Ranná homília pápeža Františka: Verný pastier ani v opustenosti nezatrpkne. Vatikán 18. októbra – Statočný pastier, ktorý nasleduje Ježiša a nie moc, peniaze a skupinové záujmy, i keď ho všetci …Viac
Ranná homília pápeža Františka: Verný pastier ani v opustenosti nezatrpkne.
Vatikán 18. októbra – Statočný pastier, ktorý nasleduje Ježiša a nie moc, peniaze a skupinové záujmy, i keď ho všetci opustia, vždy bude mať po boku Pána, pocíti zdrvenie, ale nikdy nie zatrpknutosť. Týmito slovami sa dnes ráno na sviatok sv. Lukáša, evanjelistu v Dome sv. Marty prihovoril v homílii veriacim pápež František. Svätý Otec vo svojej úvahe vychádzal z Druhého listu Timotejovi (2 Tim 4,10-17b). Sv. Pavol, podobne ako ďalší apoštoli, zakúšal na konci svojho života osamotenosť uprostred ťažkostí: bol nahý, opustený, stal sa obeťou nenávisti:
„Sám, ako žobrák, obeť znevažovania, opustený. Je to ten veľký Pavol, ktorý počul Pánov hlas, Pánovo povolanie! Ten, ktorý chodil z jednej strany na druhú, ktorý toľko pretrpel a podstúpil toľké skúšky pre ohlasovanie evanjelia, ktorý pomohol apoštolom pochopiť, že Pán chcel, aby pohania vstúpili do Cirkvi, veľký Pavol, ktorý v modlitbe vystúpil až do siedmeho neba a počul veci, ktoré nikto predtým nepočul: veľký Pavol, tam, v tej malej izbičke v jednom dome, tu v Ríme, čakajúc, ako skončí tento vnútorný zápas medzi tábormi v Cirkvi, medzi tvrdošijne židovsky zmýšľajúcimi a učeníkmi vernými jemu. A takto končí život veľkého Pavla: v neúteche; nie v zášti či zatrpknutosti, ale s vnútornou skľúčenosťou“.
Podobný osud čakal aj Petra a veľkého Jána Krstiteľa, ktorý „v cele, osamote, v úzkosti“ poslal svojich učeníkov, aby sa spýtali Ježiša, či je on Mesiáš a potom skončil sťatý „z rozmaru jednej tanečnice a z pomsty jednej cudzoložnice“, pokračoval pápež František. Tak skončil Maximilián Kolbe, „ktorý rozvinul po celom svete apoštolské hnutie a mnoho veľkých vecí“, a zomrel v cele lágru. „Keď je apoštol verný, nečaká pre seba iný koniec než ten, aký mal Ježiš,“ dodal Svätý Otec a pokračoval: Pán však ostáva nablízku, „neopustí ho a v tom nachádza svoju silu“. Tak zomrel aj Pavol. „Toto je zákon evanjelia: ak zrno neodumrie, neprinesie úrodu“. A potom prichádza vzkriesenie. Krv mučeníkov je semenom kresťanov, ako hovorieval jeden z teológov prvých storočí – pripomenul pápež František:
„Zomrieť tak ako mučeníci, ako Ježišovi svedkovia je semenom, ktoré odumiera a prináša ovocie a naplní zem novými kresťanmi. Ak takto pastier žije, nie je zatrpknutý: možno zakúša skľúčenosť, avšak má tú istotu, že Pán je pri ňom. Ak sa však pastier vo svojom živote zapodieva inými záujmami, než sú veriaci – napríklad je pripútaný k moci, pripútaný k peniazom, ku klikám, k mnohým veciam –, nakoniec nebude sám, no možno tam budú jeho príbuzní v očakávaní, kedy už zomrie, aby videli, čo si môžu so sebou odniesť“.
Svätý Otec zakončil svoju rannú homíliu nasledovne:
„Keď idem navštíviť domov dôchodcov pre starých kňazov, nachádzam toľko týchto dobrých, skvelých [pastierov], ktorý dali život za veriacich. A sú tam, chorí, paralyzovaní, na vozíčku, ale hneď vidieť ten úsmev. ,Pán je dobrý, Pán je dobrý’, lebo cítia, že Pán je im veľmi nablízku. A so žiariacimi očami sa pýtajú: ,Ako ide Cirkev? Ako ide diecéza? Ako sú na tom povolania?’. Až do samého konca, lebo sú otcami, lebo dali život za druhých. Vráťme sa k Pavlovi. Sám, žobrajúci, obeť znevažovania, všetkými opustený, okrem Pána Ježiša: ,Len Pán mi stál nablízku!’ A dobrý pastier, ako pastier musí mať túto istotu: ak kráča po Ježišovej ceste, Pán mu bude nablízku až do konca. Modlime sa za pastierov, ktorí sú na konci svojho života a ktorí čakajú, že Pán si ich vezme k sebe. A modlime sa, aby im Pán dal silu, útechu a istotu, že i keby sa cítili chorí a aj osamotení, Pán je s nimi, je im nablízku. Nech im Pán dá silu“. -ej- (sk.radiovaticana.va/…/1266089)
Vatikán 18. októbra – Statočný pastier, ktorý nasleduje Ježiša a nie moc, peniaze a skupinové záujmy, i keď ho všetci opustia, vždy bude mať po boku Pána, pocíti zdrvenie, ale nikdy nie zatrpknutosť. Týmito slovami sa dnes ráno na sviatok sv. Lukáša, evanjelistu v Dome sv. Marty prihovoril v homílii veriacim pápež František. Svätý Otec vo svojej úvahe vychádzal z Druhého listu Timotejovi (2 Tim 4,10-17b). Sv. Pavol, podobne ako ďalší apoštoli, zakúšal na konci svojho života osamotenosť uprostred ťažkostí: bol nahý, opustený, stal sa obeťou nenávisti:
„Sám, ako žobrák, obeť znevažovania, opustený. Je to ten veľký Pavol, ktorý počul Pánov hlas, Pánovo povolanie! Ten, ktorý chodil z jednej strany na druhú, ktorý toľko pretrpel a podstúpil toľké skúšky pre ohlasovanie evanjelia, ktorý pomohol apoštolom pochopiť, že Pán chcel, aby pohania vstúpili do Cirkvi, veľký Pavol, ktorý v modlitbe vystúpil až do siedmeho neba a počul veci, ktoré nikto predtým nepočul: veľký Pavol, tam, v tej malej izbičke v jednom dome, tu v Ríme, čakajúc, ako skončí tento vnútorný zápas medzi tábormi v Cirkvi, medzi tvrdošijne židovsky zmýšľajúcimi a učeníkmi vernými jemu. A takto končí život veľkého Pavla: v neúteche; nie v zášti či zatrpknutosti, ale s vnútornou skľúčenosťou“.
Podobný osud čakal aj Petra a veľkého Jána Krstiteľa, ktorý „v cele, osamote, v úzkosti“ poslal svojich učeníkov, aby sa spýtali Ježiša, či je on Mesiáš a potom skončil sťatý „z rozmaru jednej tanečnice a z pomsty jednej cudzoložnice“, pokračoval pápež František. Tak skončil Maximilián Kolbe, „ktorý rozvinul po celom svete apoštolské hnutie a mnoho veľkých vecí“, a zomrel v cele lágru. „Keď je apoštol verný, nečaká pre seba iný koniec než ten, aký mal Ježiš,“ dodal Svätý Otec a pokračoval: Pán však ostáva nablízku, „neopustí ho a v tom nachádza svoju silu“. Tak zomrel aj Pavol. „Toto je zákon evanjelia: ak zrno neodumrie, neprinesie úrodu“. A potom prichádza vzkriesenie. Krv mučeníkov je semenom kresťanov, ako hovorieval jeden z teológov prvých storočí – pripomenul pápež František:
„Zomrieť tak ako mučeníci, ako Ježišovi svedkovia je semenom, ktoré odumiera a prináša ovocie a naplní zem novými kresťanmi. Ak takto pastier žije, nie je zatrpknutý: možno zakúša skľúčenosť, avšak má tú istotu, že Pán je pri ňom. Ak sa však pastier vo svojom živote zapodieva inými záujmami, než sú veriaci – napríklad je pripútaný k moci, pripútaný k peniazom, ku klikám, k mnohým veciam –, nakoniec nebude sám, no možno tam budú jeho príbuzní v očakávaní, kedy už zomrie, aby videli, čo si môžu so sebou odniesť“.
Svätý Otec zakončil svoju rannú homíliu nasledovne:
„Keď idem navštíviť domov dôchodcov pre starých kňazov, nachádzam toľko týchto dobrých, skvelých [pastierov], ktorý dali život za veriacich. A sú tam, chorí, paralyzovaní, na vozíčku, ale hneď vidieť ten úsmev. ,Pán je dobrý, Pán je dobrý’, lebo cítia, že Pán je im veľmi nablízku. A so žiariacimi očami sa pýtajú: ,Ako ide Cirkev? Ako ide diecéza? Ako sú na tom povolania?’. Až do samého konca, lebo sú otcami, lebo dali život za druhých. Vráťme sa k Pavlovi. Sám, žobrajúci, obeť znevažovania, všetkými opustený, okrem Pána Ježiša: ,Len Pán mi stál nablízku!’ A dobrý pastier, ako pastier musí mať túto istotu: ak kráča po Ježišovej ceste, Pán mu bude nablízku až do konca. Modlime sa za pastierov, ktorí sú na konci svojho života a ktorí čakajú, že Pán si ich vezme k sebe. A modlime sa, aby im Pán dal silu, útechu a istotu, že i keby sa cítili chorí a aj osamotení, Pán je s nimi, je im nablízku. Nech im Pán dá silu“. -ej- (sk.radiovaticana.va/…/1266089)
Amarillo-aj mňa by zaujímala odpoveď. Ľubica a alica sú tu v úlohe bojovať proti pápežovi Františkovi a jeho poslaniu. To, že bojujú proti potratom má zaujať pozornosť katolíkov a pomaly im vštepovať nepravdami a polopravdami nenávisť voči sv. Otcovi Františkovi. Ich bludy sú závažné a neodporúčam ich čítať katolíkom, ktorí milujú sv. Otca, preto že ich cieľom je očiernenie a pošpinenie. …Viac
Amarillo-aj mňa by zaujímala odpoveď. Ľubica a alica sú tu v úlohe bojovať proti pápežovi Františkovi a jeho poslaniu. To, že bojujú proti potratom má zaujať pozornosť katolíkov a pomaly im vštepovať nepravdami a polopravdami nenávisť voči sv. Otcovi Františkovi. Ich bludy sú závažné a neodporúčam ich čítať katolíkom, ktorí milujú sv. Otca, preto že ich cieľom je očiernenie a pošpinenie. Len je otázka, za koho "kopú"? Myslím si, že to každí jasne pochopí, že Glória nemá cenzúru a tak tu majú prístup i Boží nepriatelia. Treba sa naučiť triediť. Zvlášť ďakujem Petrovi-skalke, ktorý tu vnáša vytrvalo svetlo evanjelia ale i mnoho ďalších. Preto odkazujem tým, čo milujú sv. Otca Františka-reagujte na bludy pravdou, preto že nás predsa nemôže poraziť diabol a zlo. My máme svetlo viery-tak bojujme. A keďže predpokladám, že budem zmazaný, tak to kopírujem pre istotu aj ku SKALKE.. 
NECH PÁN ŽEHNÁ PONTIFIKÁT SV OTCA FRANTIŠKA A TÍ, ČO HO MILUJETE-NEMLČTE-NEBOJTE SA A PREJAVTE SVOJU LÁSKU K SV. OTCOVI. ZLO ČOSKORO BUDE PORAZENÉ... 
Vtedy, keď sa človek cíti najviac opustený, Boh ho najviac miluje. Náš nebeský Otec si ho nesie vo svojom náručí, s láskou a nehou, túži si ho pritúliť a objať, pomôcť mu, pohladiť ho, povzbudiť ho. Na ceste k nemu, do Jeho kráľovstva. Keď sa človek cíti opustený, na chvíľu stráca schopnosť vnímať aj tých, ktorých mu Boh posiela do cesty, aby boli Jeho rukami a nohami. Milujúci Boh si človeka …Viac
Vtedy, keď sa človek cíti najviac opustený, Boh ho najviac miluje. Náš nebeský Otec si ho nesie vo svojom náručí, s láskou a nehou, túži si ho pritúliť a objať, pomôcť mu, pohladiť ho, povzbudiť ho. Na ceste k nemu, do Jeho kráľovstva. Keď sa človek cíti opustený, na chvíľu stráca schopnosť vnímať aj tých, ktorých mu Boh posiela do cesty, aby boli Jeho rukami a nohami. Milujúci Boh si človeka nesie na svojich ramenách aj v tých najťažších chvíľach. Pomáha mu niesť jeho kríž. A kríž, je potom ľahším.
opustenost audio.lumen.sk/download.php
jeden z atributov svatca skor nez sa stretne s Stvoritelom je opustenost, skor ci neskor pride, vstupi neohlasena do vazenskej cely apostolov, prisla aj do klastornej clausury jana s kriza, bola hostom aj u terezie z avily, opustenost nepozna prekazky vstupila aj k matke tereze z kalkaty napriek tomu mnozstvu ludi ktorymi bola ta svatica obklopena....
opustenost …Viac
opustenost audio.lumen.sk/download.php
jeden z atributov svatca skor nez sa stretne s Stvoritelom je opustenost, skor ci neskor pride, vstupi neohlasena do vazenskej cely apostolov, prisla aj do klastornej clausury jana s kriza, bola hostom aj u terezie z avily, opustenost nepozna prekazky vstupila aj k matke tereze z kalkaty napriek tomu mnozstvu ludi ktorymi bola ta svatica obklopena....
opustenost krasa po ktorej netuzis, kraska s rozpustenymi vlasmi co ma zopnute sponou, v pogumovanej zastere, v ruke s velkymi cervenymi gumenymi rukavicami az po lakte drziac vedro s cistiacim prostriedkom, toho jedneho dňa vstupi k tebe, zo svojho ekonomatu si donesie naradie Cif, SAVO, Okenu, dratenku na špinu extra zažranú, svoju handru navlecie na pomocku ponukanu z telecvokingu, zacne v tebe zametat bludy, zmyvat pseudohodnoty, utierat prach zvykov, drhnut predsudkami zaneriadenu dlazku , a ty budes len tak civiet a sam,
do okien na dusi ti striekne okenu cistej Pravdy, Pravdy co stipe a pali, a oci po nej slzia , to aby si videl a zacne ich utierat strankami Evanjelia, to vsetko tvoje poznanie co mas vymalovane ako fresky po stenach zacne stekat na dlazku do farebnej sedej mlaky a na stenach tvojho vnutra ostane len surova biela vapenná omietka.... opustenost svatca nie je nicota beznadeje hriesnika ktora sa trepe kazdedenne do moderneho cloveka, opustenost nie je nicota..
kraska zvana Opustenost, po jej navsteve mas uz v sebe upratane, vsetko nepotrebne je prec, vsetko je tak ako to ma vyzerat v dome ktory sa chysta navstivit vzacny host, .... opustenost je pocit z getsemany trebars uprostred roztlieskaneho davu na vatikanskom namesti byt v zajati pocitu sv. apostola Pavla v rimskej cele, je brucho velryby v hlbke temneho oceanu, vsade davy ludi a si predsa sam, povrchní fanuskovia nad jeho slovami nepremyslaju im stacia jeho gesta, i jeho ziaci aj ked rozoberaju slovo za slovom predsa im nerozumeju a bratia v purpurovom triku ho nenavidia,... preto ta kazdodenná prosba o nasu modlitbu
opusteny a aj ked nie zufaly ale sklamaný, vnimat uzkost vlastnej getsemany, ako vyjadrit to prazdno v cloveku? ked mesiac v splne svieti okienkom v rimskej cele ako vtedy , mozno stacilo by napisat list Timotejovi? v cele vaznice skusil to, malo platne, slova nestacia vytlacit pocit opustenosti z cloveka, a tak cakal na to rano, kedy pride, ked pred vychodom slnka zastrngaju zvazkom klucov pri dverach a miesto misky riedkej polievky ta zavolaju
„tak vstan a pod!!
a povedu ta kam nechces
v to jedno rano v pat, ta povedu ku kladtu ty si k nemu klaknes ....
este aspon raz sa obzriet za seba, ako psik ktoremu utiahnu obojok a na retazi vedu prec z domu jeho pana , este raz sa nadychnut a citit jeho vonu..
opustenost - upratovacka nasho vnutra do ktoreho sa chysta na navstevu Boh
Modlitba aramejsky
jeden z atributov svatca skor nez sa stretne s Stvoritelom je opustenost, skor ci neskor pride, vstupi neohlasena do vazenskej cely apostolov, prisla aj do klastornej clausury jana s kriza, bola hostom aj u terezie z avily, opustenost nepozna prekazky vstupila aj k matke tereze z kalkaty napriek tomu mnozstvu ludi ktorymi bola ta svatica obklopena....
opustenost krasa po ktorej netuzis, kraska s rozpustenymi vlasmi co ma zopnute sponou, v pogumovanej zastere, v ruke s velkymi cervenymi gumenymi rukavicami az po lakte drziac vedro s cistiacim prostriedkom, toho jedneho dňa vstupi k tebe, zo svojho ekonomatu si donesie naradie Cif, SAVO, Okenu, dratenku na špinu extra zažranú, svoju handru navlecie na pomocku ponukanu z telecvokingu, zacne v tebe zametat bludy, zmyvat pseudohodnoty, utierat prach zvykov, drhnut predsudkami zaneriadenu dlazku , a ty budes len tak civiet a sam,
do okien na dusi ti striekne okenu cistej Pravdy, Pravdy co stipe a pali, a oci po nej slzia , to aby si videl a zacne ich utierat strankami Evanjelia, to vsetko tvoje poznanie co mas vymalovane ako fresky po stenach zacne stekat na dlazku do farebnej sedej mlaky a na stenach tvojho vnutra ostane len surova biela vapenná omietka.... opustenost svatca nie je nicota beznadeje hriesnika ktora sa trepe kazdedenne do moderneho cloveka, opustenost nie je nicota..
kraska zvana Opustenost, po jej navsteve mas uz v sebe upratane, vsetko nepotrebne je prec, vsetko je tak ako to ma vyzerat v dome ktory sa chysta navstivit vzacny host, .... opustenost je pocit z getsemany trebars uprostred roztlieskaneho davu na vatikanskom namesti byt v zajati pocitu sv. apostola Pavla v rimskej cele, je brucho velryby v hlbke temneho oceanu, vsade davy ludi a si predsa sam, povrchní fanuskovia nad jeho slovami nepremyslaju im stacia jeho gesta, i jeho ziaci aj ked rozoberaju slovo za slovom predsa im nerozumeju a bratia v purpurovom triku ho nenavidia,... preto ta kazdodenná prosba o nasu modlitbu
opusteny a aj ked nie zufaly ale sklamaný, vnimat uzkost vlastnej getsemany, ako vyjadrit to prazdno v cloveku? ked mesiac v splne svieti okienkom v rimskej cele ako vtedy , mozno stacilo by napisat list Timotejovi? v cele vaznice skusil to, malo platne, slova nestacia vytlacit pocit opustenosti z cloveka, a tak cakal na to rano, kedy pride, ked pred vychodom slnka zastrngaju zvazkom klucov pri dverach a miesto misky riedkej polievky ta zavolaju
„tak vstan a pod!!
a povedu ta kam nechces
v to jedno rano v pat, ta povedu ku kladtu ty si k nemu klaknes ....
este aspon raz sa obzriet za seba, ako psik ktoremu utiahnu obojok a na retazi vedu prec z domu jeho pana , este raz sa nadychnut a citit jeho vonu..
opustenost - upratovacka nasho vnutra do ktoreho sa chysta na navstevu Boh
Modlitba aramejsky