Palko: Výroky Anny Záborskej sú viac pro-choice ako pro-life a sú jej veľkým omylom a zlyhaním

Bratislava 26. mája 2020 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Mnohých konzervatívnych voličov nemilo prekvapili slová poslankyne Anny Záborskej (KÚ na kandidátke OĽaNO), ktorá pred voľbami sľubovala, že presadí zákaz potratov. V rozhovore pre Aktuality.sk totiž uviedla, že rešpektuje rozhodnutie ženy ísť na potrat a tvrdí, že postačí, keď budeme ženy viac informovať. Podľa Vladimíra Palka názory, ktoré odzneli z jej úst, nemožno označiť inak ako za šokujúce, pretože sú presným opakom postojov, ktoré dlhé roky zastávala

Podľa Palka Záborská ponúkla množstvo mylných a mätúcich téz. Napríklad aj vtedy, keď uviedla, že dospela k poznaniu, že chápať túto tému ako nezmieriteľný zápas medzi právom nenarodeného dieťaťa na dôstojnosť a život a právom ženy na rozhodovanie o svojom tele, je slepá ulička.

„Hovorí, že v otázke potratov by sme nemali ísť cestou obmedzení, ale cestou pomáhania ženám. Táto téza je skrz-naskrz falošná. Obmedzovanie, teda zákaz potratov, a pomáhanie ženám nie sú prístupy, ktoré sú proti sebe, ale sú to prístupy navzájom sa doplňujúce a oba sú jeden od druhého neodmysliteľné. Takto o nich hovorí okrem iného aj encyklika Evangelium vitae pápeža Jána Pavla II. Evangelium vitae hovorí jasne o potrebe „zaistenia patričnej pomoci rodine a materstvu“. Zároveň však encyklika jasne označuje umelý potrat za odporný zločin a vraždu,“ uvádza Palko a dodáva, že zodpovedným za to encyklika činí okrem iného aj legislatívcov, ktorí takýto stav pripúšťajú.

Záborská v rozhovore odmietla aj tzv. poľský model (podľa ktorého sú postavené mimo zákon všetky umelé potraty s výnimkou prípadov znásilnenia, poškodenia plodu a ohrozenia života matky) a uviedla, že to pre nás nie je cesta.

„Jej názor je opäť v jasnom rozpore s učením katolíckej cirkvi. Bizarne pôsobí jej výrok, že poľský model môže byť pre nás nanajvýš akýmsi ideálom. Ideálom má byť pre katolíckeho politika stav, o ktorom hovorí Evangelium vitae, teda stav, kedy je nenarodený ľudský život chránený pred umelým potratom bez výnimky. Ale Záborská sa zdráha podporiť aj ten poľský model, ktorý by bol výrazným zlepšením súčasného stavu,“ myslí si Palko.

„Záborská preukazuje rozpoltenosť medzi všeobecnou a konkrétnou úrovňou myslenia. Vo všeobecnosti cestu „obmedzovania“, teda zákazu, odmieta. Pri konkrétnej otázke, či by prípadne podporila v slovenskom parlamente návrh vychádzajúci z poľského modelu, po veľkom zdráhaní uviedla, že možno aj áno, aby „podala svedectvo“. Vydať sa na cestu, aby podala svedectvo, aj tú cestu odmietať, to je rozpoltenosť, ktorej sa nedá rozumieť,“ pokračuje.

Dodáva, že zle pôsobí aj to, keď sa Záborská snaží zdôvodniť svoje názory filozoficky a cestu legislatívneho zakazovania prirovnáva k utopickej snahe o uskutočnenie Božieho štátu na Zemi, ktorá je v rozpore s vierou. Podľa Palka však snaha zmeniť potratové zákony nie je žiadnou snahou o „Boží štát“, ale len rozumné a morálne trvanie na zmene zákona, ktorý je zlý a nespravodlivý.

„Drasticky pomýlená je Záborskej argumentácia slobodou. Záborská hovorí, že rešpektuje rozhodnutie ženy ísť na potrat, pretože ona, Záborská, vyznáva slobodu ako hodnotu aj v kresťanstve. Na Záborskej videnie rozhodnutia ženy ísť na potrat ako využitia slobody Evangelium vitae hovorí toto: „Nárokovanie si práva na umelý potrat, zabíjanie detí … ako aj jeho zákonné uznanie je ekvivalentom zvráteného a hanebného ponímania ľudskej slobody ako absolútnej moci nad inými a proti iným. To však znamená smrť pravej slobody“.“

Obviňovanie kresťanských politikov, ktorí podávajú návrhy na obmedzenie potratov z vyvolávania „kultúrnych vojen“ a „nástupu teokracie“ a pod. patrí k obvyklej propagande liberálov a preto si Palko myslí, že je mätúce ak niečo také hovorí aj Záborská, ktorá tieto pojmy používa tak, že sa to len ťažko dá odlíšiť od spôsobu, ako ich používajú liberáli.

“Výroky Anny Záborskej sú viac pro-choice ako pro-life a sú jej veľkým omylom a zlyhaním,” dodáva Palko v závere.

Tatiana Stará