RoháčekJán4

Ján

Evanjelium podľa Jána

Samaritánka.1 A jako tedy po­znal Pán, že počuli farize­ovia, že Ježiš činí viacej učeníkov a krs­tí než Ján 2 (hoci sám Ježiš ne­krs­til, ale jeho učeníci), 3 opus­til Jud­sko a od­išiel zase do Galilee. 4 A musel ísť cez Samáriu. 5 A tak prišiel do mes­ta Samárie, zvaného Sichar, blíz­ko po­zem­ku, ktorý bol dal Jakob Jozefovi, svoj­mu synovi. 6 A bola tam studňa Jakobova. Ježiš tedy, unavený z ces­ty, sadol si tak­to na studňu, a bolo asi šesť hodín. 7 V­tedy prišla žena zo Samárie na­brať vody. A Ježiš jej po­vedal: Daj sa mi na­piť! 8 Lebo jeho učeníci boli od­išli do mes­ta, aby na­kúpili po­travy. 9 Vtedy mu po­vedala žena, tá Samaritán­ka: Jako je to, že ty súc Žid žiadaš odo mňa piť, od ženy Samaritán­ky? (Lebo Židia ne­ob­cujú so Samaritán­mi). 10 Ježiš od­povedal a riekol jej: Keby si znala dar Boží a vedela, kto je ten, ktorý ti hovorí: Daj sa mi na­piť! ty by si bola jeho prosila, a bol by ti dal živej vody. 11 Žena mu po­vedala: Pane, veď nemáš ani ved­ra na­brať vody, a studňa je hl­boká, od­kiaľ máš tedy tú živú vodu? 12 Či si ty azda väčší ako náš otec Jakob, ktorý nám dal studňu a sám z nej pil i jeho synovia a i jeho dobytok? 13 Ježiš od­povedal a riekol jej: Každý, kto pije z tej­to vody, bude zase žíz­niť; 14 ale kto sa na­pije z vody, ktorú mu ja dám, ten nebude žíz­niť na veky; ale voda, ktorú mu dám, ob­ráti sa v ňom na prameň vody, vy­vierajúcej do večného života. 15 A žena mu po­vedala: Pane, daj mi tej vody, aby som nežíz­nila ani nechodila sem na­berať. 16 Na to jej po­vedal Ježiš: Iď, za­volaj svoj­ho muža a prij­di sem! 17 Žena od­povedala a riek­la mu: Ne­mám muža. Ježiš jej po­vedal: Dob­re si po­vedala, že vraj ne­mám muža, 18 lebo si mala päť mužov, a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si po­vedala prav­du. 19 V­tedy mu riek­la žena: Pane, vidím, že si ty prorok. 20 Naši ot­covia sa mod­lievali na tom­to vr­chu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je mies­to, kde sa treba mod­liť. 21 Ježiš jej po­vedal: Ver mi, ženo, že ide hodina, keď ani na tom­to vr­chu ani v Jeruzaleme nebudete sa mod­liť Ot­covi. 22 Vy sa mod­líte a ne­viete čomu; my sa mod­líme a vieme čomu, lebo spása je zo Židov. 23 Ale ide hodina a je teraz, keď praví mod­liteb­níci budú sa mod­liť Ot­covi v duchu a v prav­de, lebo aj Otec hľadá takých mod­liteb­níkov, ktorí by sa mu tak mod­lili. 24 Bôh je duch, a tí, ktorí sa mu mod­lia, musia sa mod­liť v duchu a v prav­de. 25 A žena mu po­vedala: Viem, že prij­de Mesiáš, ktorý sa zo­vie Kris­tus. Keď ten prij­de, oznámi nám všet­ko. 26 Ježiš jej po­vedal: Ja som to, ktorý hovorím s tebou. 27 A v tom prišli jeho učeníci a divili sa, že hovoril so ženou. Avšak ni­ktorý ne­povedal: Na čo sa pýtaš? alebo: Čo s ňou hovoríš? 28 Vtedy nechala žena svoje ved­ro a od­išla do mes­ta a po­vedala tam ľuďom: 29 Poďte, vidz­te človeka, ktorý mi po­vedal všet­ko, čo som porobila, či nie je on Kris­tus. 30 Vtedy vy­šli z mes­ta a prišli k ne­mu. Pánov pokrm. Len žať.31 A medzi tým ho boli prosili učeníci a hovorili: Rab­bi, jedz! 32 Ale on im po­vedal: Ja mám na jedenie po­krm, o ktorom vy ne­viete. 33 Vtedy hovorili učeníci jeden druhému: Či mu snáď nie­kto doniesol jesť? 34 Ale Ježiš im po­vedal: Mojím po­kr­mom je to, aby som činil vôľu toho, ktorý ma po­slal, a do­konal jeho dielo. 35 Či vy nehovoríte, že ešte štyri mesiace, a prij­de žat­va? Hľa, hovorím vám, po­z­dvih­nite svoje oči a podívaj­te sa na krajiny, že sa už belejú, len ich žať. 36 A ten, kto žne, berie plat a shromažďuje úrodu do večného života, aby sa spolu radovali, ten, kto seje, i ten, kto žne. 37 Lebo v tom­to p­rípade je prav­divé to slovo, že iný je, kto seje, a iný, kto žne. 38 Ja som vás po­slal žať, na čom ste vy ne­pracovali; iní pracovali, a vy ste vstúpili do ich práce. Pánov pobyt u Samaritánov a jeho odchod do Galilee.39 A z toho mes­ta mnohí z tých Samaritánov uverili v neho pre slovo tej ženy, ktorá svedčila, že v­raj povedal mi všet­ko, čo som porobila. 40 Keď tedy prišli k nemu Samaritáni, prosili ho, žeby zo­stal u nich. A zo­stal tam dva dni. 41 A o mnoho viac ich uverilo pre jeho vlast­né slovo, 42 a žene hovorili: Už viacej ne­veríme pre tvoju reč, lebo sami sme počuli a vieme, že toto je vprav­de Spasiteľ sveta, Kris­tus. 43 A po tých dvoch dňoch vy­šiel od­tiaľ a od­išiel do Galilee, 44 lebo sám Ježiš vy­svedčil, že prorok ne­má cti vo svojej vlas­ti. 45 A tak keď prišiel do Galilee, prijali ho Galileania, ktorí videli všet­ko, čo činil v Jeruzaleme v ten sviatok, lebo aj oni boli prišli na sviatok. Kráľovský úradník a jeho nemocný syn.46 A tedy zase prišiel Ježiš do Galilej­skej Kány, kde bol učinil z vody víno. A bol nejaký kráľov­ský úradník, ktorého syn bol ne­moc­ný v Kafar­nau­me. 47 Ten, keď počul, že Ježiš prišiel z Jud­ska do Galilee, od­išiel k nemu a prosil ho, žeby sišiel a uzdravil jeho syna, lebo mal zo­mrieť. 48 A Ježiš mu po­vedal: Ak ne­uvidíte divov a zá­zrakov, ne­uveríte. 49 A kráľov­ský úrad­ník mu po­vedal: Pane, sídi, prv ako zo­mrie moje dieťa. 50 Ježiš mu riekol: Idi, tvoj syn žije. A človek uveril slovu, ktoré mu po­vedal Ježiš, a išiel. 51 A keď už išiel zpät, dolu do Kafarnauma, stret­li sa s ním jeho sluhovia a zves­tovali mu a vraveli: Tvoj syn žije. 52 Vtedy sa do­zvedal od nich na hodinu, v ktorú mu bolo lepšie. A po­vedali mu: Včera o sied­mej hodine ho opus­tila horúčka. 53 Vtedy po­znal otec, že to bolo v hodinu, v ktorú mu po­vedal Ježiš: Tvoj syn žije. A uveril on aj celý jeho dom. 54 To učinil Ježiš zase druhý div prij­dúc z Jud­ska do Galilee.

RoháčekJán4