Pavol VI. a znásilnené rehoľníčky v Kongu. Čo pápež nikdy nepovedal

2,056
Neutral

František ako aj Fr. Lombradi už hádam po stýkrát uviedli, že pápež Montini povolil rehoľníčkam v Kongu antikoncepciu. Toto vyhlásenie však nie je pravdivé. Odkiaľ pochádza tento výrok? Aká je v skutočnosti pravda?

Počas konferencie pri spiatočnom lete z Mexika do Ríma sa pápež znova odvolal na známy príbeh: „Pavol VI – Veľký! -povolil antikoncepciu rehoľníčkam, ktoré boli vystavené ustavičnému riziku znásilnenia v ťažkých časoch konžskej vojny.“

Ďalej dodal: „Vyhýbanie sa tehotenstvu nie je nevyhnutné zlo. V niektorých závažných situáciách, o ktorých hovorí Pavol VI, to bolo jasné.“

O dva dni neskôr Frederic Lombardi okomentoval v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas pápežovo vyjadrenie týkajúceho sa „vyhýbaniu sa tehotenstva“. Páter sa snažil dať pápežove vyhlásenia v médiách na pravú mieru, pretože toto prehlásenie by znamenalo predčasné víťazstvo pre prívržencov antikoncepcie:

„Použitie antikoncepcie či prezervatívu v určitých prípadoch osobitnej núdze a závažnosti, môže byť tiež predmetom vážneho rozlíšenia vo svedomí. Toto hovorí pápež [. . .] Je však jasné, že príklad, ktorý použil František, nehovorí o bežnej situácii. Pavol VI. povolil rehoľníčkam použitie antikoncepcie, pretože boli vystavené neustálemu riziku znásilnenia rebelmi v Kongu. Bolo to v čase vojnových tragédií v Kongu, kedy bolo jasné, že to nie je bežná situácia a táto možnosť sa teda brala do úvahy.“

V súčasnosti však nie je celkom jasné, či Pavol VI. dal explicitne toto povolenie. Nikto ho nikdy nebol schopný citovať. Napriek tomu sa tento výrok traduje už desaťročia a František ho spoločne so svojím hovorcom podporujú.

Ak sa chceme dozvedieť, ako tento príbeh vznikol, musíme sa vrátiť späť k Jánovi XXII., predchodcovi Pavla VI..

Už v roku 1961 sa hlavní predstavitelia morálnej teológie zaoberali otázkou, či môžu rehoľníčky použiť antikoncepciu napríklad počas vojny v Kongu, ak im hrozí riziko znásilnenia. K tejto otázke sa vyjadrili nasledovní morálni teológovia:

-          Pietro Palazzini, vysoký úradník rímskej kúrie, neskôr kardinál

-          Francesco Hürth, jezuita, profesor na Pápežskej gregoriánskej univerzite

-          Ferdinando Lambruschini, profesor na Pápežskej lateránskej univerzite, neskôr arcibiskup v Perugii

Svoje názory vyjadrili v článku pre časopis “Studi Cattolici” organizácie Opus Dei v čísle 27 z roku 1961, str. 62-72. Článok mal názov: „Žena sa pýta: Ako máme odmietnúť násilie? Debata o morálke.“

Aj keď mali teológovia rozdielne argumenty, všetci traja sa vyjadrili, že v takomto prípade je možné použiť antikoncepciu. Tento názor prijala aj Svätá stolica bez toho, že by ho podrobnejšie skúmala a zároveň sa stal spoločným učením katolíckych moralistov.

Už v roku 1986 pápež Pavol VI. vo svojej encyklike Humanae Vitae „označil všetky prostriedky ako nevyhnutné zlo, ktoré sú pred, počas alebo po pohlavnom styku použité na to, aby zabránili počatiu.“

Toto vyhlásenie sa v roku 1997 dostalo do Katechizmu katolíckej cirkvi, no napriek tomu nikto neodsúdil používanie antikoncepcie rehoľníčkami v Kongu a dokonca Pavol VI. ani jeho nástupcovia nemali žiadne výhrady.

V roku 1993 počas pontifikátu Jána Pavla II. sa tejto téme venovala znova väčšia pozornosť. Tentokrát nešlo o situáciu v Kongu ale v Bosne.

V tomto roku morálny teológ Jesuit Giacomo Perico, ktorý ako jeden zo zodpovedných predstaviteľov hlásal použitie antikoncepcie v takýchto ťažkých situáciách, vydal so súhlasom vatikánskych predstaviteľov v časopise “La Civiltà Cattolica” článok: “Znásilnenie, potrat a antikoncepcia”.

Niektorí ľudia tvrdia, že táto situácia je “výnimkou”, ktorých nájdeme viacero, a preto nepredstavuje nevyhnutné zlo, ako sa hovorí o antikoncepcii v encyklike “Humanae Vitae”.

Iní sú presvedčení, že čin rehoľníčok v Kongu a Bosne je oprávnenou ochranou proti násiliu a možnému otehotneniu, ktoré nemá nič spoločné so slobodným a dobrovoľným manželským aktom, ktoré nevedie k splodeniu potomstva. Takéto použitie prostriedkov zabraňujúce počatiu je bez akejkoľvek výnimky odsudzované v encyklike “Humanae Vitae”.

Martin Rhonheimer, profesor etiky a politickej filozofie na Pápežskej univerzite Svätého kríža, veľmi dobre objasnil rozpor medzi spomínanými protichodnými smermi vo zväzku “Etika reprodukcie a ochrana ľudského života, The Catholic University of America Press, Washington, 2010, str. 133-150”. V roku 1995 publikoval túto esej v “La Scuola Cattolica”, časopise teologickej fakulty v Miláne a v roku 2007 v “Josephinum Journal of Theology”.

Rhonheimer uvádza, že druhá téza je vernejšia učeniu učiteľskému úradu Cirkvi, zatiaľ čo prvá si zamieňa pojmy, nesprávne si vykladá cirkevné predpisy a morálku a podporuje kritiku Jána Pavla II. vo svojej encyklike o morálnej teológií “Veritatis Splendor“.

No napodiv sa zdá, že prvá téza dostáva zelenú. Vďačí tomu vyhlásenie Pavla VI., ktoré podporil pápež František počas spiatočného letu z konferencie 17.februára a Fr. Lombardi v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas 19. februára.

V skutočnosti obidve tézy rozlišujú potrat, čiže absolútne zlo, ktoré nepripúšťa žiadnu výnimku a antikoncepciu, ktorá nie je absolútnym zlom, ale menším zlom, a preto sa môže použiť v prípadoch hroziaceho nebezpečenstva a špeciálnych situáciách.

Fr. Lombardi cituje ďalší príklad, kedy je povolené použiť prezervatív. Hovorí o riziku nakazenia sa, čo spomína Benedikt XVI. vo svojej knihe rozhovorov Svetlo sveta.

Treba si však uvedomiť, že pápež rovnako hovorí len o výnimočnom prípade, čo si niektorí ľudia zle interpretovali a nebrali ohľad na vyhlásenie Kongregácie pre doktrínu viery z dňa 22. decembra 2010, ktorá vysvetľuje nejasnosti o tom, ako to pápež myslel.