Katolíci nemajú byť katolíkmi len doma, ale svoje katolícke presvedčenie majú prejavovať aj v politike a najmä pri volebnej urne. Katolíci pri volebnej urne. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že …Viac
Katolíci nemajú byť katolíkmi len doma, ale svoje katolícke presvedčenie majú prejavovať aj v politike a najmä pri volebnej urne.
Katolíci pri volebnej urne.
Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že katolíci nemajú byť katolíkmi len doma, ale svoje katolícke presvedčenie majú prejavovať aj v politike a najmä pri volebnej urne.
Pri volebnej urne sa totiž nerozhoduje len o veciach chlebových, ale aj o osude Cirkvi v našom štáte. Katolíci si teda pri nej nemôžu počínať ľahkomyseľne, ale si musia dobre uvážiť, komu majú venovať svoju dôveru a koho si zvoliť za svojho zástupcu?
Inak by sa mohli dostať do konfliktu so svojím katolíckym presvedčením a svojím hlasom mohli by prispieť k ničeniu svojej Cirkvi.
Za koho majú teda hlasovať katolíci?
Odpoveď na túto otázku je jasná: Katolíci majú hlasovať len za takých kandidátov, ktorí sa v zákonodarnom zbore budú okrem chleba starať aj o náboženské záujmy svojich voličov. Rozhodne teda nesmú hlasovať za takých ľudí, ktorí sú nepriateľmi Cirkvi a nepriateľsky sa chovajú voči katolíckemu náboženstvu. U takýchto ľudí je totiž vážna obava, že po svojom zvolení pôjdu s nepriateľmi Cirkvi a pomocou zákonov budú pliesť bič na tých katolíkov, ktorí ich z nerozvážnosti obdarili svojou dôverou. Z tohto dôvodu katolíkom pri posudzovaní kandidátov nemôžu biť smerodajnými len ich predvolebné reči, ale musia skúmať aj ich minulosť, ich súkromný a verejný život a ich osobné vlastnosti.
Nadovšetko si však musia všímať programu, ku ktorému sa ich kandidáti hlásia. U nás v politike nerozhoduje osoba, ale program. Či mám teda voliť toho, alebo onoho kandidáta, to závisí od toho, aký je jeho program. Ak on má vo svojom programe aj ochranu náboženských záujmov, môžem ho obdariť svojou dôverou. Ak nie, nemôžem za neho hlasovať. Program kandidáta je pre katolíkov akýmsi zrkadlom, v ktorom sa ukazujú všetky jeho snahy a náboženské plány.
Predstav si len, že by na proti katolícky alebo Cirkvi nepriateľský program bol do zákonodarného zboru zvolený nejaký katolík. Tento po svojom zvolení nemôže hlasovať podľa svojho (vedomia, svedomia a) presvedčenia. Naopak. Musí hlasovať aj proti záujmom svojej Cirkvi, ako to predpisuje program, na ktorý bol zvolený. Inak by ho mohli vylúčiť z poslaneckého klubu.
Program kandidáta môže byť trojaký:
1. Výslovne katolícky, v ktorom je zahrnutá aj obrana náboženstva a jeho práv (základných ľudských práv a úplnej náboženskej slobody, katolíckej morálky, Desatora, ochrany manželstva a rodiny – manželský zväzok ustanovený Bohom – (jedného) muža a (jednej) ženy) a ich detí, výhrada svedomia, cirkevné školstvo, právo na rodičovskú výchovu, ochrana nedele.
2. Výslovne protikatolícky, v ktorom sa hlása boj proti Cirkvi a náboženstvu, (právo na potrat, právo na eutanáziu, presadzovanie genderideológie v spoločnosti, do škôl, presadzovanie iného manželského zväzku, ako je manželský zväzok ustanovený Bohom – (jedného) muža a (jednej) ženy), podpora šírenia drog, alkoholizmu
3. Nábožensky indiferentné, v ktorom je reč len o veciach hmotných a veci náboženské sa v ňom nespomínajú.
Po tomto rozdelení už ľahko môžeme rozhodovať o osobe kandidáta.
1. Za kandidáta s výslovne katolíckym programom môžeme hlasovať bez akéhokoľvek váhania.
2. Za kandidáta s výslovne protikatolíckym alebo Cirkvi nebezpečným programom (komunizmus, anarchizmus, nihilizmus, liberalizmus, slobodomurárstvo) nesmieme hlasovať.
3. Pri kandidátoch nábožensky indiferentných alebo s programom indiferentným musíme byť opatrný, lebo sa väčšinou len vyhlasujú za indiferentných, v skutočnosti sú to však nepriatelia Cirkvi. Musíme si teda všímať ich spolupracovníkov a musíme dať pozor, aby sa z toho „indiferentného“ kandidáta nevykľul nejaký nepriateľ Cirkvi. Inak v politike platia tie isté pravidlá, ako pri spolkoch (občianskych združeniach).
Bratku, sestra! Drž sa týchto smerníc a pre svoje politické presvedčenie nikdy sa nedostaneš do konfliktu so svojím svedomím.
Napísal A. Klíman, pripravil A. Čulen
Viac TU: alianciazanedelu.sk/archiv/1515
Katolíci pri volebnej urne.
Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že katolíci nemajú byť katolíkmi len doma, ale svoje katolícke presvedčenie majú prejavovať aj v politike a najmä pri volebnej urne.
Pri volebnej urne sa totiž nerozhoduje len o veciach chlebových, ale aj o osude Cirkvi v našom štáte. Katolíci si teda pri nej nemôžu počínať ľahkomyseľne, ale si musia dobre uvážiť, komu majú venovať svoju dôveru a koho si zvoliť za svojho zástupcu?
Inak by sa mohli dostať do konfliktu so svojím katolíckym presvedčením a svojím hlasom mohli by prispieť k ničeniu svojej Cirkvi.
Za koho majú teda hlasovať katolíci?
Odpoveď na túto otázku je jasná: Katolíci majú hlasovať len za takých kandidátov, ktorí sa v zákonodarnom zbore budú okrem chleba starať aj o náboženské záujmy svojich voličov. Rozhodne teda nesmú hlasovať za takých ľudí, ktorí sú nepriateľmi Cirkvi a nepriateľsky sa chovajú voči katolíckemu náboženstvu. U takýchto ľudí je totiž vážna obava, že po svojom zvolení pôjdu s nepriateľmi Cirkvi a pomocou zákonov budú pliesť bič na tých katolíkov, ktorí ich z nerozvážnosti obdarili svojou dôverou. Z tohto dôvodu katolíkom pri posudzovaní kandidátov nemôžu biť smerodajnými len ich predvolebné reči, ale musia skúmať aj ich minulosť, ich súkromný a verejný život a ich osobné vlastnosti.
Nadovšetko si však musia všímať programu, ku ktorému sa ich kandidáti hlásia. U nás v politike nerozhoduje osoba, ale program. Či mám teda voliť toho, alebo onoho kandidáta, to závisí od toho, aký je jeho program. Ak on má vo svojom programe aj ochranu náboženských záujmov, môžem ho obdariť svojou dôverou. Ak nie, nemôžem za neho hlasovať. Program kandidáta je pre katolíkov akýmsi zrkadlom, v ktorom sa ukazujú všetky jeho snahy a náboženské plány.
Predstav si len, že by na proti katolícky alebo Cirkvi nepriateľský program bol do zákonodarného zboru zvolený nejaký katolík. Tento po svojom zvolení nemôže hlasovať podľa svojho (vedomia, svedomia a) presvedčenia. Naopak. Musí hlasovať aj proti záujmom svojej Cirkvi, ako to predpisuje program, na ktorý bol zvolený. Inak by ho mohli vylúčiť z poslaneckého klubu.
Program kandidáta môže byť trojaký:
1. Výslovne katolícky, v ktorom je zahrnutá aj obrana náboženstva a jeho práv (základných ľudských práv a úplnej náboženskej slobody, katolíckej morálky, Desatora, ochrany manželstva a rodiny – manželský zväzok ustanovený Bohom – (jedného) muža a (jednej) ženy) a ich detí, výhrada svedomia, cirkevné školstvo, právo na rodičovskú výchovu, ochrana nedele.
2. Výslovne protikatolícky, v ktorom sa hlása boj proti Cirkvi a náboženstvu, (právo na potrat, právo na eutanáziu, presadzovanie genderideológie v spoločnosti, do škôl, presadzovanie iného manželského zväzku, ako je manželský zväzok ustanovený Bohom – (jedného) muža a (jednej) ženy), podpora šírenia drog, alkoholizmu
3. Nábožensky indiferentné, v ktorom je reč len o veciach hmotných a veci náboženské sa v ňom nespomínajú.
Po tomto rozdelení už ľahko môžeme rozhodovať o osobe kandidáta.
1. Za kandidáta s výslovne katolíckym programom môžeme hlasovať bez akéhokoľvek váhania.
2. Za kandidáta s výslovne protikatolíckym alebo Cirkvi nebezpečným programom (komunizmus, anarchizmus, nihilizmus, liberalizmus, slobodomurárstvo) nesmieme hlasovať.
3. Pri kandidátoch nábožensky indiferentných alebo s programom indiferentným musíme byť opatrný, lebo sa väčšinou len vyhlasujú za indiferentných, v skutočnosti sú to však nepriatelia Cirkvi. Musíme si teda všímať ich spolupracovníkov a musíme dať pozor, aby sa z toho „indiferentného“ kandidáta nevykľul nejaký nepriateľ Cirkvi. Inak v politike platia tie isté pravidlá, ako pri spolkoch (občianskych združeniach).
Bratku, sestra! Drž sa týchto smerníc a pre svoje politické presvedčenie nikdy sa nedostaneš do konfliktu so svojím svedomím.
Napísal A. Klíman, pripravil A. Čulen
Viac TU: alianciazanedelu.sk/archiv/1515