Sestra Emanuela – Návrat z očistca – Zázrak pátra Pia
Nasledujúci neuveriteľný príbeh je o istom bratovi Danielovi, ktorý zažil realitu očistca. Krásny príbeh porozprávala sestra Emmanuela z Medžugoria.
KTO BOL BRAT DANIELE?
Brat Daniele Natale bol jednoduchý brat kapucín, ktorý patril do istého konventu v San Giovanni Rotondo. Pochádzal z rodiny svätého Františka z Assisi. Osobne sa poznal s pátrom Piom a mali medzi sebou veľmi priateľský vzťah. Páter Pio brata Daniela veľmi miloval a kedysi mu povedal: ,,Ja budem vždy s tebou a po tvojom boku.“
PRÍBEH BRATA DANIELA
Keď mal brat Daniele asi 40 rokov, veľmi ochorel a lekár mu oznámil, že zomrie a že nie je šanca, aby túto chorobu prežil. Hneď sa so svojím trápením zdôveril pátrovi Piovi. Ten mu povedal: ,,Nerob si starosti, ty nezomrieš. Prosím neboj sa. Choď na operáciu a všetko bude v poriadku.“ A keďže páter Pio mal už vtedy povesť, že vidí do ľudských duší a vedel hovoriť o budúcnosti, brat Daniele, ako aj ostatní ľudia, mu dôverovali. Brat Daniele teda šiel za lekárom, ale lekár s operáciou nesúhlasil a Danielovi povedal, že ho operácia zabije. Napriek nesúhlasu lekára, sa brat Daniele rozhodol pre operáciu, pretože veril pátrovi Piovi. Operácia trvala 8 hodín a keď ju lekári skončili, Daniele počul dookola hlas, ktorý vravel: ,,Napreduj!“
Skutočnosťou je, že operácia bola úspešná a všetko sa zdalo byť v poriadku. Ale čoskoro Daniele upadol do kómy a po troch dňoch zomrel. Všetci boli šokovaní, pretože verili slovám pátra Pia. Vypísali teda úmrtný certifikát a dali ho na miesto pre mŕtvych. K mŕtvemu telu zavolali pátra Pia, ktorý tomu tiež nerozumel, pretože takúto situáciu vôbec nečakal. Všetci začali pátra Pia viniť zo smrti brata Daniela. Žiadali ho, aby sa modlil za ožitie brata Daniela. Páter Pio bol veľmi ochotný – mal vlastnú modlitbu za brata Daniela. Začal sa teda za Daniela modliť a ten krátko po svojej smrti ožil. Sadol si na posteľ a všetci, čo to videli, boli zhrození a utiekli. Nechali ho samého, lebo si mysleli, že je to duch. Ale on vstal, mohol chodiť, vidieť, počuť a dokonca videl cez steny. Bol úplne živý.
Všetci Danielovi neskôr kládli otázky: Čo si zažil, keď si zomrel? Brat Daniele odpovedal: ,,Keď som zomrel, videl som Ježiša. My tu na zemi nemáme potuchy, čo je Božia láska. On je iba láska. Je presne to, po čom bažíme. Mal pocit, že som jediným objektom Jeho lásky. Tiež som videl našu Pani a cítil som takú lásku k Ježišovi, že som mal jedinú túžbu – objať Ho a byť v jednote s Ním. Ježiš ma celý šťastný pozýval a chcel, aby som k Nemu vstúpil, ale v zlomku sekundy som videl celý svoj život. Videl som všetky momenty, kedy som bol Bohu verný, kedy som konal Jeho vôľu a kedy som bol dobrý chlapec. Tiež som videl určité okolnosti, kedy som hrešil. Videl som hriech, za ktorý som sa nekajal, aj tie, z ktorých som sa nevyspovedal. Pochopil som, že nie som dostatočne očistený, aby som mohol ísť do Ježišovho náručia. Sám som sa rozhodol ísť do očistca, pretože som vedel, že musím byť očistený. Moja duša musí byť očistená.“
Tiež sa brata Daniela pýtali: Čo si prežil počas času v očistci? Brat Daniele na to odpovedal: ,,Prestrašne som trpel. Keď sme v očistci, viac nevidíme Ježiša. Blaženosť vyvolených, je vízia Boha. Preto, keď sme Ježiša raz videli a už Ho nevidíme – je to utrpenie pre naše srdce, je to túžba, clivota. Dokonca ani zaľúbenci nepoznajú taký stupeň clivoty, keď sú oddialení. Ale mal som útechu, že Ho znova uvidím, pretože jediné dvere, ktorými sa vychádza z očistca, sú dvere do neba. A tam bola pre mňa veľká nádej. Ale druhé utrpenie, ktoré som prežíval bolo oveľa horšie, veľmi bolestivé. Pretože keď som videl svoj život, videl som tiež plán svätosti, ktorý pre mňa pripravil môj Pán – Stvoriteľ. Bolo to niečo neskutočne úžasné. Bolo to nádherné a výnimočné. Páčilo sa mi to. Bol som veľmi šťastný. Bol som povolaný byť veľkým svätcom. Videl som všetky okolnosti vo svojom živote, kedy mi dal Boh milosti, aby som sa stal svätcom. Ale keď som to porovnal s tým, čo som zažil na zemi, pochopil som, že časť plánu som už premrhal. Samozrejme, stal by som sa svätcom, no nie tým výnimočným, ktorým som sa mal stať. Svojou svätosťou som mohol spraviť veľa dobra na zemi pre mojich bratov a sestry. Keď som to zistil, bolo to akoby meč prepichol moje srdce. Bolo to strašné. Videl som, že na zemi máme len jeden život. A ja som časť plánu, ktorá sa už nikdy nevráti, počas života premrhal. Nikdy nebudem tým veľkým svätcom. Budem šťastný ako svätý, ale mohol som byť oveľa šťastnejší. Mohol som dosiahnuť väčšiu slávu svätosti a mohol som dosiahnuť väčšiu blízkosť s mojím Pánom. Nemohol som sa z toho spamätať, bola to strašná bolesť. Bolesť z lásky k Bohu, pretože On odo mňa očakával viac. Keď som takto strašne trpel v očistci, zbadal som pátra Pia. Aké prekvapenie! On mi povedal: ,Daniele hovoril som ti, že budem stále s tebou.´ Videl som pátra Pia, ako sa rozpráva s našou Pani. Žiadal od nej druhú šancu pre mňa. Naša Pani prikývla hlavou. Potom sa páter Pio ku mne otočil a zvolal: ,Dostal si druhú šancu. Môžeš ísť naspäť na zem.´“
BRAT DANIELE – MUŽ MODLITBY A OBETY
Panna Mária v Medžugorí veľmi poukazuje na rozdiel medzi ľudskou láskou a medzi Božou láskou. Ľudská láska pozostáva z príťažlivosti. Je v nej trochu sebeckosti, pretože centrom ľudskej lásky sme my sami. Zaujíma nás všetko, čo môžeme od druhej osoby dostať. Ale Božia láska je niečo viac. Božia láska miluje všetky osoby tak, že si pre ne želá úplné šťastie. Ak milujeme Božou láskou, sme pripravení obetovať sami seba pre druhú osobu, neváhame prinášať obety pre blaho a šťastie tej osoby. Je to darujúca láska a znamená svätosť. Keď sa dostaneme k Ježišovi, zostáva iba táto Božia láska, všetko ostatné zmizne. Brat Daniele to pochopil a tiež pochopil, že na to, aby sme mali Božiu lásku v našich srdciach, je potrebná modlitba. Daniele mal vždy v rukách svätý ruženec. Neustále sa modlil žalmy alebo posvätný ruženec, aj hociktoré iné modlitby. Rozprával k Bohu vlastným spôsobom. Bol príkladom modlitby. Bol veľmi dobrý k chudobným, k hendikepovaným, k slabým, chorým, starým. Cez týchto malých videl trpiaceho Ježiša. Miloval ich a bol k nim veľmi láskavý. Bol plný dobroty, veľmi radostný, rád vtipkoval. Dostával rovnaké charizmy ako páter Pio. Videl do duší a tiež mohol vidieť budúcnosť. Chodilo k nemu mnoho ľudí a každého si s ochotou vypočul. Bol niekoľkokrát operovaný, pretože mal krehké zdravie. Keď trpel, bol neskutočne radostný, pretože na druhom svete pochopil hodnotu utrpenia, ktoré je obetované Ježišovi. Tam sa naučil, že ak obetujeme svoje utrpenie Ježišovi, ten si ho vezme ako dar. Ježiš si utrpenie vezme do svojho vlastného srdca a toto obetované utrpenie pre Jeho vlastné utrpenie, patrí Jemu. A všetko, čo patrí Ježišovi, je Božie. Ovocím toho celého je, že naše utrpenie spojené s Ježišovým, sa stáva spoločne vykupiteľským. Je to obrovské tajomstvo spoluvykúpenia. Najlepším príkladom spoluvykúpenia je Mária, pretože Ona obetovala všetko a iba Boh vie, ako veľmi trpela pod krížom. Panna Mária obetovala spolu s Ježišom všetko Otcovi a preto sa stala spoluvykupiteľkou. Ona nie je spasiteľka, ani svätí nie sú spasiteľmi. Spasiteľom je samotný Kristus. Ale pretože my sme mystické telo Kristovo, dostávame vo sviatosti krstu úžasný dar. Okrem iných darov, je to kňazstvo verných. Vďaka tomuto veľkému daru, dobrovoľne danému od Boha, máme možnosť zjednotiť naše utrpenia s Ježišovým utrpením a tak pomôcť Ježišovi zachraňovať duše. Je to krásny aspekt, pretože ak trpíme, môžeme si vybrať – buď budeme nepríjemní a necháme sa zviesť satanovým dielom, alebo budeme počúvať Ježišov hlas a svoju bolesť dáme Jemu. A keď svoje utrpenie dáme Ježišovi, On ho použije na dobrú vec. Hoci to teraz nevieme, zistíme to v nebi a budeme veľmi prekvapení, pretože Ježiš mnohým svätcom vyjavil všetko ovocie ich obety na zemi.
DRUHÚ ŠANCU VYUŽIL NAPLNO
Brat Daniele dostal druhú šancu, keď mal asi 40 rokov. Tá trvala tiež nejakých 40 rokov. Zomrel veľmi starý v roku 1994. Poznalo ho mnoho ľudí a všetci si ho pamätajú ako úžasného muža. Počas svojej druhej šance, ktorú dostal od Pána, bol tak dobrý a svätý, že v roku 2016 bol vyhlásený za služobníka Božieho. Momentálne prebieha proces jeho blahorečenia v Ríme.
VYBERME SI SVÄTOSŤ
Brat Daniele bol obyčajný mních, ktorý bol povolaný k vyššiemu stupňu svätosti. Ale zanedbal to, no dostal druhú šancu, ktorú už nepremrhal. Je to pozvánka aj pre nás. Pravdepodobne nezažijeme rovnakú situáciu ako brat Daniele, ale už práve dnes sa musíme rozhodnúť vstúpiť do druhej šance.
Ako povedala naša Pani: ,,Drahé deti, pozývam vás, aby ste radikálne zmenili smerovanie vášho života. Aby ste sa znovu dostali na cestu svätosti, ako to je vysvetlené samotným Ježišom v Písme.“ Vyberme si cestu svätosti a držme sa jej. Keď padneme nenechajme sa znechutiť, ale postavme sa na nohy skrze Božie milosrdenstvo. Pán nás vždy vezme za ruku, ale rozhodnutie stať sa svätými musíme učiniť sami.
Ježiš raz povedal sestre Faustíne: ,,Veľmi sa mi páči tvoje rozhodnutie stať sa svätou. Môžeš si byť istá, že ti dám všetky milosti, ktoré potrebuješ, aby si túto svätosť naplnila. A keď prepasieš jednu z milostí, nech ťa to neodradí, iba sa pokor, požiadaj o odpustenie a získaš viac milostí.“
Rozhodnime sa pre svätosť, ktorá neznamená len vykonávať zázraky, či hovoriť výnimočné veci. Svätosť je stupeň lásky, ktorú máme vo svojom srdci. Sme svätí, ak naše srdce prekypuje láskou cez lásku. Svätcov nespoznáme cez ich slová, ani cez ich krásu, ale cez lásku. Panna Mária o tomto hovorí: ,,Drahé deti, nech je dnešok dňom, kedy sa rozhodnete pre svätosť.“
Nevieme, či zomrieme zajtra alebo o 50 rokov. Nevieme, kedy budeme pozvaní do domu nášho Otca. Prosme teda Pána o milosť, aby práve dnešok bol dňom, kedy začneme milovať.
Modlitba svätého Františka o pravú lásku
Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja. Daj, aby som vnášal lásku, kde panuje nenávisť; odpustenie, kde sa množia urážky; jednotu, kde vládne nesvornosť. Daj, aby som prinášal pravdu tým, čo blúdia; vieru tým, čo pochybujú; nádej tým, čo si zúfajú; svetlo tým, čo tápu vo tmách; radosť tým, čo smútia.
Pane, daj, aby som sa snažil skôr potešovať iných, než aby mňa potešovali; skôr chápať iných, než aby mňa chápali; skôr milovať iných, než aby mňa milovali.
Pretože len keď dávame – nadobúdame; len keď zabúdame na seba – nachádzame seba samých; len keď odpúšťame – dostáva sa nám odpustenia; len keď odumierame sebe – povstávame k večnému životu. Amen.
Spracovala: Dominika Knapová
