DEJINY HUDBY – KRESŤANSKÉ KORENE MODERNEJ HUDBY

 
Umenie a Hudba z vnuknutia zlého ducha, nech by bola akákoľvek pekná a kvalitná, privoláva zlého ducha k tomu, ktorý ju počúva.
Mnohí speváci priznali. Spevák Davi Bowie povedal: Rocková hudba bola vždy diablovou hudbou. Nemôžeš ma presvedčiť, že to nie je tak. Verím, že rock and roll je nebezpečný. Myslím, že sme hlásali niečo ešte temnejšie ako sme. Môžete hypnotizovať ľudí s hudbou, a keď ich dostanete v ich najslabšom bode, môže ich podvedomí ovladať, a robiť čo chcete. Jimi Hendrix.  https://www.youtube.com/watch?v=6XwdWKsmu1g
 

AUDIO PREDNÁŠKA O HUDBE Aleš Kocian a manželka - https://soundcloud.com/user-865079291/mysterium-rocku-a-popovej-hudby-satanska-hudba

 

Významnou postavou je v tomto procese anglický mág Aleistair Crowley (1875--1947), ktorý je považovaný za najväčšieho satanistu XX. storočia.

 

Doporučoval už v 20-tych rokoch XX. storočia, že treba mládež uciť, ako sa dostať do tranzu, aby tak mohli nadviazať kontakt s démonickým svetom Navrhuje tri metódy: 
1. hudbu založenú na silnom rytme, opakovaní a monotónnosti, 
2. drogy. 
3. voľný sex (vyvinul k tomu špeciálnu sexuológiu) K ÚČINKOM ROCKOVEJ HUDBY

V čom spočíva to, že rocková hudba je schopná uviesť poslucháča do stavu tranzu a urobiť ho prístupným pre médiá (démonické vplyvy)?

Hlasitosť

Na rockových koncertoch a diskotékach sa môže dosiahnuť hlučnosť až 120 dB, čo odpovedá hlučnosti tryskového lietadla z bezprostrednej vzdialenosti. Ďalšie zvýšenie hlučnosti spôsobuje už bolesť, resp. roztrhnutie ušného bubienka. Priemerné hodnoty pri "walkmane" so slúchadlami sú 80--110 dB, pris stereozariadeniach so slúchadlami 85--100 dB. 
Vysoká hlasitosť spôsobuje neuveriteľný sluchový stres. Z nadobličiek sa pritom vylučuje stresový hormón adrenalín 
C9H13O3N, ktorý má štrukturálny vzorec

HO -- C -- CH = C -- CH -- CH2
!! ! ! !
HO -- C --CH = CH OH NH--CH3

Toto sa deje automaticky pri každej stresovej situácii. Keď sa však jedná o dlhotrvajúci, krajne silný stres, dochádza k nadprodukcii adrenalínu. Takéto množstvo adrenalínu už nie je únosné pre telo a pomocou enzýmov sa z časti premieňa na adrenochróm, ktorý má ten istý vzorec C9H13O3N, avšak inak štrukturalizovaný:

O = C -- CH = C -------- CH -- HO 
! ! ! 
O = C --CH = C -- N -- CH2 

CH3

Adrenochróm je však nič iné ako psychodysleptikum, t.j. droga meniaca vedomie, podobne ako LSD, meskalin, STP, psylocybin, atď. Nemusíme sa preto čudovať, keď sa publikum na rockových koncertoch dostáva do stavu vybičovanostia a arogantnosti (flipp a high) a stráca sebakontrolu. 

Hypnotickým efektom farebnej hudby, užívaním alkoholu a iných drog (aj v malom množstve), ambiofóniou a silnou túžbou po úniku z reality sa účinok andrenochrómu ešte zosilňuje.
Andrenochróm je sám o sebe slabšia droga ako LSD, ale skúsenosti s touto telovou drogou prebúdzajú žiadosť ešte po intenzívnejších zážitkoch.
Omamujúci účinok rockovej hudby sa vz)tahuje aj na zvýšené tvorenie endorfinných (morfiou podobných) substancií v mozgu. Táto oblasť je však v súčasnosti ešte málo preskúmaná.
Ešte chceme poukázať na jeden podstatný rozdiel medzi klasickou a rockovou hudbou. V klasickej hudbe sa takisto môže dosiahnuť veľká hlasitiostť, avŠak je v nej striedanie medzi vrcholovým bodom (napätím) a uvoľňujúcimi, ukľudňujúcimi úsekami, takže poslucháč sa môže zasa "zotaviť". Pre rockovú hudbu je tzpické stále napätie. Tým však nechceme tvrdiť, že klasická hudba je vždy upokojujúca.

Fenomén "počúvania"

Videli sme, ako rýchlo môže vzniknúť silný stres cez ucho. Sú tu však aj ďalšie fyziologické fakty. Sluchové bunky v ľudskom sluchovom aparáte reagujú na dráždiace sily, ktoré sú asi desaťmiliónkrát menšie ako sila dotyku. Sluch je nepochybne citlivejší ako hmat. Neurologicky je silnejšie spojený s pocitmi ako zrak preto, lebo medzi uchom a ustým druhom citového centra v mozgu (tzv. Lymbovým systémom) sú priame spojenia. Na tomto prepájacom mieste medzi telom a dušou, medzi vedomím a bezvedomím sa rozhoduje tiež o efekte melódie a rytme hudby.   Viac tu: https://vzajatirockovejhudby.blogspot.com/2007/09/v-zajati-rockovej-hudby.html

Ako pôsobí diabol cez hudbu a umenie? (1 Sam 16, 1-23)
 
Keď bol Dávid pomazaný za kráľa, začal v ňom pôsobiť Boží Duch. Prejavilo sa to aj tým, že začal hrať, skladať a spievať piesne, ktoré boli z vnuknuté Duchom Svätým. Väčšina žalmov pochádza od neho. Táto hudba a piesne upokojovali chorého kráľa Šaula. Trpel ťažkomyseľnosťou, stihomamom a náhlymi výbuchmi hnevu. Dávidove piesne a hudba mu prinášali kráľovi pokoj. Keď ich počúval, „Šaulovi sa uľavilo a bolo mu lepšie, zlý duch od neho odstúpil“ (1 Sam, 16, 23).
 
Rozlíšenie hudby podľa pôvodu:
 
1. Hudba, ktorá je výsledkom talentu človeka
 
2. Hudba, ktorá je z vnuknutia Ducha Svätého
 
3. Hudba, ktorá je z vnuknutia zlého ducha
 
Hudba z vnuknutia Ducha Svätého privoláva Ducha Svätého na toho, kto ju počúva. Hudba z vnuknutia zlého ducha, nech by bola akákoľvek pekná a kvalitná, privoláva zlého ducha k tomu, ktorý ju počúva. Je to preto, lebo diabol ju inšpiroval, on má na ňu autorské práva. Všimnite si prejavy násilia, agresie a hystérie na rockových koncertoch! Ježiš povedal: „Dávajte si pozor, čo počúvate!“ 
 
V duchu biblických textov môžeme hudbu podľa jej pôvodu rozdeliť do troch skupín:
 
 
 
Hudba, ktorá je výsledkom prirodzeného talentu človeka
 
Hudba, inšpirovaná Duchom Svätým
 
Hudba inšpirovaná zlým duchom
 
Hudba z vnuknutia Ducha Svätého privoláva Ducha Svätého na toho, kto ju počúva. Hudba z vnuknutia zlého ducha, nech by bola akákoľvek pekná a kvalitná, privoláva zlého ducha k tomu, ktorý ju počúva. Pozrite si prejavy násilia, agresie a hystérie na rockových koncertoch!

V duchu biblických textov môžeme hudbu podľa jej pôvodu rozdeliť do troch skupín: 

Hudba, inšpirovaná Duchom Svätým

Hudba inšpirovaná zlým duchom

Podobne aj priebeh Presleyho koncertov dával tušiť jeho lásku k duchovnej hudbe. 

Dokonca sa priznal, že aj jeho typické vykrúcanie sa má pôvod u letničných kazateľov. Povedal: „Chodili sme počúvať hudbu do cirkvi. Boli tam vynikajúci speváci, ale u ľudí nemali žiadnu odozvu. 

Potom tam boli títo kazatelia, ktorí sa vykrúcali ako blázni, skákali po piane a behali sem a tam.  Ľuďom sa páčili. Asi som sa to naučil od nich.

Napokon si ale Presley vytvoril akúsi vlastnú formu náboženstva, v ktorej sa spájali prvky kresťanstva, hinduizmu, židovstva, numerológie, teozofie a ovládania mysle cez pozitívne myslenie. 

Cirkevná hudba mala spočiatku vplyv aj na Jona Lenona zo skupiny Beatles. Ako malý chlapec spieval v anglikánskom chrámovom spevokole. Neskôr sa ale s vierou v Boha úplne rozišiel. Paul McCartney v jednom rozhovore priznal: „Nikto z nás neverí v Boha. Ale sme skôr agnostici ako ateisti


Po tom, ako sa moderná hudobná scéna odpútala od svojich náboženských koreňov, ocitla sa v duchovnom prázdne. A tak sa začalo hľadanie, ktoré by toto prázdno naplnilo.

 

O HUDBE

Žiadne stopky, žiadne obmedzenie rýchlosti nikto ma nespomalí, budem sa krútiť ako koleso, nikto ma nezastaví. Hej, satan, platím svoje dlžoby hrám v rockovej kapele. Hej, mama, pozri sa na mňa, som na ceste do zasľúbenej zeme, wau, nezastavujte ma, hej, hej... Ó, idem dolu, celú tú cestu, wau, po diaľnici do pekla... /z piesne LP platne Highway to Hell /Diaľnica do pekla/ austrálskej skupiny AC/DC/Antichrist/Death to Christ/Antikrist /Smrť Kristovi/ z roku 1979/ 

Nezastavujte ma. Idem do pekla! Slová, ktoré vyvolávajú zimomriavky. A predsa je to v dnešnej dobe jedno z premnohých otvorene deklarovaných ľudských rozhodnutí. Je možné, že mnohí nesúhlasíte. Zdá sa vám to nadsadené. A predsa - dnešný svet akoby začal mať v ceste do pekla zvláštnu záľubu. Nie všetci si to uvedomujú. Mnohí to berú ako módnu vlnu, ktorá pominie ako iné. Väčšina však podlieha mámeniu nespočetných tvárí zla, ktoré dnes oboplo ľudstvo sieťami všetkých svojich spôsobov. https://www.kruciata.sk/citaj/dialdop.pdf

VZNIK ROCKOVEJ HUDBY

https://jezismaria1.webnode.sk/vznik-rockovej-hudby/

Hudba a Liturgia: Pápež Benedikt XVI

https://jezismaria1.webnode.sk/hudba-a-liturgia/

Pokračovanie článku

 
 
 
DEJINY HUDBY – KRESŤANSKÉ KORENE MODERNEJ HUDBY
 
DEJINY HUDBY – PRAVEK A STAROVEK 
 
            Hudba je zrejme stará ako ľudstvo samo. Svedectvá o hudbe v praveku máme iba sprostredkovane cez nálezy hudobných nástrojov alebo nástenné maľby v jaskyniach zobrazujúce tancujúcich ľudí.
 
V paleolite sa ako hudobné nástroje používali kamene, kosti a drevá, ktorými sa udieralo do rytmu. Ďalej to boli kostené píšťaly, zvieracie rohy a priečne flauty. Najstaršie nálezy píšťal pochádzajú z jaskýň v pohorí Švábskej jury v Nemecku (33 000 pr. Kr.) a zo Slovinska (43 000 pr. Kr.), kde našiel jeden exemplár Dr. Ivan Turk pri tábore Neandertálcov.[1] Najstarší doklad o tanci pochádza práve z tohto obdobia a nachádza sa v jaskyni „Traja bratia“ južne od mesta Toulouse vo Francúzsku, kde je na nástennej maľbe vyobrazená tancujúca postava, zrejme šamana.[2]
 
 
Magická úloha hudby a tanca mala v praveku minimálne tieto podoby:
 
 
Iniciačný tanec – uvedenie chlapcov a dievčat do dospelosti
 
 Pohrebný tanec – rozlúčka s mŕtvym, odprevadenie na druhý svet, pohrebné obrady
 
Zvierací tanec – za úspech lovu, stotožnenie sa s duchom zvieraťa, získanie jeho sily a ovládnutie, ďalej poďakovanie za úspech na love, udobrenie zvieraťa. Tieto tance boli prevažne v kruhu.
 
Bojový tanec – napodobnenie boja, ovplyvnenie výsledku bojovej výpravy
 
Vegetatívny tanec – snaha ovplyvniť úrodu, typické vysokými výskokmi, tancom v rade
 
Totemické tance – tance okolo posvätného stĺpa totemu
 
Rituálny tanec na uctenie božstva
 
Tanec plodnosti
 
Tanec na ovplyvnenie počasia[3]
 
Šamanské tance a spevy
 
 
Z neolitu (Mladšej doby kamennej 5700-3500 pr. Kr.) sa zachovali hlinené bubny a hlinené zvončeky. Ľudia doby bronzovej (1900-700 pr. Kr.) už používali širšiu paletu nástrojov: puklice, zvony, kovové trúbky, harfy, lýry, citary a strunové lutny.[4]
 
Prastará kultová úloha hudby a tanca zostala uchovaná v takmer nezmenenej podobe až do súčasnosti predovšetkým v šamanizme. Šamanizmus ako relikt dávneho pranáboženstva, dodnes pretrváva v rôznych podobách po celom svete. Svetoznámy odborník na náboženstvá Mircea Eliade popisuje funkciu niektorých hudobných nástrojov a tanca v šamanizme nasledovne:
 
„Bubon zohráva pri šamanských obradoch prvoradú úlohu. Má zložitú symboliku a početné magické funkcie. Pre vykonanie seansy je nevyhnutný buď preto, že šamana odnáša do Stredu sveta, preto, že mu umožňuje lietať vo vzduchu, že privoláva a uväzňuje duchov, alebo nakoniec preto, že udieranie na bubon umožňuje šamanovi, aby sa sústredil a vstúpil do styku s duchovným svetom, ktorý sa chystá precestovať.
 
„Bubnovanie na začiatku obradu, ktoré má privolať duchov a „uväzniť“ ich v šamanovom bubne, predstavuje úvod k extatickej ceste. Preto sa tiež bubon nazýva „šamanovým koňom“ (Jakuti, Buriati)… Paličku, s ktorou sa do neho udiera, nazývajú Altajci „bič“.“[6]
 
„Kirgizskí baqčovia pri príprave na tranz nepoužívajú bubon ale strunový nástroj nazývaný kobuz. (…) Tanec… napodobňuje šamanovu extatickú cestu do neba. To znamená, že magická hudba, symbolika bubna a šamanovho odevu, dokonca aj šamanov tanec, sú prostriedky, pomocou ktorých možno podniknúť extatickú cestu alebo zaistiť jej úspech.“[7]
 
 
„Laponskí šamani svoj bubon používajú aj k vešteniu.“[8]
 
„V Severnej Amerike… používa šaman bubienok alebo zvonec. Tam, kde obradný bubon chýba, nahrádza ho gong alebo lastura (hlavne na Srí Lanke) v Južnej Ázii, v Číne atď. Vždy ale ide o nástroj, ktorý dokáže nejakým spôsobom vojsť do styku so „svetom duchov“. Tento výraz je treba chápať v čo najširšom zmysle, aby zahŕňal nielen bohov, duchov a démonov, ale tiež duše predkov, mŕtvych, bájne zvieratá.“[9]
 
Spätosť hudby a spevu s mágiou a bohoslužbou bola veľmi výrazná aj vo veľkých civilizačných centrách staroveku akými bol Egypt, Babylon a neskôr Grécko. Egypťania pripisovali vznik hudby bohu múdrosti Thotovi. Podľa starých Grékov vynašiel hudbu boh Apollon, ktorého považovali za ochrancu najvyšších duchovných tvorivých princípov. Boh Dionýz bol podľa nich stelesnením naturalistickej živelnej hudby a boh Pan bol symbolom ľudovej hudby. Ináč neviem, či viete, že slovo muzika (gr. musiké) je etymologicky odvodené od Apollónových družiek, ktoré sa volali múzy.[10]
 
 
Moc hudby si čoraz viac uvedomovali aj ľudia, ktorí nepatrili do náboženských kruhov, ale ich zámerom bolo manipulovať široké masy ľudí na dosiahnutie svojich mocenských zámerov. Poľský odborník na problematiku kultov Andrzej Zwolinski píše: „Politici, ktorí si uvedomili túto rolu hudby, ju začali využívať na ovládanie ľudí. V mnohých kultúrach primerane skomponovali rytmy a melódie, ktoré slúžili pre mobilizáciu na vojenské účely, iné na zábavu alebo orgie. Hudba dokáže vyvolávať patričné vlastenecké, nábožné, povznášajúce alebo rúhačské, vulgárne a deštrukčné prejavy.“[11]
 
HUDBA NA STRÁNKACH BIBLIE
 
            Zhrnúť problematiku hudby v celej Biblii by bolo veľmi rozsiahle, a preto vyberieme iba niektoré dôležité miesta. Hudba je vo Svätom písme prevažne spätá s vierou a náboženstvom, aj keď v nej nájdeme aj zmienky o profánnej svetskej hudbe. Už v knihe Genezis sa spomína meno Jubal, o ktorom sa hovorí, že je „praotcom všetkých, čo hrajú na citare a na flaute“ (Gn 4, 21). Pochádzal zo šiesteho pokolenia po Adamovi.
 
Na stránkach Svätého Písma sa stretávame s dôležitým poznatkom, že hudba môže vplývať na vyvolanie extatických stavov vytrženia a proroctva. V Prvej knihe Samuelovej sa spomína zástup prorokov, ktorí boli v duchovnom vytržení pod vplyvom hudobných nástrojov ako boli harfy, bubny, flauty a citary.[12] V Druhej knihe kráľov sa popisuje, ako na proroka Elizea zostúpil prorocký duch až potom, ako si dal zavolať muža, ktorý mu zahral na citare.[13] V neskoršej dobe kráľ Dávid vyčlenil niektorých hudobníkov na špeciálnu službu, aby „prorokovali na citarách, harfách a cimbaloch“ (1 Krn 25, 1).
 
Hudba sprevádzala Izraelský národ hlavne pri bohoslužbách v Jeruzaleme. Po prinesení archy zmluvy do chrámu nájdeme vo Svätom Písme túto zmienku: „Dávid a celý Izrael tancovali z celej sily pred Pánom pri piesňach, za sprievodu citár, hárf, bubienkov, cimbalov a trúb“ (1 Krn 13, 8).
 
V tretej knihe proroka Daniela je zmienka o hudbe, ktorá bola spúšťacím signálom modloslužobného pohanského kultu v Babylónii za čias kráľa Nabuchodonozora. Spomínajú sa v nej tieto hudobné nástroje: roh, flauta, citara, sambuka, harfa a symfónia.[14] Sambuka bol štvorstrunový nástroj podobný harfe a symfónia sa podobala našim gajdám.
 
Veľmi zaujímavé miesto vo Svätom Písme, ktoré hovorí o duchovnej moci a účinkoch hudby je v Prvej knihe Samuelovej:[15] Keď bol Dávid pomazaný za kráľa, začal v ňom pôsobiť Boží Duch. Jedným z prejavov tohto pôsobenia bolo, že Dávid začal hrať, skladať a spievať piesne, pochádzali z vnuknutia Ducha Svätého. V podstate väčšinu žalmov, ktoré považujeme za Bohom inšpirované, skomponoval Dávid. Zvláštnosťou jeho hudobného daru bolo, že jeho hra a piesne upokojovali – prinášali pokoj a úľavu v trápení a spôsobovali, že zlý duch odstupoval od toho, kto ich počúval. V spomínanom úryvku zo bol konkrétne kráľ Šaul, ktorý trpel ťažkomyseľnosťou, stihomamom a náhlymi výbuchmi hnevu. Účinok hudby, ktorú inšpiroval Boží duch, je popísaný nasledovne: „Šaulovi sa uľavilo a bolo mu lepšie, zlý duch od neho odstúpil“ (1 Sam, 16, 23).
 
 
 
ROZLÍŠENIE HUDBY PODĽA PÔVODU
 
V duchu biblických textov môžeme hudbu podľa jej pôvodu rozdeliť do troch skupín:
 
Hudba, ktorá je výsledkom prirodzeného talentu človeka
 
Hudba, inšpirovaná Duchom Svätým
 
Hudba inšpirovaná zlým duchom
 
Hudba z vnuknutia Ducha Svätého privoláva Ducha Svätého na toho, kto ju počúva. Hudba z vnuknutia zlého ducha, nech by bola akákoľvek pekná a kvalitná, privoláva zlého ducha k tomu, ktorý ju počúva. Pozrite si prejavy násilia, agresie a hystérie na rockových koncertoch!
 
KRESŤANSKÉ KORENE MODERNEJ HUDBY
 
Možno málokto vie, že súčasná moderná hudba nezačala v profánnej hudobnej scéne, ale vyrástla z dynamickej hudby kresťanských letničných zborov v prvej polovici dvadsiateho storočia. „Rock´n´roll sa… zrodil na juhu USA, kde bol prevládajúcim náboženstvom fundamentalisticko-evanjelikálny protestantizmus a jeho hudobné dedičstvo tvorila zmes keltského folku, anglických cirkevných piesní a západoafrickej hudby.“[16] „Cirkev bola po stáročia jediným miestom, kde mohli africkí černosi slobodne rozvíjať svoju kultúru bez zamiešania sa belochov.“[17] O Soulovej hudbe môžeme povedať, že vznikla „priamo z koreňov gospelovej hudby amerických černochov.“[18] Podobne aj „Ska a bluebeat majú svoje korene v cirkevnej hudbe.“[19]
 
Svetoznámy Elvis Presley vyrástol v prostredí cirkvi First Assemblies of God, Little Richard zasa v baptistickom zbore Nová Nádej, kde sa formoval aj ich hudobný štýl.[20] Obidvaja boli ovplyvnení entuziazmom prítomným v letničných cirkvách. Krik a jačanie Little Richarda na pódiu bolo jeho odrazom kazateľského zápalu a prejavov Ducha u ľudí, ktorých ako mladý zažil na bohoslužbách.[21]
 
Podobne aj priebeh Presleyho koncertov dával tušiť jeho lásku k duchovnej hudbe. Dokonca sa priznal, že aj jeho typické vykrúcanie sa má pôvod u letničných kazateľov. Povedal: „Chodili sme počúvať hudbu do cirkvi. Boli tam vynikajúci speváci, ale u ľudí nemali žiadnu odozvu. Potom tam boli títo kazatelia, ktorí sa vykrúcali ako blázni, skákali po piane a behali sem a tam.  Ľuďom sa páčili. Asi som sa to naučil od nich.“[22]
 
Napokon si ale Presley vytvoril akúsi vlastnú formu náboženstva, v ktorej sa spájali prvky kresťanstva, hinduizmu, židovstva, numerológie, teozofie a ovládania mysle cez pozitívne myslenie.[23]
 
Steve Turnier o tejto podobnosti píše: „Dá sa pozorovať podobnosť medzi spontánnosťou veriaceho, ktorý v Duchu Svätom spieva, tancuje, stoná či prorokuje, ako ho k tomu Duch vedie, a medzi svetskou napodobneninou tohto javu u Presleyho, Little Richarda a Jerryho Lee Lewisa. Little Richard na svojich predstaveniach často napodobňoval to, čo zažil pri bohoslužbách v cirkvi. Okrem iného hovoril: „Moja hudba uzdravuje. Hluchým vracia sluch a nemým reč.“[24]
 
Slepý muzikant Ray Charles ako prvý otvorene použil hudbu z černošských baptistických zborov a prispôsobil ju sekulárnemu trhu. Znelo to ako gospel, len s tým, že v textoch namiesto Boha alebo Ježiša dosadil slovo žena.[25] Napríklad v skladbe spieval: „Haleluja!“ a po chvíli dodal: „Ja ju tak milujem!“[26] Melódia jeho piesní bola neraz poskladaná z troch alebo štyroch motívov gospelových piesní.[27]
 
Peter Guralnick sa o jeho hite „What´d I Say“ z roku 1959 vyjadril, že je to „niečo ako zosvetštené bohoslužby so všetkým kvílením, stonaním a momentami, keď zhromaždenie hovorí v jazykoch.“[28]
 
Ray sa raz vyjadril: „Vždy som bol presvedčený, že blues a spirituály sú si hudobne a pocitovo veľmi blízko.“[29] „Jazz a blues boli svetskými potomkami spirituálov (tlieskanie rukami prevzala hra bubnov, zármutok sa premenil na blues).[30]
 
Do sveta modernej hudby vstúpili aj niektorí pastori, napr. James Brown. „V blyštiacom obleku, s výkrikmi a úpením, ktoré bolo svetskou formou „stonania v Duchu“ sa pokúsil ovládnuť emócie svojich poslucháčov.“[31]
 
Ako píše Steve Turnier: „Kázanie amerických černochov je vlastne hudobnou záležitosťou. Typické kázanie začína vážnymi, mäkkými tónmi, dokonca snáď aj citáciou jedného alebo dvoch biblických veršov, ale po prvej tretine začne naberať na vášni a končí v úplnej hystérii. Reverend Johnny „Hurikán“ Jones z Atlanty, ktorý dáva mnohým zo svojich kázaní mená popových piesní a neskôr ich vydáva na albumoch, hovorí o svojom štýle ako o „jačaní a hulákaní“. (…) Umenie černošského kazateľa, ktorý v dobách otroctva kázal najčastejšie negramotným poslucháčom, spočívalo v tom, že dokázal ísť za doslovný význam slov a odkrývať vrstvy emócií, ktoré u nich vyvolal jeho precítený prejav.“[32]
 
Cirkevná hudba mala spočiatku vplyv aj na Jona Lenona zo skupiny Beatles. Ako malý chlapec spieval v anglikánskom chrámovom spevokole. Neskôr sa ale s vierou v Boha úplne rozišiel. Paul McCartney v jednom rozhovore priznal: „Nikto z nás neverí v Boha. Ale sme skôr agnostici ako ateisti.“[33]
 
NEKRESŤANSKÉ VPLYVY MODERNEJ HUDBY
 
Drogy
 
Po tom, ako sa moderná hudobná scéna odpútala od svojich náboženských koreňov, ocitla sa v duchovnom prázdne. A tak sa začalo hľadanie, ktoré by toto prázdno naplnilo. Viedla ich akási nostalgická podvedomá spomienka na extatické skúsenosti, ktorú imitovali hudobníci, pochádzajúci z prostredia letničných zborov. Bolo to vlastne hľadanie duchovnej skúsenosti, ktorú prežívali prví moderní hudobníci pod vplyvom Ducha Svätého! No v tomto prípade sa o imitáciu tejto skúsenosti začali pokúšať hudobníci pomocou LSD a ďalších drog. Zistilo sa, že hudba znásobuje účinok drog, ba dokonca že je za istých okolností schopná vyvolať podobné zážitky akodrogy aj bez ich použitia. O to išlo najmä v psychedelickej hudbe. Graham Nash, člen skupiny Hollies povedal: „Psychedelická hudba chce vytvoriť LSD párty bez použitia drog. (…) Snaží sa to dosiahnuť kombináciou zvuku a svetiel.“[34]
 
Hudba sa tak stala pre mnohých úvodom do psychedelickej skúsenosti, ktorá mala takisto duchovný zámer. Ako píše Stevie Turner, „publikum pod dojmom hudby, vonných tyčiniek a farebných projekcií na stenách mohlo zažiť pocit, že spolu tvoria prekypujúci organizmus – že je súčasťou Boha.“[35]
 
Premostením drogovej skúsenosti a východných spiritualít bolo zistenie, že skúsenosti vyvolané drogami boli na rozdiel od západného sveta považované na východe „za duchovné pravdy a mali dlhú a úctyhodnú  históriu.“[36] Timothy Leary nazval LSD „jogou Západu“. Tvrdil: „Naša náboženská filozofia, alebo naša filozofia významu LSD má zo všetkých náboženstiev najbližšie k hinduizmu.“[37]
 
Východné náboženstvá
 
Keďže drogy a psychotropné látky nepriniesli to, čo ľudia očakávali. Ich vnútorný hlad sa ešte viac prehĺbil. Táto skúsenosť v nich ale zanechala vedomie, že jestvuje aj iný rozmer reality, než ten, ktorý bežne vnímame. To pripravilo hudobnú scénu na otvorenie sa pre východné a pohanské náboženstvá a ich duchovné praktiky. Dúfali, že v nich nájdu vyššiu duchovnú skúsenosť. Hudobníci sa začali zaujímať o hinduizmus a o meditácie, v textoch piesní sa začali objavovať mantry.[38] Prvou rockovou hinduistickou kapelou sa stala skupina Quintesence z Londýna. Chodili oblečení v indických rúchach, na pódiu pálili kadidlo a spievali hinduistické náboženské texty.
 
„Hinduizmus sa díva na hudbu ako na jeden zo spôsobov, ako si uvedomiť Boha, pretože hudba vyslobodzuje dušu zo zajatia falošných predstáv. Hudba je považovaná za božskú činnosť, ktorú posvätili bohovia Krišna, Brahma a Šiva. V sanskrte je hudobník „ten, kto spieva chvály Bohu“. Jogananda napísal: Človek je výrazom Tvorivého Slova a preto na neho má zvuk najmocnejšie a najbezprostrednejšie účinky.“[39] Hinduizmus sa úspešne infiltroval aj do hardrockovej hudby. Priekopníkmi v tomto smere boli kapely Grateful Dead a Jefferson Airplane.[40]
 
V sedemdesiatych rokoch sa Stevie Turner spýtal Johna Lenona: „Prečo je toľko ľudí, ktorí hľadajú vykúpenie, hoci, ako veria, sme osamelí ľudia vo svete bez Boha?“ On mu odpovedal: „Hľadajú svojho guru. Takisto ako som ho hľadal ja. Hľadajú nejakého super otca a ja vám poviem prečo. Nikdy sme nedostali dosť lásky a dotykov a tak ďalej, keď sme boli ešte deti. Je to jednoducho tak.“[41] John vedel, čo hovorí, pretože vlastný otec ho opustil krátko po jeho narodení a matka zomrela pri autonehode, keď ju zrazil opitý šofér.[42]
 
Satanizmus a temné témy 
 
Pre mnohých bolo ale učenie hinduizmu a guruov príliš náročné. Okrem toho zistili, že ani po rokoch cvičení a meditácií sa nestali „bohmi“ alebo „božskými“, ako im to sľubovali. A tak hľadanie pokračovalo ďalej. No žiaľ, vyústilo do ešte temnejších sfér. Skupina Rolling Stones otvorila brány okultizmu a satanizmu ako žiadna predtým. V podstate aj za tým stála skúsenosť s LSD. Annita Pallenbergová spomína: „Keď bol Brian (Jones) prvý raz na acide, videl, ako zo zeme, zo stien a z podlahy vyliezajú príšery. V kredenci hľadal ľudí… Vrátil sa z tripu ako človek prenasledovaný prízrakmi.“[43]
 
V tomto smere zrejme pomohla aj povesť, ktorá bola súčasťou černosšského folklóru a bluesovej mytológie, podľa ktorej ak budete čakať o polnoci na križovatke, zjaví sa vám diabol a na výmenu za vašu dušu vám dá to, po čom túžite. Údajne to urobil aj Robert Johnson, člen kapely Rolling Stones, ktorý sa za noc stal z plachého gitaristu geniálnym skladateľom. V prostredí černošského blues sa okrem toho zachovali aj iné povery pôvodných černošských náboženstiev, ako napríklad viera v amulety, znamenia, čary alebo voodoo. Precítenú a ostro rezanú gitarovú hru blusmanov volali „diablovou hudbou.“ V podobnom duchu, privedenom do extrému, sa aj Rolling Stones začali pokladať za „diablových hudobníkov“.[44]
 
Pri nahrávaní piesne „Symphathy for the Devil“ (Sympatia voči diablovi) malo „dunenie afrických bubnov, doprevádzané výkrikmi, vyvolať predstavu rituálu v džungli, tancujúcich plameňov, zvíjajúcich sa ľudských tiel lesklých od potu a hudba v pozadí znela ako živá nahrávka rituálu voodoo.“[45]
 
Myšlienky satanizmu sa umocnili na hudobnej scéne aj vďaka filozofii Aleistera Crowleyho, otca moderného satanizmu, ktorá nadchla aj členov skupiny Beatles. Jeho podobizeň sa objavila medzi „osobnosťami“ na ich albume Seržant Peper.[46] Crowley inšpiroval aj ďalšie kapely, ako napríklad Led Zeppelin, ale aj takých spevákov, ako bol Davida Bowie, ktorý sa o ňom zmienil v skladbe Quicksand.[47]
 
Ale ani táto „zlatá éra“ satanického roku nedopadla veľmi slávne: Brian Jones skončil svoju kariéru náhlou smrťou v bazéne, Jim Morrison sa utopil v Paríži vo vani, Grahama Bonda prešiel vlak v metre, John Bonham zo skupiny Led Zeppelin zomrel na otravu alkoholom a tým aj ukončil činnosť tejto kapely, ďalší zomreli v dôsledku užívania alkoholu alebo drog.[48]
 
 
New Age
 
Na scénu prišla nová éra, éra fascinácie hnutím New Age. Odštartoval ju hudobný a umelecký festival vo Woodstocku, ktorý sa konal v roku 1969 v štáte New York. Organizátori ho označili ako „Výstavu Vodnára“. Na festivale vystúpili kapely ako Who, Grateful Dead, Santana, Jimmy Hendrix alebo Joe Cocker.[49] Zrodil sa nový hudobný štýl, zvaný hudba New Age. „Pôvodne to mala byť hudba na meditáciu a hudobníci, ktorí ju vytvárali, vedeli o účinkoch hudby, ktorá privádza ľudí do tranzu.“ [50] Metaforika tohto štýlu je takmer výlučne presiaknutá okultizmom a hinduizmom.[51]
 
V tom čase prišli hudobníci s teóriou, že hudba môže uzdravovať. „Tvrdilo sa, že za dávnych čias ľudia poznali určité hudobné vzorce, ktoré dokázali navodiť extatické stavy, fyzické uzdravenia a univerzálnu harmóniu.“[52
 
Voľný sex - pokračovanie 
 
Woodoo je typ kultu, ktorý sa najbežnejšie vyskytuje v Afrike. Jeho náplňou je vyvolanie duchov zosnulých predkov ( diablov) pomocou rituálnych tancov. Tieto tance sú sprevádzané užívaním rôznych droch určených na pozdvihnutie mysle na inú úroveň vedomia. V tranze potom vidíte a cítite veci, ktoré pri normálnom vedomí nie je možné zažiť. Stručne povedané, woodoo je    satanizmus a uctievanie démonov v pravom zmysle slova. Srdce tohto rituálu tvorí dunivý rytmus afrického bubna. A práve tento štýl rytmu s jeho proti rytmickou a hypnotickou dôslednosťou otvára duše uctievačov, aby vzplanuli a dostali sa pod vplyv démonických síl.
 

Hudba a Liturgia: Pápež Benedikt XVI

Viac tu: https://jezismaria1.webnode.sk/hudba-a-liturgia/
 
Zaujímavé linky o hudbe
Rock, popová, svetská hudba čo je za tým = satanska hudba

https://soundcloud.com/user-865079291/mysterium-rocku-a-popovej-hudby-satanska-hudba

https://vzajatirockovjhudby.blogspot.sk/2007/07/diabol-medzi-notami.html

https://www.milujtesa.org/nr/joga_okultizmus_a_magia/diabol_v_hudbe.html

https://jezismaria1.webnode.sk/satan-vo-filme-hudbe/

SVEDECTVO POČÚVALA SOM BEATLES 

https://jezismaria1.webnode.sk/svedectvo-pocuvala-som-beatles/

VZNIK ROCKOVEJ HUDBY

https://jezismaria1.webnode.sk/vznik-rockovej-hudby/

Hudba a Liturgia: Pápež Benedikt XVI - ROCK, POPOVÁ, SVETSKÁ HUDBA MUSÍ BYŤ ZÁSADNE VYLÚČENÁ  Z CIRKVI ! ROCKOVÁ A POPULÁRNA HUDBA JE V PRIAMOM PROTIKLADE KRESŤANSKÉMU UČENIU

Viac tu: https://jezismaria1.webnode.sk/hudba-a-liturgia/

.