Clicks1.2K

Holokaust japonských katolíkov: Prečo práve Nagasaki a prečo práve Urakami? V jednom dni zahynuli dve tretiny japonských katolíkov

Holokaust japonských katolíkov: Prečo práve Nagasaki a prečo práve Urakami? V jednom dni zahynuli dve tretiny japonských katolíkov Prečo práve Nagasaki a prečo práve Urakami? V jednom dni zahynuli …More
Holokaust japonských katolíkov: Prečo práve Nagasaki a prečo práve Urakami? V jednom dni zahynuli dve tretiny japonských katolíkov

Prečo práve Nagasaki a prečo práve Urakami? V jednom dni zahynuli dve tretiny japonských katolíkov.


Otázku, prečo po zničení Hirošimy 1945 zvrhli Američania 9. augusta ešte druhú bombu na Nagasaki, sa snažia vyriešiť historici, a to s poukazom na ešte trvajúci vojnový stav. Japonsko malo byť donútené ku kapitulácii. Oba atómové útoky patria k apokalyptickým udalostiam, aké nemajú v dejinách obdobu. Je skutočnosťou, že týmto jedným úderom nebol postihnutý japonský národ, ale dve tretiny japonských katolíkov.

Počas 350 rokov svojho trvania v Japonsku bola katolícka cirkev dvakrát takmer vymazaná. Prvé prenasledovanie katolíckej cirkvi prepuklo v roku 1587 a skončilo v roku 1614 jej úplným zákazom. To viedlo v roku 1637 k povstaniu japonských katolíkov. Holandskí kalvinisti podporovali japonský šogunát pri porážke povstania, ktorého kresťanské pozadie je dodnes spochybnené.

„Kríž samurajov“

Rino Cammilleri postavil svojim románom „Kríž samurajov“ japonským katolíkom pamätník. Cez všetko prenasledovanie a zdecimovaniu zachovali japonskí katolíci nazývaní Kakuro kirishitan v podzemí svoju vieru. Keď v roku 1873 mohli opäť prísť zahraničné misionári, žasli nad tým, že tu našli pravoverných katolíkov.

V lete 1945, 6. a 9. augusta zomrelo pri atómových bombách 220 000 ľudí. To nie je ani 0,3% japonských obyvateľov, ale boli to dve tretiny japonských katolíkov.

Katolík Akira Fukahori je jedným z tých, ktorí atómovú explóziu prežili. 31. decembra 2008 v rámci modlitebné vigílie za mier rozprával v Navarre o onej udalosti.

Správa očitého svedka, ktorý výbuch prežil
»Tiež 9. augusta som išiel so svojimi spolužiakmi do továrne Mitsubishi. Bolo mi 15 rokov. Ako náhrada za tých, ktorí museli nastúpiť vojenskú službu vo vojne, pracovali sme v továrni my študenti a pomáhali niekoľkých málo zvyšným robotníkom. Toho rána som bol poslaný so správou na veliteľstve hasičskej centrály vzdialenej 2,5 km. Okolo 11. hodiny som tam čakal na verande na odpoveď. Krátko nato som počul lietadlo a zbadal, ako zažiaril nesmierny svetelný stĺp, z ktorého sa, ako sa zdalo, šírilo svetlo na všetky strany. V tom okamihu som bol tlakovým nárazom hodený na zem. Keď som opäť nadobudol vedomie, ležali na mne telá dvoch alebo troch mladíkov. Obaja, ktorí ležali na mne, mali hlavu a krk plné úlomkov skla. Jeden z nich bol už mŕtvy. Ako zázrakom bol som pod nimi len ľahko zranený.

Sídlo hasičskej stanice sa nachádzalo asi dva kilometre od epicentra výbuchu. Budova s oceľovými nosníkmi bola silno poškodená, ale ešte stála. Panoval hrozný zmätok, krik, panika a bolo tu mnoho mŕtvych a zranených.

Nad stráňami Urakami sa s obrovskou rýchlosťou valila ohnivá vlna.
Predo mnou utekala žena s horiacimi vlasmi. Úplne znetvorený muž, ktorého ramená boli len pahýle a ktorého koža bola úplne spálená, chodil bez cieľa sem a tam. Potom som videl inú ženu, ktorá niesla na chrbte dieťa, z ktorého hlavičky striekala krv. Moje nohy a celé telo sa triaslo hrôzou z tohto divadla. Bol to pekelný pohľad. Zdalo sa, že po cestách sa nepohybujú ľudia, ale odporné a škaredé postavy. Neskôr mi povedali, že tlaková vlna z explózie mala rýchlosť 500 m za sekundu a ohnivý stĺp, ktorý bomba vytvorila, mal teplotu pri zemi 3000 až 4000 stupňov. Vtedy však nikto nevedel, že to, čo sme práve zažili, bola atómová bomba. Hnalo ma to domov. Kam som pozrel, videl sme len zuhoľnatené telá. Keď som dorazil do svojej štvrti, nebol som schopný v troskách zničených stavieb rozpoznať náš dom.

Jedna skoro úplne nahá žena blúdila medzi troskami, jej koža bola jedna otvorená rana, z hlavy a krku sa rinula krv. Pochytila ma taká hrôza, že som sa dal na útek preč. «

Atómová bomba explodovala nad Urakami. Urakami bola mestská štvrť v severnej časti Nagasaki a bola vtedy katolíckym centrom Japonska. Stála tam katedrála, najväčší katolícky chrám Východnej Ázie. V Urakami bývalo 12 000 katolíkov, na 8 500 z nich zahynulo v onom jedinom dni roka 1945.

Giuseppe Nardi KI

alianciazanedelu.sk/archiv/4191
Slovenský národ má množstvo komunistami umučených kňazov, rehoľníkov a veriacich katolíkov. Extrémistickí zástancovia bojového ateizmu zo SaS chcú Slovákom vnútiť pamätný deň na Češku M. Horákovú, J. Buchala, O. Peclu a Záviša
NIKDY nebude dost řádků a dost knih, aby se popsala hrůza válek, hrůza běsnění, hrůza toho, kdy člověk je vystaven v plné svobodě a moci druhému člověku - kdy člověk člověku je bestií a vrahem... Důvody se vždy najdou - ve svobodě bláznů, deviantů, ale i těch co blázni zdánlivě nejsou a jen opojeni mocí chlemtají možnost určovat řád věcí a ovlivňovat životy jiných.... A je jedno zda Mengele a …More
NIKDY nebude dost řádků a dost knih, aby se popsala hrůza válek, hrůza běsnění, hrůza toho, kdy člověk je vystaven v plné svobodě a moci druhému člověku - kdy člověk člověku je bestií a vrahem... Důvody se vždy najdou - ve svobodě bláznů, deviantů, ale i těch co blázni zdánlivě nejsou a jen opojeni mocí chlemtají možnost určovat řád věcí a ovlivňovat životy jiných.... A je jedno zda Mengele a jeho příšernosti, odporné ataky japonské armády a hrůzné činy vůči čínskému obyvatelstvu a civilistům, odporné biologické pokusy Japonců - jednotka 731 a imunita od USA těmto po válce, zvěrstva holocaustu, tolik odpornosti kráčí po světě, že nelze ani vypovědět, ale navzdory tomuto musíme žít a zdvihnout hlavu a věřit Tomu, který je Láskou a o tom to JE. Nástrojem padlého anděla je šířit strach.... zaplavovat lidi strachem.... otravovat a ničit.... Jenže - Bůh je Láska, všemu navzdory.

KKC 2314: „Každá válečná akce, směřující bezohledně k zničení celých měst nebo rozsáhlých území i s jejich obyvateli, je zločin proti Bohu i proti člověku, který je třeba s rozhodností a bez váhání odsoudit.“ Rizikem moderní války je poskytování příležitosti držitelům vědeckých a zvláště atomových, biologických zbraní ke spáchání takových zločinů.
-----------------------------------------------------------
Predo mnou utekala žena s horiacimi vlasmi. Úplne znetvorený muž, ktorého ramená boli len pahýle a ktorého koža bola úplne spálená, chodil bez cieľa sem a tam. Potom som videl inú ženu, ktorá niesla na chrbte dieťa, z ktorého hlavičky striekala krv. Moje nohy a celé telo sa triaslo hrôzou z tohto divadla. Bol to pekelný pohľad. Zdalo sa, že po cestách sa nepohybujú ľudia, ale odporné a škaredé postavy. Neskôr mi povedali, že tlaková vlna z explózie mala rýchlosť 500 m za sekundu a ohnivý stĺp, ktorý bomba vytvorila, mal teplotu pri zemi 3000 až 4000 stupňov. Vtedy však nikto nevedel, že to, čo sme práve zažili, bola atómová bomba. Hnalo ma to domov. Kam som pozrel, videl sme len zuhoľnatené telá. Keď som dorazil do svojej štvrti, nebol som schopný v troskách zničených stavieb rozpoznať náš dom.

Jedna skoro úplne nahá žena blúdila medzi troskami, jej koža bola jedna otvorená rana, z hlavy a krku sa rinula krv. Pochytila ma taká hrôza, že som sa dal na útek preč. «
Moji rodičia, ktorí zažili obidve svetové vojny nám deťom hovorili, že všetko zlé čo prežívame sa dá vydržať, len aby nebola vojna, to je najväčšie zlo.
apredsasatoci likes this.
Vojna, potažmo "politika vedená jinými prostředky" je vždy zdrojem utrpení, bolesti, bezpráví a zdrojem beznaděje. Jistí filosofové ve válečných střetech dokonce viděli přirozenou redukci populace a vnímali příčinnost jako přirozenou, ale při pohledu "zdola" jde vždy o nešťastné řešení zájmů a konfliktů do kterých je ochotno "lidstvo" opakovaně vstupovat. Važme si míru a pokoje a buďme jeho …More
Vojna, potažmo "politika vedená jinými prostředky" je vždy zdrojem utrpení, bolesti, bezpráví a zdrojem beznaděje. Jistí filosofové ve válečných střetech dokonce viděli přirozenou redukci populace a vnímali příčinnost jako přirozenou, ale při pohledu "zdola" jde vždy o nešťastné řešení zájmů a konfliktů do kterých je ochotno "lidstvo" opakovaně vstupovat. Važme si míru a pokoje a buďme jeho nositeli.
preto Panna Mária hovorí: vojne sa už nedá zabrániť, ale modlite sa, aby nebola horšia
Arcibiskup M. Jendraszewský: „Po našej krajine už nekráča červený mor, ale objavil sa nový, neomarxický, ktorý si želá ovládnuť naše duše, srdce a myseľ – nie červený, ale dúhový“.