Pod tamojším gotickým Kostolom svätého Mikuláša je pochovaný farár Juraj Vrtík, ktorý sa stal obeťou vraždy. Jeho smrť mala na svedomí družina najznámejšieho slovenského zbojníka Juraja Jánošíka.
Práve tento zločin výrazne dopomohol k tomu, že nad Jánošíkom napokon vyriekli sudcovia smrtiaci rozsudok a symbolicky ho zavesili na hák. Telo Vrtíka, od smrti ktorého uplynulo 2. októbra dlhých 305 rokov, navyše takmer vôbec nepodľahlo skaze a obec by chcela jeho mumifikované ostatky vystaviť a tak sprístupniť verejnosti.
Vrtík mal byť zavraždený Jánošíkovou družinou v Suchej doline, keď prechádzal do dnešnej Rajeckej Lesnej.František Matušík, starosta Domaniže
Telo katolíckeho kňaza sa nachádza v krypte pod kostolom v pôvodnej drevenej rakve, ktorá sa napriek vysokému veku tiež zachovala v perfektnom stave. Vrtík je pochovaný v hrobke spoločne s dvoma ďalšími božími služobníkmi. Zatiaľ čo z dvojice jeho bratov zostali len kosti, farárove pozostatky sú vo výbornom stave.
„Bol som pri tom, keď pamiatkari otvorili truhlu a videl som, že telo má na sebe zelený ornát a kožené čižmy, ktoré sú stále nepoškodené. Nepochopiteľné je, že rúcho sa za tie roky vôbec nerozpadlo. Telo je mumifikované, zachovali sa aj ruky či časť tváre. V budúcnosti by sme ho chceli vystaviť, ukázať ľuďom, návštevníkom, turistom a celú tú legendu popísať, pretože sú to fascinujúce dejiny,“ povedal starosta František Matušík.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Predné dvere hrobky by chcela podľa neho obec preskliť a umiestniť tam informačnú tabuľku, ktorá by ľudí oboznamovala s tým, kto je tam pochovaný, vedno s príbehom o zbabelom zavraždení farára Vrtíka. Vnútri by bola vystavená a nasvietená rakva s jeho telom.
Jánošík pri vražde nebol, doplatil však na ňu
„Vrtík mal byť zavraždený Jánošíkovou družinou v Suchej doline, keď prechádzal do dnešnej Rajeckej Lesnej,“ spomenul starosta Matušík. Farár bol síce kňazom v Domaniži, omše však slúžieval aj vo Frivalde či vo Fačkove. Podľa legendy ho dvaja členovia Jánošíkovej bandy prepadli na vrchu Suchá, kam vyšiel na koni, a postrelili ho. Zabijaci ho potom nechali na mieste, kde ho čoskoro našli zdesení miestni ľudia.
„Bol celý od krvi a špinavý, mysleli si, že je už nebohý. Naložili ho a zviezli z paše dole. Zastavili pri studničke, kde ho chceli troška umyť a očistiť. Keď ho obliali vodou, prebral sa. Odvtedy sa studnička i voda z nej volá svätenou,“ pridal starosta.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Aj keď zraneného Vrtíka ľudia dopravili na faru do Domaniže, dlho si nepožil. Na následky zranení zomrel o necelý mesiac neskôr, 2. októbra 1712. Na mieste, kde k hanebnému činu došlo, dodnes stoja tri buky, ktoré túto udalosť pripomínajú.
Jánošíka dolapili a odsúdili v Liptovskom Mikuláši, aj keď sa spáchania zločinu svojej vernej partie, ktorý ho mal stáť život, sám nezúčastnil. „Hoci tam vtedy nebol, pri súde mu to poriadne priťažilo. Mali málo dôkazov na to, aby ho mohli zavesiť na hák, vražda farára však už pádnym dôvodom bola,“ vysvetlil miestny amatérsky historik František Koval.
Svätená studnička dožičila ďalší zázrak
Pár rokov po Vrtíkovej smrti sa ľuďom z neďalekého Fačkova narodilo dieťa, ale jeho zdravie bolo chatrné, tak ho išli dať rýchlo pokrstiť do Domaniže. Cestou však nečakane odpadlo a nejavilo žiadne známky života. Rodičia sa ho preto rozhodli pokrstiť sami – práve vodou zo svätenej studničky. „Keď ho obliali, dieťa sa prebralo, podobne ako kedysi Vrtík. Stal sa tak ďalší zázrak,“ poznamenal Matušík.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Vrtík začal pôsobiť ako kňaz asi v roku 1680 a od leta 1687 bol farárom vo Fačkove. V rokoch 1692 až 1695 zastával post žilinského kaplána a od jesene 1694 sa staral aj o domanižskú farnosť. V roku 1700 sa vrátil do rodného Zliechova, o rok neskôr dal postaviť oltár v kostole v Domaniži. Od roku 1708 až do konca svojho života tam aj zotrval. V zime 1710 mal ísť dokonca do Ríma za pápežom Klementom, choroba mu však cenný výlet prekazila.
Vystavovali aj telo Bosniakovej
Zachované a mumifikované telo farára Juraja Vrtíka chcú vystaviť podobne, ako to bolo v prípade Žofie Bosniakovej. Jej pozostatky si mohli ľudia pozrieť až do 1. apríla 2009 v Tepličke nad Váhom, keď múmiu podpálil a zničil psychicky narušený muž.
Žofia bola manželkou palatína Františka Vešeléniho. Založila útulok pre chudobných a bola známa tým, že neodmietla žiadnu prosbu o pomoc. Zomrela vo veku nedožitých 35 rokov na hrade Strečno, kam sa rodina uchýlila počas jedného zo stavovských povstaní.
Pochovali ju v krypte na hradnej kaplnke. Po 54 rokoch jej telo našli a zistili, že je takmer neporušené, pričom všetky ostatné boli spráchnivené. V roku 1729 ho previezli do Tepličky nad Váhom, kde boli pozostatky vystavené v sklenej rakve.