List Ponského Piláta cisárovi Tiberiusovi

15. januára. 2009 o 16:26 | Kategória: História, Sionizmus | Komentáre vypnuté

Z Archívu , Archeologických spisov v Sanhedrine. Vošlo do spisov Congressu USA roku 1887. Republikovane v roku 1975,Keats Publishing Inc,.27 Pine street , New Canaan Connecticut , 06840, USA.

Vznešenému Cisárovi Tiberiusovi , Imperátorovi Ríma.

Vznešený pozdrav . Udalosti posledných dni v mojej provincii boli takého charakteru , že musím , opísať všetky detaily ako sa udiali. Nebudem prekvapený ak postupom čašu tieto udalosti zmenia budúcnosť nasej krajiny , zdá sa mi , že v poslednom čase bohovia nám nie sú naklonený . Pripravený som skoro povedať , prekliaty buď deň , keď som dostal miesto Walleriusa Flaceusa gubernatora v Judei;lebo od vtedy je môj život ustavičná nelahkosť a stres.

V deň môjho príchodu do Jeruzalema som sa ujal praetoria (uradu) a rozkázal veľkolepú hostinu na ktorú som pozval aj tetrarcha z Galilee s jeho veľkňazom a jeho oficiermi. Na stanovenú hodinu nikto neprišiel . Toto som považoval ako urážku mojej osoby ako aj celého govermentu ,ktorý reprezentujem. Niekoľko dni potom veľkňaz sa pokrytecky ukázal. Choval sa povrchne, klamivym dojmom. Robil sa, že jeho viera mu nedovoľuje sedieť pri jednom stole s Rimanmi, jest a piť .Toto všetko iba predstieral, jeho správanie, pohľad jeho zradných oči hypocrata ho prezradili. Cez to všetko som prijal jeho výhovorku a v tom okamihu som bol presvedčený, že okupovaný sa prišiel deklarovať okupantovi ako jeho úhlavný nepriateľ a varujem všetkých Rimanov ,mat sa na pozore pred veľkňazmi tejto krajiny. Oni by zradili vlastnú matku ,aby získali vysoké miesto a luxusne žitie.

Z okupovaných miest je Jeruzalem najťažšie spravovať. Ľudia tu žijú v neistote, strachu ,pripravení ako na povstanie. Nemal som nadostač vojakov niečo také potlačiť. Mal som len jedného oficiera a sto mužov pod mojim velením. Žiadal som posily od prefekta zo Sýrie, ktorý ma informoval, že žiaľ sám nemá dosť vojakov chrániť svoju provinciu. Nezdravý smäď stále zväčšovať naše Impérium , nemysliac na jeho obranu. Mam strach, že to môže byt ten hlavný dôvoď k prevrate v našom govermente. Žil som dlho oddelený od más ľudí a nevedel som ako títo kňazi môžu ovplyvniť ľudí; nebol som si istý ako títo ľudia myslia.

Jedna z veľa sprav čo sa dostala do mojich uši ma veľmi zaujala. Mladý muž sa zjavil v Galilee a vznesene kázal novy zákon v mene Boha čo ho poslal. Spočiatku som sa nalákal, že chce štvať ľudí proti Rimanom, ale môj strach ma prešiel. Ježiš z Nazaretu hovoril ako priateľ Rimanov.

Jedného dňa prechádzam mestom Siloe, kde bolo veľké zhromaždenie ľudí. V strede toho zhromaždenia som pozoroval mladého muža opretého o strom a pokojne hovoril k ľuďom. Bolo mi povedané, že toto je Ježiš. To som jasne mohol vidieť, taký veľký rozdiel bol medzi nim a jeho poslucháčmi. Jeho zlatisté vlasy a zlatista brada mu dávali vznešený vzhľad. Vyzeral na tridsať rokov. Nikdy som nevidel takú mierumilovnú a nevinnú tvar. Jeho poslucháči boli zväčšia tmavých vlasov a zápalistých tvári.

Nechcel som ho rušiť svojou prítomnosťou, kráčal som ďalej, ale poručil som svojmu sekretárovi, aby sa priblížil a počúval. Sekretár sa volal Manlius . Je vnukom šéfa konšpirátorov, ktorí chytili Etruriu čakajúc na Catalinu. Manlius je už dlho v Judei a dobre ovláda ich jazyk. Je mi verný a cením si jeho vernosť. Manlius mi vyložil Ježišove slova, ktoré počul v Siloe . Nikdy som nič také nečítal v knihách filozofov ,čo by som mohol porovnať so slovami Ježiša. Jeden s tých rebelujúcich farizejov sa opýtal Ježiša, či je správne platiť daň Cisárovi, Ježiš mu nato; “Daj Cisárovi, čo je Cisárove a Bohu čo je Božie!”

Pre jeho múdrosti udelil som tomu Nazarenovi veľa slobody, hoci bolo v mojej sile ho zavrieť a exilovať na Pontus, ale to by bolo proti pravú čo vždy charakterizovalo Rímsku justíciu čo sa týka mužov. Tento ani nepodvádzal ani nerebeloval. Dal som mu voľnosti a ochrany ani sám o tom nevedel. Mohol kdekoľvek hovoriť k ľuďom, zhromažďovať ľudí a vziať si učeníkov, nebol obmedzený žiadnym pretorickým mandátom. Keby sa niekedy malo stať, že viera našich praotcov zanikne, tak hovorím nech ju nahradí viera Ježišova, bola by to vznešená náhrada pre Rím. A Ja mizerný, nešťastný, by som bol strojcom toho čo Judejci volajú Providence a my Osud.

Neobmedzena sloboda garantovana Jezisovi,provokovala judejcov,ale nie tych chudobnych,len bohatych a mocnych .Je pravdou,ze Jezis bol na mnohych staznostiach a to bol politicky dovod z mojho pohladu.Ziadali obmadzit slobodu pre Nazarena.
“Sadducees a Farizeji”,hovoril im;”Vy ste rasa hadov,malovane hrobky,ukazujete sa navonok.ale vnutri vasej duse je len smrt”.Inokedy zasa priamo hovoril bohatym a chudobnym,ze chudobny je viac pred Bohom.Kazdy den chodili staznosti na Jezisa.

Bol som informovany,ze ak by sa mu nieco stalo,nebol by prvym co Jerusalem ukamenoval, za to,ze sa nazval prorokom.Odvolat sa mozno len Cisarovi.Moja ziadost o posily mi bola odsuhlasena Senatom,boli mi slubene posily,hned po vojne v Parthii (mesto v Persii-Iran-jr).

Byt slabym potlacit akukolvekxzburu musel som tolerovat co sa v meste dialo,aby som preidisiel zosmiesnenju Rimskeho preatoria.Pisal som Jezisovi a ziadal som o rozhovor s nim.Prisiel.Viete,ze v mojich zilach prudi Spanielska a Rimska krv,neschopna strachu a slabych chvil.Ked sa Nazarene ohlasil,kracal som v hale basilici,moje kroky sa viditelne zrychlili na mramorovej dlazke,moje koncatiny sa chveli,ako vinnemu zlocincovi.Nazarene vyzeral kludny a nevinny.

Ked podisiel ku mne,zastal a ako na znak riekol;”Tu som,”a stichol.Na chvilu som bol ocareny,obdivoval som nevsedny typ muza–typ muza neznamy nasim nespocetnym maliarom,ktori dali siluety postav nasim bohom a hrdinom.Nic nebolo odpudzujuce v jeho vzhlade,predsa som citil chvenie a respekt,prichadzjuc k nemu.

“Jezis”,povedal som mu a moj jazyk akoby zastal akoby obdivom;”Jezis Nazarethsky,za posledne tri roky som ti dal volnost hovorit,niezeby som toho lutoval.Tvoje kazanie je velmi nevsedne a mudre.Neviem ci poznas,alebo si cital Socratesa alebo Plata,no v tebe je majestatna jednoduchost,ktora ta povznasa nad vsetkych filozofov.Imperator bol informovany a ja jeho vazeny vyslanec v tejto krajine je rad,ze ti dal slobodu,ktorej si viac nez hoden.Musim vsak priznat,ze vela mocnych a zakernych nepriatelov,postavilo sa proti tebe.

Nie,ze by to bolo prekvapenim,Socrates mal svojich nepriatelov a padol ako obet nenavisti.Ty mas este vacsich nepriatelov,proti sebe.Tvoje ucenie je tak hrozne pre nich,ze aj mna spajaju s tebou pre volnost,ktoru som ti daroval.Mna vinia,ze som spriahnuty s tebou a ich som obral o poslednu stipku vlady co im Rim zanechal.Moja prosba–nemozem povedat rozkaz,je aby si v buducnosti miernil svoje slova v svojich kaznach ,pozeraj na svojich nepriatelov ako stvu proti tebe ten hlupy narod a tlacia na mna ,aby som uplatnil zakon proti tebe.

Nazarene kludne odpovedal,”Princ zeme,tvoje slova nie su prava mudrost.Zkaz pramenu vody vyvierat na kopci a on zacne vyvierat medzi kopcami .Pramen prislubi,ze dodrzi zakon prirody a stvoritela? Boh jediny vie kde zacne vyvierat pramen vody.Veru ti vravim pred ruzov Sharon blossoms,krv nevinneho bude vyliata.”

“Tvoja krv nebude vyliata”;odpovedal som s hlbokym citom;”Ty si pre mna vzacnejsi ,tvoja mudrost ,nie tie prazdne reci pysnych farizejov,ktori porusuju volnost danu Rimamni. Konspiruju proti Cisarovi a pretvaraju jeho dobrodusnost na strach,hlasaju ludom,ze Cisar je tyran a chce ich len zruinovat.Nevdacne zmyje! Nemaju ani potuchy,ze vlk z Tiberu niekedy oblieka ovciu kozu,aby dosiahol co chce.Ochranim ta proti nim.Moje preatorium ti s uctou bude azylom den aj noc.”

Jezis smutne pokrutil hlavou a riekol;”Ked ten den pride,nebude asylu pre syna cloveka,ani na zemi ani pod zemou.Asyl bude len tam,”ukazal k nebesam.”To co je napisane v knihach prorokov sa musi naplnit.”

“Mlady muz”,odpovedal som vazne,”presvedcis ma zmenit moju ziadost na rozkaz.Bezpecnost tejto provincie bola poverena mne a to je moja povinost.Musis trochu miernit svoje slova vo svojich kaznach.Neporus moj rozkaz,lebo vies co sa stane.Nech ta stastena sprevadza naveky.

“Prince zeme “,odpovedal Jezis,”prisiel so na svet priniest nie vojnu,ale mier,lasku a stedrost. Narodil som sa v ten isty den,ked Augustus dal mier Rimskemu svetu.Nie som tomu vinny,ze ma prenasleduju.Cakam od ludi len poslusnost a spravodlivost co si ziada moj otec,ktory mi ukazal cestu.Zadrz preto svoju ctihodnu starostlivost.Nebude v tvojej moci zadrzat obet spred obetneho oltara.

Ked to dopovedal zmizol ako jasny tien za zavesom basilici a to na moju ulavu,lebo som citil v sebe tazobu a neulavovalo sa mi v jeho pritomnosti.

Herodovi,ktori sidlil v Galilee,Jezisovi nepriatelia prinasali staznosti sami,tak hrozne velka nenavist bola k Nazarenovi.Keby Herod mal plnu moc,hned by dal rozkaz usmrtit Jezisa,ale predstierajuc svoj royalny respekt,vahal to urobit,lebo by to mohlo ovplyvnit jeho autoritu v Rimskom senate,alebo mal strach z Jezisa ako ja.Nikdy by som ani nepomyslel,aby sa Rimsky oficier zlakol Judejca.Predchadzajuc tomu vsetkemu,Herod prisiel za mnou do praetoria a po chvili prazdnej konverzacie,opytal sa moju mienku na toho Nazarena.Odpovedal som mu,ze pre mna je ako velky filozof,aki sa rodia velkym narodom,jeho ucenie je vznesene a zelania Rima je nechat mu volnost a slobodu v sulade s jeho cinmi. Herod sa povrchne usmial.ironicky pozdravil a odisiel.

Blizil sa velky sviatok Judejcov,velky popularny festival,ktory bol vdaky vzdanim za Passover.Mesto bolo preplnene hlucnymi ludmi,ktori volali smrrt pre Nazarena.Moji emissari ma informovali,ze peniaze templa boli pouzite na uplacanie ludi.Tlacilo sa nebezpecie.Rimsky dostojnik bol urazeny.Pisal som Prefektovi do Syrie pre sto pesiakov a jazdcov.Prefekt moju ziadost zamietol.Zostal som tu sam s niekolkymi veteranmi v strede rebelneho mesta.Slaby nato,aby som potlacil akukolvek vzburu,nemal som na vyber,len pokial sa da,tak to tolerovat.Zasadli sa sprisahanecky na Jezisa,hoci sa nemuseli bat Rimskeho praetoria,verili tomu co im nahovorili ich lstivi vodcovia,citil som ich hadie sprisahanie,pocuvajuc revot;Ukrizuj ho! Ukrizuj ho!

Tri mocne skupiny sa zjednotili proti Jezisovi;Herodijci a Sadducees,ktorych sprisahanecstvo vychadzalo z dvoch motivov;nenavideli Nazarena a nemali trpezlivost s Rimskou nadvladou (yoke).Nikdy mi neprepacili,ze som vosiel do ich svateho mesta nesuc standardy Rimskeho Imperia,to bol najvacsi zlocin a nikdy to nebude lepsie v ich ociach.Navrhol som,aby pokladnica Templa bola pouzita aj na verejne ucely pre ludi a to bola dalsia smrtelna rana pre nich co hned zamietli.

Farizeji boli uhlavny nepriatelia Jezisa.Nestarali sa o nic,boli posadnuti nenavistou,ktora sa stupnovala trojrocnym ucenim Nazarena ,kdekolvek siel.Lstivi a slaby konat sami ,podporovali a huckali Herodejcov a Sadducees.S tymito tromi skupinami tu bol este ten nemysliaci,hlupy lud,stale pripraveny pripojit sa k sprisahaniu a tazit s chaosu a neistoty,ktoreho su strojcami.

Jezis bol dovleceny pred velknaza a odsudeny na smrt.Vtedy musel velknaz Caiaphas potvrdit svoj rozsudok nadriadenemu uradu.Poslal svojho vazna mne,potvrdit rozsudok.Ja som mu odpovedal,ze Jezis je Galilean a to spada pod Heroda.Je to jeho prevomoc.Rozkazal som ho poslat k nemu.Tetrarch predstieral ponizenie a protestoval Cisarskemu oficierovi a on dal osud toho muza do mojich ruk.Moj palac sa zmenil na obsadenu citadelu.Kazdou chvilou sa nedockavy dav zvacsoval.Jerusalem bol preplneny az ku kopcom Nazarethu.Cele Judsko sa hrnulo do mesta.

Vzal som si zenu z Gaulov,ktori vraj vidia do buducnosti.Nariekajuc sa mi hodila k noham a povedala;”Zadrz,neublizuj tomu muzovi,lebo je svatym.Poslednu noc zjavil sa mi v sne. Chodil po vode,letel na kridlach vetra.Hovoril k veternej burke k rybam v jazere,vsetko ho na slovo pocuvalo.Prud krvi tiekol z Hory Kedron,socha Cisara bola naplnena utrpenim ,zrutili sa obluky palacov,zatienilo sa slnko akoby zalujuc nad hrobom panny.Ach Pilat diabol na teba caka,ak nepocuvnes narek svojej zeny,strasne prekliatie caka Rimsky senat,strasny nepokoj pre Cisara.

V tomto case uz mramor praskal pod tarchou davu.Nazarena priviedli naspat mne.Kracal som na justicne nadvorie,nasledujuc svoju straz a opytal som sa ludi co vlastne chcu.

“Smrt Nazarenovi”,odpovedali.

“Pre aky zlocin?”

“Zhresil,predpovedal zrutenie templa;nazval sa Synom Boha ,Spasitelom, kralom Judejcov.”

“Rimsky zakon”,vravim;”za takyto cin netresta smrtou.”

“Ukrizul ho! Ukrizuj ho!”krical nenavistne dav.Rev tohto sialeneho,nepricetneho davu otriasal zakladmi palaca.

Iba jeden v tom dave stal kludny a to bol Nazarene.Po mnohych bezovocnych pokusoch zachranit ho pred jeho nemilostnymi zalobcami.Zostavalo mi len jedno a to podla ich zvyku na tento sviatok prepustit a omilostit jedneho vazna, Jezisa,ale dav len reval ,ukrizuj Jezisa.

Zacal som znovu hovoriac,ze podla ich zakona rozsudok smie byt vykonany az na druhy den po odsudeni a nie v den rozsudku.Rozsudok musi byt prevereny Sanhedrinom (najvyssi sudca)*a podpisany prezidentom sudu.Sanhedrin musi cely proces preverit,taktiez podla zakona,muz musi prejst na koni mestom,volat meno odsudeneho,jeho zlocin, mena svedkov co svedcia proti nemu.Dat vediet ludom,ktori chcu svedcit v jeho prospech na jeho nevinu.Vazen ma moznost na ceste k popravisku tri krat sa vratit mestom a prosit ludi o nove svedecstvo vo svoj prospech.To vsetko som urgoval,ze zmenim ich zaujatost,ale dav len krical;”Ukrizuj ho! Ukrizuj ho!”

Nariadil som zbicovat Jezisa,dufajuc,ze im to postaci,ale to len stupnovalo ich zlostnu nedockavost.Vtedy som zavolal,aby mi priniesli misku s vodou,umyl som si ruky pred tymto zlostnym davom na znak svedecstva,ze nenasiel som ziadnu vinu na Jezisovi Nazaretskom a nenesiem vinu za jeho smrt.Len jeho zivot chcel tento krvilacny prasivy dav.

Casto som vo svojom zivote videl masy ludi v zurivom osiali,ale nic som nemohol prirovnat k tomuto.Akoby vsetci podzemny diabli z centra pekla mali zraz v Jerusaleme.Vyzeralo to akoby tento dav ludi ani nekracal,ale plazil sa ako had nadvorim praetoria az k Hore Zion,zavijajuc v nepricetnom osiali ,nenavstou ako som este nikdy nezazil, ani pri povstani v Pannonii (staroveke mesto na Dunaji).

Vonku sa stmievalo ako v zime ,ked zomrel velky Cisar Julius.Ako zatmenie
v Ides (marci),uradujuci spravca rebelnej provincie oprety o stlp v hale palaca.omameny depresiou temnoty, predstavujuc ako priatelia Tartarusa(GreckyBohPodsvetia), vlecu na popravisko nevinneho Nazarena.Vsetko vokol mna sa vyprazdnilo,Jerusalem vysiel pochovat jeho svateho ducha ,vychdzajuc branou Gemonica (jedna z 12 bran v Jerusaleme).

Obklopila ma vnutorna prazdnota a smutok.Moja straz sla so sprievodom ukazat sa ako znak poriadku v zapadnutom kraji.Zostal som sam so zlomenym srdcom mysliac co sa deje v tej chvili v historii bohov tak v historii muzov.Vykrik sa ozval z Golgothy,prihnal sa vetrom ,znelo to ako osial z utrpenia aky som este nepoculi moje usi.Tmave oblaky klesli az k streche Templa,poloziac tmavy zavoj na cele mesto. Take desive znaky, akoked muz vidi oboje nebo aj zem,akoby sam stvoritel prirody trpel ako je pisane o Dionysiusovi Aeropagitean,ked trpel.
( Dionisius-kruty panovnik Sicilie c430-367BC ).

Kym hnev prirody pokracoval,pocitil som desive zemetrasenie v dolnom Egypte,vsetko sa naplnilo strachom,povercivy Judejci boli na smrt prestraseny. Hovorilo sa ,ze Balthasar,postarsi uceny Judejec v Antiochu,bol najdeny mrtvym potom vsetkom.Ci zomrel od strachu,alebo zialom sa nevie.Bol silnym a vernym priatelom Nazarena.

Blizko k prvej hodine vecernej,prehodil som okolo seba svoj mantle a vysiel som smerom do mesta k brane veducej na Golgothu.Obet dokonala.Dav sa vracal domov stale v strachu,neschopni slova.To coho boli svedkom zanechalo na nich hroznu vinu.
Zbadal som svoj maly oddiel prachadzjuci smutiac,drziac vejuceho orla.Prechadzjuci Judejski vojaci mrmlali cudne slova,ktorym som vobec nerozumel.Dalsi hovorili o zazraku ako ti co casto zmietli Rimanov volou bohov..Tu a tam sa zastavovali skupinky zien a muzov obracajuc sa naspat k hore Calvary.nehybuc sa ,akoby cakali na nejaky novy zjav ,ci zazrak.

Vratil som sa smutne do palaca s hlboko zamyslenou dusou.Iduc po schodoch,kde este stale bola krv toho Nazarena.Prijal som stareho muza.Stal vzpriamene a za nim niekolko Rimanov v slzach.Hodil sa mi k noham a zalostne sa rozplakal.Strasne to bolelo vidiet plakat toho muza,lebo moje srdce bolo presiaknute zialom,aj ked mi bol cudzim rozplakal som sa s nim spolu.Nemohol som zadrzat slzy,ktore som videl cely den hlboko zaryte v tvarach ludi.Nikdy som nebol svedkom takeho hlbokeho vylevu citov.Ti ,ktori ho zradili a zapredali ,ti co svedcili proti nemu,ti co kricali;”Ukrizuj ho, jeho krv nech je na nas”,vsetci chrapunski hriesnici umyli si zuby octom.Ako mi bolo povedane,Jezis hovoril o zmrtvychvstani,az je take nieco mozne,tak som si isty,ze to je to co nadchlo tychto ludi.

“Otce”;opytal som sa ho,ked som ovladol svoje city;”kto ste a co ziadate?”

“Ja som Joseph z Arimathea,”odpovedal,” prisiel som vas na kolenach poprosit pochovat Jezisa Nazarethskeho.”

“Tvoja modlitba je vyslysana “,povedal som a hned som nariadil Manliusovi zobrat nikolkych vojakov a dohliadnut nato vsetko ako si zela a podla prava.

Par dni potom,hrobka sa nasla prazdna.Jeho ucennici rozhlasili po celej krajine,ze Jezis vstal z mrtvych ako predpovedal..Toto vyvolalo este viac rozruchu ako ukrizovanie.Ci je to pravdou,nie som si isty,ale vysetril som to,tak sa sam otom presvecte,ci sa mylim ja ako Vam to Herod predniesol.

Joseph pochoval Jezisa vo svojej vlastnej hrobke.Ci on pripravoval jeho vzkriesenie, alebo niekto inny nemozem povedat..Den potom ako bol pochovany,jeden z knazov prisiel a hovoril,ze jeho ucennici maju za lubom ukradnut Jezisovo telo,aby to vyzeralo ako predpovedal a ocom boli presvedceni.Poslal som s nim oficiera royalnej gardy Malcusa,povedal som mu vziat Judejskych vojakov,rozmiestnit okolo hrobky a ak sa nieco stane ,mozu vinit len seba,nie Rimanov.

Nastalo to velke vzrusenie ,ked sa hrobka nasla prazdna,citil som nepokoj ako nikdy predtym.Poslal som po Malcusa,ktory mi povedal,ze postavil tam svojho prveho oficiera Ben Ishama so sto vojakmi okolo hrobky.Povedal mi,ze Isham a jeho vojaci boli velmi zdeseni co sa tam stalo tohto dna.Poslal som po Ishama,ktory mi je pribuznym a rozpovedal mi to ako sa to vsetko stalo ako si to pamata.Povedal okolo stvrtej hodiny zbadali hladucke ,prekrasne svetlo okolo hrobky .Spociatku si myslel,ze zeny prisli s vonavymi olejmi a mastami opatrit telo Jezisa ako to bolo zvykom.Ked mu toto prechadzalo myslou,zrazu sa cele to miesto rozziarilo a zbadali akoby videli postavu mrtveho v satach co ho pochovali.Vsetko vyzeralo ako neopisatelna krasa sprevadzana najkrajsou hudbou aku som kedy pocul a vsetok vzduch vokol nas velebil Boha.Zrazu akoby sa zem vokol neho vlnila, plavala ,nebol schopny pohnut nohami, zmysly ho opustili a dalej sa nepameta.Opytal som sa ho v akom stave bol,ked sa prebral.Povedal,ze lezal na zemi dolu tvarou.Pytal som sa ho, ci sa nemyli stym svetlom,ci nezacinal novy den z vychodu?Povedal,ze spociatku nato myslel,ale to nemohlo byt ,lebo ked sa prebral bola velka tma a bolo velmi skoro na novy den.

Opytal som sa ci nanho neprisla slabost,alebo unava predtym ako stratil vedomie,nieco v tom zmysle.Povedal,ze nie a ,ze ani nespal,lebo zato je trest smrti..Povedal,ze niekolkym vojakom dovolil spat,Opytal som sa ho ako dlho tato scena trvala.Odpovedal, ze sa nepamata ,ale zhruba asi hodinu.Opytal som sa ho na hrobku,ci sa tam sam pozrel potom vsetkom.Povedal nie,pretoze mal strach a hned ako ich vystriedali vsetci sa vratili k utvaru.

Pytam sa ci bol vypocuvany knazmi.Povedal,ze ano,hovorili mu,ze ma vraviet,ze bolo zemetrasenie a oni spali,nukali mu zato peniaze ,aby vravel,ze jeho ucennici ukradli Jezisove telo,ale on nevidel ziadnych ucennikov, nevedel,ze telo zmizlo az mu to oni povedali.Opytal som sa na jeho nazor o tych knazoch co oni hovorili.Povedali,ze Jezis nebol muzom,ze nebol clovekom,ze nebol synom Marie,ze nebol to ten isty co sa narodil z panny v Bethleheme,ze ten isty bol na zemi predtym s Abrahamom a Lotom,vela razy a na mnohych miestach.

Zda sa mi,ze az ta historia Judejcov je pravdou aj koniec je pravdou,vsetko je v sulade so zivotom tohto muza,ako je zname z vypovedi jeho priatelov aj nepriatelov.Mohol zmenit vodu na vino,zmenit smrt na zivot,chorobu na zdravie,mohol utisit more,zastavit burku,privolal rybu so striebornou mincou v tlame.Teraz vravim,ak mohol to vsetko,co aj urobil a ovela viacej ,ako vsetci ti Judejci svedcia,robil toto vsetko a robil si nepriatelov–nesudili ho za kriminalny cin,ani priestupok proti zakonu,neublizil ziadnemu cloveku a vsekto toto bolo zname tisicom,priatelom aj nepriatelom–Ja som pripraveny povedat to co povedal Manlius pri krizi,”Toto bol naozaj Syn Bozi.”

Vysost ,toto pravda ,akoze som tu.Pisal som toto vsetko s bolestou ,vyjavit vsetko ako sa to v skutocnosti stalo,,tak sam mozete posudit ako som konal.Pocul som,ze
Antipater(otec Heroda) ,podal vela staznosti voci mne v tejto veci.
So slubom vernosti a zelania vsetkeho najlepsieho,Vasej Vysosti.

Vas najoddanejsi sluzobnik, Pontius Pilate