli sa odvolať pred Bohom na obetu Ježiša Krista na Golgote a bude nám s určitosťou odpustené. Ježiš prišiel volať hriešnikov a nie spravodlivých (viď Mt 9, 13) Ba čo viac, dnes je moderné ukazovať na cirkev a kresťanov : "Aha, hriešnici!" Ten sekulárny a bezbožný svet, ktorý pretláča LGBTI, útočí na rodinu, podporuje otŕčanie rôznych častí tela ( napr. časti chrbtice, kde stráca svoju tvár..... atď. ) na dúhových pochodoch, nedbajúc na nevinné pohľady detí sa s radosťou obuje do kresťanov, duchovenstva ak sa niekto z nich namočí do hriechu nečistoty, ktorú sami propagujú a pretláčajú agresívne hlava, nehlava. Nedá sa slúžiť dvom pánom, nedá sa žiť v spoločenstve, ktoré sa silou mocou drží hriechu a nestačia na to ani roky, aby prijali Boha, prijali učenie Ježiša Krista, Syna Božieho za svojho záchrancu a Spasiteľa. Namiesto evanjelizácie liberála, namiesto obrátenia sa k Bohu dochádza k "napáchnutiu" kresťana liberalizmom. Sv. Pavol apoštol píše: „Nemaj účasti na hriechoch iných ľudí!“ (1. Tim 5, 22) Myslím si, že je čas pre kresťanov vyhraniť sa na všetkých miestach spoločenského, politického života a neuvádzať do omylu ľudí v spoločnosti, že kresťan môže vyznávať liberálne hodnoty, že môže liberál s kresťanom byť dokonca v jednej politickej strane. Takýto experiment má totiž neblahé následky a trpké ovocie vo forme zmätku a chaose v hlavách ľudí, v arogancii a útočení na cirkevné autority, neposlušnosti a bludoch šírených verejne.  Lazár bol vzkriesený Kristom, ale znovu zomrel. My všetcia čo žijeme, tí čo tu boli pred nami, ako aj tí čo sa ešte len narodia na tento svet sme plní očakávania, aby sa naplnili Božie prisľúbenia a náš ozajstný život, život večný v Bohu sa začal podľa Božieho plánu. Niet takej hodnoty na tomto svete, ktorá by vyvážila dušu čo i len jedného človeka za ktorú vylial svoju krv Kristus na Golgote. Nevyvážia ich žiadne poslanecké miesta v parlamente, ministerské kreslá, bohatstvá a sláva tohto sveta. Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone. " (Mt 6, 24) "Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: "Lazár, poď von!" (Jn11, 43) Lazár bol vzkriesený a rozhodli sa zabiť Ježiša... .