Svätý Žigmund Burgundský

2. mája 2021   Svätec týždňa

Sv. Žigmund, kráľ burgundský. Sv. Žigmund bol synom burgundského kráľa Gundobada, ktorý bol Ariánom. Žigmunda priviedol k pravej kresťansko-katolíckej viere sv. Avitus z Vienne, ktorý Žigmund vyučil a potom i pokrstil.

Roku 516 založil chýrny kláštor sv. Maurícia v Agaune. O rok neskôr zasadol na trón po otcovi. Zo všetkých síl sa usiloval, aby bol ariánsky blud v jeho krajine vykorenený. Na jeho naliehanie sa zišiel cirkevný koncil v Epaone (dnes Albon pri Vienne), na ktorom predsedal sv. Avitus, a kde boli mnohé spásonosné, pre Cirkev potrebné ustanovenia vynesené.

Žigmundovi zostal od prvej manželky Amalbergy, dcéry talianského kráľa Theodoricha, ktorá skoro zomrela, syn, menom Siegerich. Nato sa druhý raz oženil. Jeho druhá manželka pochádzala z nízkeho stavu a na kráľovský dvor priniesla nešťastie. Nenávidela syna z prvého manželstva, pretože povedal, že nie je hodná nosiť šaty jeho opravdivej matky. Vo svojej zlosti a nenávisti zašla tak ďaleko, že nahovorila kráľovi, akoby jeho syn po jeho živote a kráľovskej korune túžil a siahal.

Bolo to číre ohováranie; predsa však rozhnevaný kráľ dal svojho syna zabiť. Kráľ potom síce oľutoval svoj nešťastný, unáhlený skutok, s plačom sa vrhol na zavraždeného syna, a skoro upadol do zúfalstva. Svedomie ho trápilo veľmi a onedlho vstúpil do kláštora sv. Maurícia, aby tam svoj zločin oplakával a prísnym pokáním sa od neho očistil. Prosil Boha neprestajne, aby ho tu na zemi trestal a na druhom svete ušetril. O krátky čas zase zaujal kráľovský trón.

Božím dopustením vypovedali mu susední králi – Theodorich, Childebert, Chlodomir a Clothar vojnu; rozprášili jeho vojsko, zajali ho s manželkou i dieťaťom, a bol ako väzeň odvedený do mesta Orleans. Jeho brat Godomar zhromaždil vojsko, aby svojho brata Žigmunda vyslobodil, i vydobyl naspäť veľkú časť Burgundska. Chlodomir, vladár z Orleans, sa preto tak rozhneval, že chcel prv, ako pôjde proti Godomarovi s vojskom, zajatých usmrtiť.

Márne sa mu vyhrážal sv. Avitus, že ak sa toho zločinu dopustí, podobné nešťastie i jeho zastihne. Chlodomir na to nič nedbal, a rozkázal kráľovských zajatcov do studne hodiť, kde i zahynuli. To stalo sa roku 524. A zakrátko za tým zhynul i ukrutný Chlodomir, na vrchole svojej slávy a svojho víťazstva, ako mu to sv. Avitus predpovedal.

Telo sv. Žigmunda ležalo v tej studni tri roky, kým nebolo v kláštore, kde skrúšené pokánie činil, pochované.

Žigmund svojím dokonalým pokáním dosiahol nielen odpustenie svojho ťažkého zločinu, lež i korunu mučenícku. Pretože sa pri jeho hrobe stalo mnoho zázrakov, bol do počtu svätých zaradený.

PDF (formát pre tlač)