F. Vnuk: Bude Moskva „Tretím Rímom“ ? + Video: Na spomienke výročia úmrtia Ľ. Štúra a K. Štúra 14. 1. 2018 aj ĽSNS. V novembri 2017 canterburský arcibiskup Justin Welby, primát Anglikánskej cirkvi …Viac
F. Vnuk: Bude Moskva „Tretím Rímom“ ? + Video: Na spomienke výročia úmrtia Ľ. Štúra a K. Štúra 14. 1. 2018 aj ĽSNS.
V novembri 2017 canterburský arcibiskup Justin Welby, primát Anglikánskej cirkvi, navštívil Rusko. Pri stretnutí s patriarchom Kirillom – dňa 21. novembra – diskutovali títo vrcholní predstavitelia dvoch kresťanských cirkví o situácii kresťanstva vo svete.
V tejto súvislosti patriarcha Kirill vyjadril svoje znepokojenie nad úpadkom kresťanstva a kresťanskej kultúry na Západe. Poukázal na také znepokojujúce skutočnosti ako je “rýchly rast ateizácie, vylučovanie Boha z ľudského diania, odstraňovanie duchovného a nevšímavosť voči božskému v našom živote.“ S netajeným sklamaním konštatoval, že do západoeurópskeho zákonodarstva sa zakotvuje devalvácia morálnych hodnôt legalizovaním umelého prerušenia tehotenstva, homosexuálnych zväzkov, eutanázia a pod. Patriarcha to pokladá za veľmi nebezpečný jav a kladie otázku: “Ak zákon štátu žiada od ľudí, aby sympatizovali s hriechom, alebo solidarizovali s hriešnym konaním, akú budúcnosť má ľudská spoločnosť? Blížime sa pred-apokalyptickej realite.” (The Tablet, London, 2. dec. 2017)
Video TU: alianciazanedelu.sk/archiv/909
Patriarcha Kirill sa tu dotkol veľmi vážneho problému a jeho diagnóza je verným obrazom smutnej skutočnosti. Hádam najvýraznejším príkladom tohto neblahého vývoja je Holandsko, krajina, ktorá prvá na svete legalizovala prostitúciu, používanie tzv. mäkkých drog, ako je marihuana, eutanáziu a homosexuálne manželstvá. A výsledok? Kým v roku 1950 takmer 90 percent katolíckeho obyvateľstva sa zúčastňoval na nedeľných bohoslužbách, dnes je to len 5 percent. Za posledných päť rokov boli každý týždeň zatvorené dva kostoly, niektoré z nich kúpili moslimovia a prebudovali na mešity, iné boli premenené na “účelové budovy”, alebo zbúrané. V roku 1950 mali mužské a ženské rehole v krajine 170 kláštorov, v roku 2017 z nich ostalo iba 20. Rovnobežne s poklesom religiozity stúpa rozvodovosť, drogová závislosť, samovraždy a iné symptómy úpadku.
Holandsko nie je v tomto ohľade jediným príkladom. Inou krajinou s bohatou kresťanskou minulosťou je Luxemburské veľkokniežatstvo. Ministerským predsedom je tam Xavier Bettel, ktorý sa otvorene hlási k homosexuálnej orientácii. Tamojšia cirkevná hierarchia na čele s arcibiskupom Jean-Claude Hollerichom nedávno súhlasila s úplnou odlukou Cirkvi od štátu, ktorá sa má postupne zrealizovať v priebehu 20 rokov. V rámci tejto dohody sa prestalo v septembri 2017 vyučovať náboženstvo na štátnych školách každého typu. Kríza kňazských a rehoľných povolaní a z toho vyplývajúci nedostatok kňazov rieši katolícka hierarchia tak, že previedla “reorganizáciu farností”, pri čom niekoľko farností sa spojila do väčších farských celkov. V praxi to znamenalo, že počet farností sa znížil z 274 na 33.
V nedostatku kňazských a rehoľných povolaní mnohí pozorovatelia vidia jeden z najvážnejších dôvodov úpadku kresťanskej kultúry na Západe. Tento neželateľný zjav sa prejavuje nielen v tradične katolíckych krajinách západnej Európy, ale preniká už aj do strednej Európy, do Poľska, do Maďarska a k nám. Štatistiky to potvrdzujú veľmi zreteľne: Štyridsať percent farností v Taliansku dnes spravujú kňazi netalianskeho pôvodu. Vo Francúzsku je situácia priam katastrofálna. Podľa posledných štatistických údajov takmer štvrtina z celkového počtu 36.000 farností je bez farára a odhaduje sa, že v nasledujúcich piatich rokoch bude zatvorených 3.000 kostolov. V Írsku bolo pred 50 rokmi sedem kňazských seminárov, dnes je otvorený už len jeden, do ktorého na začiatku školského roka 2017/2018 sa z celého Írska prihlásilo iba 19 mladíkov s úmyslom študovať teológiu; a pri tom nie je isté, či všetci úspešne skončia kňazskú formáciu. Ani naše Slovensko nie je výnimkou v tomto smere. V roku 1994 študovalo v kňazských seminároch 826 bohoslovcov, v roku 2014 už len 324.
Pastoračná práca sa stáva z roka na rok náročnejšia a rozsiahlejšia, ale pastierov, ktorí by ju mali konať, je stále menej. To znamená, že mnohé projekty nemôžu byť prevedené a upadá aj kvalita vykonanej práce. Posledné desaťročia boli výrazne poznačené oslabením kresťanskej výchovy s následným poklesom náboženských vedomostí. Je vonkoncom nerealistické očakávať plný a aktívny život viery bez sústavného vzdelávania vo viere, alebo podporu náboženských podujatí bez duchovno-náboženskej motivácie. Takéto vzdelanie tradične poskytovala rodina, škola a kostol. Dnes je rodina v rozklade, náboženská výchova v školách plytká, nedostačujúca, alebo celkom neprítomná a ani v kostoloch sa veriacim nepodáva katechéza tak, ako by malo a mohlo byť. Kňazi sú prepracovaní a často zaťažení viac svetskými než duchovnými povinnosťami a záujmami.
Hľadá sa odpoveď, ako riešiť problém prepracovanosti a nedostatku kňazov. Stále viac a viac farností je bez kňaza. Doterajšie riešenia, ako je stály diakonát, intenzívnejšie zapájanie laikov do života farskej komunity, ukazujú sa nedostačujúce. V mnohých prípadoch sa problém rieši akciou spájania niekoľkých farností do tzv. regionálnych pastorálnych oblastí, proces, ktorý súčasne prebieha napríklad aj v susednom Rakúsku a v Nemecku. Vynárajú sa aj iné – v svojej podstate revolučné – názory, ktoré presadzujú liberálne orientované skupiny v Cirkvi, ako je dobrovoľný celibát alebo svätenie žien. S problémom sa bude zaoberať aj biskupská synoda, ktorá sa bude konať v októbri 2018 a ktorej témou bude: Mládež, viera a voľba povolania.
Kým Katolícka cirkev prejavuje vonkajšie i vnútorné znaky úpadku, ruská pravoslávna cirkev podobných problémov nemá. Patriarcha Kirill prekypuje optimizmom a jeho starosťou je iba to, ako imunizovať Pravoslávnu cirkev pred zhubným vplyvom Západu. Napriek 70-ročnému útlaku a prenasledovaniu pravoslávna Cirkev v Rusku si zachovala svoju životnú silu. Prežila ateistický režim a po jeho nepredvídanom a nečakanom zrútení zažíva renesanciu náboženského života a to nielen v samotnom Rusku, ale aj medzi ruským pravoslávnym etnikom v diaspóre. Ako poukazuje Jonathan Luxmoore, náboženský korešpondent agentúry National Catholic Reporter, od pádu komunistického režimu v Rusku v 1991, ruská pravoslávna Cirkev založila vyše 400 farností a misií v 52 krajinách – hlavne v západnej Európe, ale aj na americkom kontinente a v Austrálii. Kým vo Francúzsku, Belgicku, Španielsku katolícke kostoly sa vyprázdňujú a zatvárajú, nové pravoslávne kostoly, ba aj katedrály a baziliky vyrastajú v mestách ako Madrid, Brusel, Berlín, Nikosia na ostrove Cyprus a inde. Dňa 4. decembra 2016 patriarcha Kirill posviacal v Paríži veľkolepú pravoslávnu katedrálu zasvätenú Najsvätejšej Trojici. Katedrála sa nachádza v srdci Paríža, na Quai Branly, neďaleko povestnej Eiffelovej veže.
Všetko nasvedčuje, akoby sa Rusko vracalo k svojej mesiášskej myšlienke byť záchrancom ohrozenej kresťanskej kultúry. Toto poslanie má svoje korene v 16. storočí a v minulosti niekoľkokrát dosiahla charakter celonárodného hnutia. Za pôvodcu myšlienky sa pokladá mních Filotej z kláštora v meste Pskov, ktorý v roku 1510 napísal dlhý list veľkovojvodcovi Vasilovi Ivanovičovi, synovi cára Ivana III. Bolo v čase, keď kresťanstvo na Západe bolo postihnuté morálnou nákazou pohanskej renesancie a veľká časť kresťanstva na Východe trpelo pod jarmom moslimov, ktorí sa v roku 1453 zmocnili Carihradu. Do tejto skleslej nálady Filotej vnáša povzbudenie a optimizmus. Píše: „Blud Apolinária (t.j. monofyzitizmus) zapríčinil pád prvého Ríma. Tureckí dobyvatelia sekerami preborili dvere a znesvätili všetky chrámy druhého Ríma, mesta Konštantínovho. A teraz tretí Rím (Moskva) žiari jasnejšie než slnko celému pravovernému kresťanstvu na svete… Ty si jediný pravý kresťanský panovník pod Božou oblohou… Dva Rímy padli. Tretí stojí. A štvrtý už nebude.”
Filotejov list cárovičovi Vasilovi inšpiroval a motivoval v minulosti mnohých ruských mysliteľov. Svetoznámy filozof Vladimír Soloviev chápal obsah Filotejovho listu v duchovnom zmysle ako výzvu kresťanského univerzalizmu. Patriarcha Kirill síce list nespomína explicitne, ale jeho názory na krízu západného kresťanstva a na východisko z nej, majú myšlienkovo blízko k názorom Vladimíra Solovieva.
Toto všetko núti klásť si hĺbavú otázku: Uvidia naši potomkovia Rusko v úlohe Tretieho Ríma, záchrancu kresťanskej európskej kultúry?
František Vnuk
Video TU: alianciazanedelu.sk/archiv/909
V novembri 2017 canterburský arcibiskup Justin Welby, primát Anglikánskej cirkvi, navštívil Rusko. Pri stretnutí s patriarchom Kirillom – dňa 21. novembra – diskutovali títo vrcholní predstavitelia dvoch kresťanských cirkví o situácii kresťanstva vo svete.
V tejto súvislosti patriarcha Kirill vyjadril svoje znepokojenie nad úpadkom kresťanstva a kresťanskej kultúry na Západe. Poukázal na také znepokojujúce skutočnosti ako je “rýchly rast ateizácie, vylučovanie Boha z ľudského diania, odstraňovanie duchovného a nevšímavosť voči božskému v našom živote.“ S netajeným sklamaním konštatoval, že do západoeurópskeho zákonodarstva sa zakotvuje devalvácia morálnych hodnôt legalizovaním umelého prerušenia tehotenstva, homosexuálnych zväzkov, eutanázia a pod. Patriarcha to pokladá za veľmi nebezpečný jav a kladie otázku: “Ak zákon štátu žiada od ľudí, aby sympatizovali s hriechom, alebo solidarizovali s hriešnym konaním, akú budúcnosť má ľudská spoločnosť? Blížime sa pred-apokalyptickej realite.” (The Tablet, London, 2. dec. 2017)
Video TU: alianciazanedelu.sk/archiv/909
Patriarcha Kirill sa tu dotkol veľmi vážneho problému a jeho diagnóza je verným obrazom smutnej skutočnosti. Hádam najvýraznejším príkladom tohto neblahého vývoja je Holandsko, krajina, ktorá prvá na svete legalizovala prostitúciu, používanie tzv. mäkkých drog, ako je marihuana, eutanáziu a homosexuálne manželstvá. A výsledok? Kým v roku 1950 takmer 90 percent katolíckeho obyvateľstva sa zúčastňoval na nedeľných bohoslužbách, dnes je to len 5 percent. Za posledných päť rokov boli každý týždeň zatvorené dva kostoly, niektoré z nich kúpili moslimovia a prebudovali na mešity, iné boli premenené na “účelové budovy”, alebo zbúrané. V roku 1950 mali mužské a ženské rehole v krajine 170 kláštorov, v roku 2017 z nich ostalo iba 20. Rovnobežne s poklesom religiozity stúpa rozvodovosť, drogová závislosť, samovraždy a iné symptómy úpadku.
Holandsko nie je v tomto ohľade jediným príkladom. Inou krajinou s bohatou kresťanskou minulosťou je Luxemburské veľkokniežatstvo. Ministerským predsedom je tam Xavier Bettel, ktorý sa otvorene hlási k homosexuálnej orientácii. Tamojšia cirkevná hierarchia na čele s arcibiskupom Jean-Claude Hollerichom nedávno súhlasila s úplnou odlukou Cirkvi od štátu, ktorá sa má postupne zrealizovať v priebehu 20 rokov. V rámci tejto dohody sa prestalo v septembri 2017 vyučovať náboženstvo na štátnych školách každého typu. Kríza kňazských a rehoľných povolaní a z toho vyplývajúci nedostatok kňazov rieši katolícka hierarchia tak, že previedla “reorganizáciu farností”, pri čom niekoľko farností sa spojila do väčších farských celkov. V praxi to znamenalo, že počet farností sa znížil z 274 na 33.
V nedostatku kňazských a rehoľných povolaní mnohí pozorovatelia vidia jeden z najvážnejších dôvodov úpadku kresťanskej kultúry na Západe. Tento neželateľný zjav sa prejavuje nielen v tradične katolíckych krajinách západnej Európy, ale preniká už aj do strednej Európy, do Poľska, do Maďarska a k nám. Štatistiky to potvrdzujú veľmi zreteľne: Štyridsať percent farností v Taliansku dnes spravujú kňazi netalianskeho pôvodu. Vo Francúzsku je situácia priam katastrofálna. Podľa posledných štatistických údajov takmer štvrtina z celkového počtu 36.000 farností je bez farára a odhaduje sa, že v nasledujúcich piatich rokoch bude zatvorených 3.000 kostolov. V Írsku bolo pred 50 rokmi sedem kňazských seminárov, dnes je otvorený už len jeden, do ktorého na začiatku školského roka 2017/2018 sa z celého Írska prihlásilo iba 19 mladíkov s úmyslom študovať teológiu; a pri tom nie je isté, či všetci úspešne skončia kňazskú formáciu. Ani naše Slovensko nie je výnimkou v tomto smere. V roku 1994 študovalo v kňazských seminároch 826 bohoslovcov, v roku 2014 už len 324.
Pastoračná práca sa stáva z roka na rok náročnejšia a rozsiahlejšia, ale pastierov, ktorí by ju mali konať, je stále menej. To znamená, že mnohé projekty nemôžu byť prevedené a upadá aj kvalita vykonanej práce. Posledné desaťročia boli výrazne poznačené oslabením kresťanskej výchovy s následným poklesom náboženských vedomostí. Je vonkoncom nerealistické očakávať plný a aktívny život viery bez sústavného vzdelávania vo viere, alebo podporu náboženských podujatí bez duchovno-náboženskej motivácie. Takéto vzdelanie tradične poskytovala rodina, škola a kostol. Dnes je rodina v rozklade, náboženská výchova v školách plytká, nedostačujúca, alebo celkom neprítomná a ani v kostoloch sa veriacim nepodáva katechéza tak, ako by malo a mohlo byť. Kňazi sú prepracovaní a často zaťažení viac svetskými než duchovnými povinnosťami a záujmami.
Hľadá sa odpoveď, ako riešiť problém prepracovanosti a nedostatku kňazov. Stále viac a viac farností je bez kňaza. Doterajšie riešenia, ako je stály diakonát, intenzívnejšie zapájanie laikov do života farskej komunity, ukazujú sa nedostačujúce. V mnohých prípadoch sa problém rieši akciou spájania niekoľkých farností do tzv. regionálnych pastorálnych oblastí, proces, ktorý súčasne prebieha napríklad aj v susednom Rakúsku a v Nemecku. Vynárajú sa aj iné – v svojej podstate revolučné – názory, ktoré presadzujú liberálne orientované skupiny v Cirkvi, ako je dobrovoľný celibát alebo svätenie žien. S problémom sa bude zaoberať aj biskupská synoda, ktorá sa bude konať v októbri 2018 a ktorej témou bude: Mládež, viera a voľba povolania.
Kým Katolícka cirkev prejavuje vonkajšie i vnútorné znaky úpadku, ruská pravoslávna cirkev podobných problémov nemá. Patriarcha Kirill prekypuje optimizmom a jeho starosťou je iba to, ako imunizovať Pravoslávnu cirkev pred zhubným vplyvom Západu. Napriek 70-ročnému útlaku a prenasledovaniu pravoslávna Cirkev v Rusku si zachovala svoju životnú silu. Prežila ateistický režim a po jeho nepredvídanom a nečakanom zrútení zažíva renesanciu náboženského života a to nielen v samotnom Rusku, ale aj medzi ruským pravoslávnym etnikom v diaspóre. Ako poukazuje Jonathan Luxmoore, náboženský korešpondent agentúry National Catholic Reporter, od pádu komunistického režimu v Rusku v 1991, ruská pravoslávna Cirkev založila vyše 400 farností a misií v 52 krajinách – hlavne v západnej Európe, ale aj na americkom kontinente a v Austrálii. Kým vo Francúzsku, Belgicku, Španielsku katolícke kostoly sa vyprázdňujú a zatvárajú, nové pravoslávne kostoly, ba aj katedrály a baziliky vyrastajú v mestách ako Madrid, Brusel, Berlín, Nikosia na ostrove Cyprus a inde. Dňa 4. decembra 2016 patriarcha Kirill posviacal v Paríži veľkolepú pravoslávnu katedrálu zasvätenú Najsvätejšej Trojici. Katedrála sa nachádza v srdci Paríža, na Quai Branly, neďaleko povestnej Eiffelovej veže.
Všetko nasvedčuje, akoby sa Rusko vracalo k svojej mesiášskej myšlienke byť záchrancom ohrozenej kresťanskej kultúry. Toto poslanie má svoje korene v 16. storočí a v minulosti niekoľkokrát dosiahla charakter celonárodného hnutia. Za pôvodcu myšlienky sa pokladá mních Filotej z kláštora v meste Pskov, ktorý v roku 1510 napísal dlhý list veľkovojvodcovi Vasilovi Ivanovičovi, synovi cára Ivana III. Bolo v čase, keď kresťanstvo na Západe bolo postihnuté morálnou nákazou pohanskej renesancie a veľká časť kresťanstva na Východe trpelo pod jarmom moslimov, ktorí sa v roku 1453 zmocnili Carihradu. Do tejto skleslej nálady Filotej vnáša povzbudenie a optimizmus. Píše: „Blud Apolinária (t.j. monofyzitizmus) zapríčinil pád prvého Ríma. Tureckí dobyvatelia sekerami preborili dvere a znesvätili všetky chrámy druhého Ríma, mesta Konštantínovho. A teraz tretí Rím (Moskva) žiari jasnejšie než slnko celému pravovernému kresťanstvu na svete… Ty si jediný pravý kresťanský panovník pod Božou oblohou… Dva Rímy padli. Tretí stojí. A štvrtý už nebude.”
Filotejov list cárovičovi Vasilovi inšpiroval a motivoval v minulosti mnohých ruských mysliteľov. Svetoznámy filozof Vladimír Soloviev chápal obsah Filotejovho listu v duchovnom zmysle ako výzvu kresťanského univerzalizmu. Patriarcha Kirill síce list nespomína explicitne, ale jeho názory na krízu západného kresťanstva a na východisko z nej, majú myšlienkovo blízko k názorom Vladimíra Solovieva.
Toto všetko núti klásť si hĺbavú otázku: Uvidia naši potomkovia Rusko v úlohe Tretieho Ríma, záchrancu kresťanskej európskej kultúry?
František Vnuk
Video TU: alianciazanedelu.sk/archiv/909
alica111 ako si predstavuješ diskusiu,keď si ma stopla?Keby si aspoň napísala,ČO NESPRÁVNE SOM NAPISAL?
Luther sa skutočne vyjadroval podobne ako ten poľský rehoľník,ale ty nechceš počuť pravdu.Viac
alica111 ako si predstavuješ diskusiu,keď si ma stopla?Keby si aspoň napísala,ČO NESPRÁVNE SOM NAPISAL?
Luther sa skutočne vyjadroval podobne ako ten poľský rehoľník,ale ty nechceš počuť pravdu.
Luther sa skutočne vyjadroval podobne ako ten poľský rehoľník,ale ty nechceš počuť pravdu.
Ešte jeden komentár od miňocraft
Apoštoli Peter a Pavol hlásali evanjelium v Ríme,tam aj umreli mučeníckou smrťou a rímski pápeži sú nástupcami sv.Petra.Patriarchovia Carihradu a Moskvy,pri všetkej úcte,toto nikdy neboli,nie sú a ani nebudú.
Božie prisľúbenie nemožno zrušiť (Peter,ty si skala a na tejto skale ...)
A ak v krajinách západnej Európy katolícka Cirkev upadá,inde naopak rastie (Ázia,Afrika)Tak tomu bolo aj v …Viac
Apoštoli Peter a Pavol hlásali evanjelium v Ríme,tam aj umreli mučeníckou smrťou a rímski pápeži sú nástupcami sv.Petra.Patriarchovia Carihradu a Moskvy,pri všetkej úcte,toto nikdy neboli,nie sú a ani nebudú.
Božie prisľúbenie nemožno zrušiť (Peter,ty si skala a na tejto skale ...)
A ak v krajinách západnej Európy katolícka Cirkev upadá,inde naopak rastie (Ázia,Afrika)Tak tomu bolo aj v prvých storočiach kresťanstva,keď sa pravá viera rozšírila medzi barbarskými Galmi,Anglosasmi,Germánmi etc...ktorí počtom onedlho prekonali staré antické národy a budovali krestansku civilizáciu Západu.
Božie prisľúbenie nemožno zrušiť (Peter,ty si skala a na tejto skale ...)
A ak v krajinách západnej Európy katolícka Cirkev upadá,inde naopak rastie (Ázia,Afrika)Tak tomu bolo aj v prvých storočiach kresťanstva,keď sa pravá viera rozšírila medzi barbarskými Galmi,Anglosasmi,Germánmi etc...ktorí počtom onedlho prekonali staré antické národy a budovali krestansku civilizáciu Západu.