Novodobá hrozba má názov juvenilná justícia, teda odoberanie detí rodičom pod zámienkou ich ochrany. Drsný príbeh Boórovcov, ktorých deti sa stali obeťou nútených adopcií, bol len začiatok. Na internete sa pred časom objavilo video so šokujúcim posolstvom: sociálna služba v zahraničí kradne deti imigrantov a dáva ich na adopcie homosexuálnym párom, pedofilom či dokonca na transplantácie orgánov.

Za tým všetkým stojí Únia, OSN a skupina mocných, ktorá chce zredukovať ľudstvo na zemeguli a mať ju len pre seba. Amatérsky dokument s názvom Juvenilná justícia – lov na deti je už na prvé pozretie hoax, ktorý operuje so skreslenými a zmanipulovanými údajmi. Lenže bez vetra sa ani lístok nepohne...

Sociálni pracovníci vtrhnú do domácnosti. Matka drží v náručí svoje malé dieťa a obaja plačú. Policajt jej ho napriek protestom berie z rúk a odnáša ho preč. Čo bude s malým, nie je jasné. Reálnych záberov rodičov, ktorí si natočili unášanie svojich detí, nájdete množstvo. „Tieto videá sú hrozné, ale sú točené len z jednej strany – zo strany zúfalých matiek. Drastické zásahy s políciou nerobia dobre nikomu, na druhej strane, vždy sa treba opýtať, prečo to zašlo až tak ďaleko,“ myslí si riaditeľka Centra pre národnoprávnu ochranu detí Andrea Císarová.

Sama figuruje v kauze Boórovcov ako tá, ktorej sa podarilo pomôcť dostať Samka a Martinka späť na Slovensko. „Odoberanie detí sa nikdy nedeje len tak, bez príčiny. V Británii platia iné zákony a štandardy. Stačí malé podozrenie, okamžite príde sociálna služba a pýta sa, čo sa deje. V prípade, že rodičia nevedia preukázať, že s dieťaťom je všetko v poriadku, prichádza k odoberaniu detí.“

To však podľa nej neznamená, že idú okamžite na adopciu, ako si mnohí myslia. „Tri roky sú v náhradnej starostlivosti a rodičia majú možnosť napraviť nedostatky a dokázať, že sa o ne vedia postarať. Ak má dieťa sedem rokov, samo môže povedať, či chce ostať v náhradnej rodine, alebo sa chce vrátiť k biologickým rodičom. Súd jeho výpoveď musí vziať do úvahy.“

Reportážny film britskej televízie Channel 4 News hovorí o tom, že Ivana Boórová je len jedna z desiatok mám, ktoré spolu s deťmi utekajú pred tamojšími sociálnymi úradmi. V Británii dokonca vznikla sieť organizácií, ktoré matkám na úteku pomáhajú. V reportáži sa uvádza, že len za minulý rok utieklo pred Social Service tristo až šesťsto rodín. Najčastejšie do Írska. Slovenka Eva žije a pracuje v Londýne už niekoľko rokov. Spolu s partnerom vychovávajú trojročného syna. Darí sa im, ale po Vianociach sa vracajú späť na Slovensko.

Dôvod? Strach. Z každej návštevy lekára či len z takej obyčajnej prechádzky. Pretože nikdy neviete, čo sa môže stať. Realita je taká, že ak ste sa rozhodli žiť v inej krajine, musíte dodržiavať aj jej zákony. Nech sú akokoľvek absurdné. Ešte horšie sú na tom severské krajiny. Katka žije vo Švédsku a s priateľom si plánujú založiť rodinu. Vie, že svoje deti bude vychovávať inak, ako vychovávali ju. „Capnutie po zadku nehrozí. Keby vás niekto videl na ulici, ako bijete svoje dieťa, máte problém.“ V Nórsku zase deti nesmú jesť čokoládu.

Dať ju opakovane dieťaťu na desiatu znamená opletačky so sociálkou. A nebojte sa, dozvie sa to. Sociálnych pracovníkov je tam ako maku a oči majú všade. Lenže čo robiť, ak už vám deti odoberú? „Je dôležité nájsť právnika, ktorý veciam rozumie, aby preukázal pravdu. Zachovať si zdravý rozum, byť s partnerom súdržní. Rozhádaní rodičia sú pre sociálku jasným signálom, že v náhradnej rodine bude deťom lepšie,“ upozorňuje Andrea Císarová.

Práva a ochrana dieťaťa sú totiž povýšené nad všetko ostatné. Aj nad tradičnú rodinu. Najhoršie to majú slobodné mamičky. Z nich systém ľahko spraví bláznov, tým viac, ak nemajú rodičov a dieťa vychovávajú úplne samy. „Poznám prípad, keď mala žena partnera z Portugalska. Opustila ho kvôli inému, on na ňu začal donášať klamstvá, až im sociálka odobrala deti a dala do náhradnej starostlivosti.“

Praktiky britskej sociálky sú drsné a ich nároky prehnané. Ako k tomu došlo? Na začiatku bol prípad bábätka známy ako Baby P., ktoré matka týrala a modriny na jeho tele odôvodňovala tým, že spadlo. Úrady jej dieťa síce odňali, ale po čase opäť vrátili. Krkavčia matka s partnerom dotiahli svoje dielo do konca a bábätko dobili na smrť. To spustilo obrovskú nevôľu verejnej mienky. Kontrola odhalila aj ďalšie šokujúce prípady detí, ktoré rodičia odpravili zo sveta. Ľudia si sami vyžiadali, aby sociálni pracovníci v budúcnosti konali tvrdšie.

Na Slovensku sa tiež schyľuje k zmene zákona. Spúšťačom má byť príbeh utýranej Lucky. Jej telíčko našli v byte zahádzané odpadkami až neuveriteľné tri roky po tom, čo zomrela na následky týrania svojím otčimom. „Pripravovaný zákon dáva sociálke väčšie možnosti na to, aby ochraňoval dieťa. Každý zákon sa však dá zneužiť. Všetko totiž závisí od ľudí. V prípade Lucky sa stal precedens. Sociálni pracovníci sa do domu nemohli dostať, a tak dieťa prišlo o život. Po novom budú môcť vstúpiť dnu, ak budú mať splnomocnenie súdom,“ vysvetľuje Andrea Císarová.

Lenže mamičky, ktoré sa boja o svoje deti, vidia realitu inak. Boja sa, že náš právny systém smeruje k tomu britskému. Píšu protesty na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Ministerstvo na svojej internetovej stránke reaguje tým, že ide len o šírenie poplašných správ a všetky zmeny sú plánované v najlepšom záujme detí. Podľa generálneho manažéra Rady pre práva dieťaťa Jozefa Tinku však v prípade Lucky nezlyhal zákon, ale ľudský faktor. Preto legislatívne zmeny nič nevyriešia „O pripravovaných zmenách treba diskutovať vecne, bez predpojatosti a emócií a domýšľať, aký budú mať dosah v praxi. Vôbec si však nemyslím, že cieľom zmien je systémovo odnímať deti z rodín.“

Problém je vraj v tom, že nám chýba kontrola nad prácou justície, sociálok, školstva a zdravotníctva. „Mnohí úradníci zlyhávajú odborne i ľudsky a vrhajú zlý tieň na obetavú prácu svojich kolegov.“

Otázka znie – naozaj sa deti odoberajú na objednávku pod vykonštruovanou zámienkou? A ak áno, aké sú dôvody? „Z osobnej skúsenosti môžem povedať, že aj u nás existuje systém založený na finančnom prospechu. Odhaliť ho však nie je jednoduché. Ako to funguje? Predstavte si, že krízové centrum má určitý rozpočet pridelený od štátu a na konci roka ho musí vyúčtovať. Ak má menej umiestnených detí, zvyšné peniaze musí vrátiť. A tak je jednoduchšie deti ‚doplniť‘,“ šokuje Jozef Tinka. Ako príklad uvádza medializovaný prípad štrnásťročnej Natálky zo Zvolena.

„Trpela mentálnou anorexiou. V nemocnici sociálna sestra obvinila matku z toho, že ju týra. A mimo svojej kompetencie dohodla umiestnenie dievčatka v jednom severoslovenskom krízovom centre. Krátko nato, na podnet sociálky, ktorá dieťa ani nevidela, súd rozhodol, aby ho odobrali z rodiny a umiestnili do krízového centra. Naša organizácia dosiahla, aby súd zrušil toto rozhodnutie. Natálka bola teda reálnou obeťou ,juvenilnej justície‘. A na Slovensku. No nešlo o zlé zákony, ale o fatálne zlyhanie a svojvôľu niekoľkých ľudí,“ dodáva Jozef Tinka.

K dohadom o odoberaní detí pre peniaze sa v zahraničí vyjadrujú aj zainteresovaní verejní činitelia. Sudca Francesco Morcavallo pre televíziu Canale 5 uviedol šokujúce vyhlásenie. V Taliansku podľa neho skorumpovaní sudcovia bezdôvodne odoberajú tisícky detí, aby mali príjem všetci účastníci obchodu s deťmi. „Trh si vyžaduje čoraz viac odobratých detí, preto sa v prípade ťažkej situácie v rodine uplatňujú autoritatívne nástroje podobné totalitným,“ povedal.

Lov na deti pokračuje: Britské matky zo strachu opúšťajú krajinu

Výber pre vás