Sinaj (vrch v Biblii)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mojžiš s desatorom
Sinaj (Mojžišov vrch)

Sinaj (v starohebrejčine Sínaj alebo nepresným prepisom Sínai; hebr. písmom סיני) je podľa Biblie vrch, na ktorom dal Boh Jahve Mojžišovi Desať prikázaní.

Tie prikázania boli napísané na dvoch kamenných doskách – prikázania voči Bohu a prikázania voči blížnym. Mojžišovi dal tieto prikázania dokonca dvakrát, keďže prvý exemplár Mojžiš sám rozbil – od hnevu, že kým on bol hore, Izraelci čakajúci naňho pod vrchom si urobili zlaté teľa a tomu sa klaňali.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Sinaj je pravdepodobne identický s dnešným vrchom Džabal Músá (Gebel Músa/Džebel Músa – doslova Mojžišov vrch; 2 285 m n. m.) na Sinajskom polostrove v Egypte, ale uvádzajú sa aj iné lokalizácie. Sinaj je tiež možno identický či susedí s vrchom Horeb (Chóreb/Oreb) takisto spomínaným v Biblii.

Na úpätí Džabala Músá od 4. storočia po Kr. žijú mnísi a od 6. storočia tu stojí Kláštor svätej Kataríny.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]