Sme na novej ceste. Telegram Matice Slovenskej Slovenskej Vláde v Roku 1939 Marec 1939. Tento najťažší boj musíme dobojovať. Sme na novej ceste. No takej, o ktorej sme si mysleli, že treba nám prejsť …Viac
Sme na novej ceste. Telegram Matice Slovenskej Slovenskej Vláde v Roku 1939
Marec 1939. Tento najťažší boj musíme dobojovať.
Sme na novej ceste.
No takej, o ktorej sme si mysleli, že treba nám prejsť ešte cez mnohé križovatky, chodníky, aby sme ju dosiahli a mohli kráčať po nej pevne, sebavedome, odbrevenení od všeličoho, čo náš krok robilo ťažkým.
Máme svoj štát! Náš slovenský národný štát!
My Slovenský národ, ho máme. My ktorí sme cez dlhé stáročia iba do svojích túžob, do svojich snáh, viery, borby a utrpenia mohli zaobaľovať myšlienku Slovenského štátu, tohto najvyššieho výdobytku slovenského národa. 14. marca 1939 zatriasla sa mapa strednej Europy, na mieste, kde náš slovenský rod mal a má všetky prirodzené, Bohom mu dané, krvou i slzou posvätené práva na postavenie svojej vlastnej strechy, a na tomto mieste pred zrakmi celého sveta zjavil sa nový štát, ktorý do mapy Europy ešte nikdy nebol zakreslený.
Náš Slovenský štát! Slovensko.
Toto slovo, ktorým sme dosiaľ označovalí územie, obývané Slovákmi, ktoré znamenalo náš rodný kraj, ktoré zahraničný Slovák vyslovoval iba tak ako meno svojej rodnej obce alebo rodnej doliny svojich otcov a dedov, v buducnosti i v reči, i v srdci, i v myšlienkách našich, i v oficialnych formulách domacích i medzinárodných bude rásť na pojem, ktorý nám bol do nedávna neznámzy, na pojem najvyššieho národného viťaztva, povýši sa napojem štátu. Ani nie dni, iba hodiny sa minuli, ako sa zrodil náš Slovenský štát. Ešte sa chveje okolo nás všetko, nijako si nenamýšľame, že sme v návale prúdkých udalosti mohli už pochopiť všetko,čo sa stalo, trasie sa srdce, trasie sa i ruka ,rozochvenie z minulých búrlivých dni mieša sa z prúdkou radosťou , ale tam na dne našich duši pevne zakotvilo vedomie, že Slovenský národ spravil prvý krok na ceste, ktorý vedie k cieľu, za ktorým už nijakého vyššieho cieľa niet.
Tak je to, lebo myšlienka, ktorá včera dostala jasnú a konkrétnu formu, žila okolo nás a v nás.
A my žili sme s ňou.
Včera rozprskly sa mnohé problémy, ktoré zdaly sa nám ťažkými uhlo sa nám z cesty všeličo, ale zaťažily sa nám plecia novou ťarchou, plnou zodpovednosťou za všetko, čo sa v národe a s národom slovenským bude diať. Veľka vec je to, ale nová ťarcha nebude nám bremenom, iba otázkou slovenkého svedomia. Takto musi byť! Do roku 1918 viedli sme boj obranný v každom smere, išlo o povedomie slovenské, o boj s cudzim, do 6. Oktobra 1938 v časoch poprevratových borili sme sa brat s bratom v boji vyrovnávania a včera sa skončíl i tento boj.
Skončil sa, aby sa začal ten boj posledný a najťažši, ked každy Slovák musi bojovať sám zo sebou!
Boj, ktorý znamená vyšklbať sa od koreňa neopodstatnenú náročnosť, zdisciplinovanosť sa, naučiť sa skromnosti, brať a dávať spravodlivo, vzpružiť sa pošliapať v sebe akúkoľvek pochybovačnosť, dvíhať hlavu, dvíhať sebavedomie, dvíhať, vysoko dvíhať slovenskú vieru v krajšiu budúcnosť. Boj, ktorý znamená nemilosrdne vyšklbať ľahostajnosľ k slovenskej veci, akže v nás ešte nejaká bola, už či únavou alebo trpkosťou zrodená, napäť hrúd a vysúkať rukávy do národnej práce, a neotŕčať dlaň, ani pre almužnu ani pre odmenu, neobzerať sa po kariere, kolači, teplom mieste, ani po niečom, čo by sa priečilo dobrému slovenskému citu.
Tento najťažši boj musime dobojovať!
Tu niet pardonu, nesmie byť výnimiek, niet vedľajšej cesty. Nijaké ohľady tu nesmú jestvovať, a kto v tomto boji neobstoji, nech sa uhne druhému.
Členovia Matice slovenskej, garda matičná musí stať v prvých rodoch konečného boja, ked mala dosť odvahy v minulosti, tým viac musi dokazať sa teraz, že rozumie heslám i najťažšieho boja, ktoré nemilosrdne zatlačia do úzadia osobné záujmi, malichernosti, škriepky, mudrovania a splašenia sa slabých. Matičná garda musí byť vzorom, a kto si mysli, že nevydrži pevný, razný krok, bezohľadný boj so svojimi slabosťami, nech sa nestavá do tejto gardy.
My, členovia Matice, húževnate branili sme jednotu národa, nijako inač nemôžeme konať ani teraz, ked jednotný front bude najrozhodnešim faktorom pri kladení základov našej novej budúcnosti.
Nerozpravajte o svornosti! Nehovorme o jednotnosti, ale ju uskutočňujme!
Delili nás iní, tak sa nerozdeľujme sami, a kto tu nebude pevným, prizrime sa mu do oči. Zhovievavosť nemá miesta a pomstila sa nám tak, že dnes nemáme čo uvažovať. Dnes ideme novou cestou, a už nič nesmie prekážať, ani nedostatky v nás samých. Ak bude treba i na brale budeme vyorávať brázdu, kropiť ju budeme potom tváre, ale i takto brázda rodiť musi!
Sú ľudia, čo sklonili hlavu, lebo sa im stratil malicherný cieľ a vznášať sa k večným hodnotám a večným ideálom nemali v programe, nemali na to ani odvahy ani nijake dispozície, i ruky i srdcia zdajú sa im prázdnymi a zbytočnými, nuž naplňujme ju prácou i vierou, lebo slabý v našich radoch sú pomocnou rukou pre nepriateľa.
Dnes niet už času, niet prihodnej chviľe na pisanie historie, ale je čas na tvorenie historie, na novej ceste nemožno sa zastavovať, ani mudrovať, ak tu i tu stala sa chyba treba isť na pred, zabezpečiť základy nového slovenského domu, postaviť múry a potom, vo vhodnejšej chvilí, budeme uvažovať, ako a kde si ho priozdobíme, spohodlníme, uhladíme všetkým tým, čím sa Slovenský národ bude upevňovať, honosiť i posilňovať.
A v tom nech nám dobrotivý Pán Boh pomáha.
Spomienka na Slovenský štát. Pre bulletin J. Janek.
Telegram Matice Slovenskej Slovenskej Vláde v Roku 1939.
Predsednictvo slovenskej vlády v Bratislave.
Matica slovenská v čase osudového rozhodnutia predstaviteľov slovenského národa uvedomuje si v plnom rozsahu, že vykonal sa dejinný akt, v svojom význame prvý za tisicročie. Matica slovenská víta toto rozhodnutie a vídi v ňom jedinú zabezpeku nielen kultúrneho rozvoja národa slovenského, za ktorý pracovala a o ktorý sa borila za celý čas svojho jestvovania, ale i jeho existencie.
Preto súčasne so svojim oslobodeným národom slovenským Matica slovenská pozdravuje i samostatný Slovenský štát a prvú vládu tohto štátu radostne a s materinským uveličením, že dnes už stojí na čele kultúrnych snáh suverénneho národa v najhlbšom a v najširšom smysle slova. A citiac i svoju zodpovednosť, davá sa do pokračovania svojej práce so snásobenou vôľou, aby v spoločnom úsilí so slovenskou vládou so všetkými kladnými činiťeľmi v štáte pomáhala výdatne tvoriť predpoklady pre budúci vývin a rozmach Slovenského národa v Slovenskom štáte, A Boh nám tak pomáhaj!
Jozef Skultety, Jozef Ciger Hronský
Pre bulletin Svätopluk pripravil Jozef Janek.
Boh Otec je nekonečne viac ako veľký architekt či prvotný hýbateľ. On „pracuje doteraz“, on svet stvoril a doteraz tvorí – aj cez teba, aj cezo mňa. Tu a teraz.
Odporučte projekt svojim priateľom zamyslenia.kbs.sk
Viac TU: alianciazanedelu.sk/archiv/1326
Marec 1939. Tento najťažší boj musíme dobojovať.
Sme na novej ceste.
No takej, o ktorej sme si mysleli, že treba nám prejsť ešte cez mnohé križovatky, chodníky, aby sme ju dosiahli a mohli kráčať po nej pevne, sebavedome, odbrevenení od všeličoho, čo náš krok robilo ťažkým.
Máme svoj štát! Náš slovenský národný štát!
My Slovenský národ, ho máme. My ktorí sme cez dlhé stáročia iba do svojích túžob, do svojich snáh, viery, borby a utrpenia mohli zaobaľovať myšlienku Slovenského štátu, tohto najvyššieho výdobytku slovenského národa. 14. marca 1939 zatriasla sa mapa strednej Europy, na mieste, kde náš slovenský rod mal a má všetky prirodzené, Bohom mu dané, krvou i slzou posvätené práva na postavenie svojej vlastnej strechy, a na tomto mieste pred zrakmi celého sveta zjavil sa nový štát, ktorý do mapy Europy ešte nikdy nebol zakreslený.
Náš Slovenský štát! Slovensko.
Toto slovo, ktorým sme dosiaľ označovalí územie, obývané Slovákmi, ktoré znamenalo náš rodný kraj, ktoré zahraničný Slovák vyslovoval iba tak ako meno svojej rodnej obce alebo rodnej doliny svojich otcov a dedov, v buducnosti i v reči, i v srdci, i v myšlienkách našich, i v oficialnych formulách domacích i medzinárodných bude rásť na pojem, ktorý nám bol do nedávna neznámzy, na pojem najvyššieho národného viťaztva, povýši sa napojem štátu. Ani nie dni, iba hodiny sa minuli, ako sa zrodil náš Slovenský štát. Ešte sa chveje okolo nás všetko, nijako si nenamýšľame, že sme v návale prúdkých udalosti mohli už pochopiť všetko,čo sa stalo, trasie sa srdce, trasie sa i ruka ,rozochvenie z minulých búrlivých dni mieša sa z prúdkou radosťou , ale tam na dne našich duši pevne zakotvilo vedomie, že Slovenský národ spravil prvý krok na ceste, ktorý vedie k cieľu, za ktorým už nijakého vyššieho cieľa niet.
Tak je to, lebo myšlienka, ktorá včera dostala jasnú a konkrétnu formu, žila okolo nás a v nás.
A my žili sme s ňou.
Včera rozprskly sa mnohé problémy, ktoré zdaly sa nám ťažkými uhlo sa nám z cesty všeličo, ale zaťažily sa nám plecia novou ťarchou, plnou zodpovednosťou za všetko, čo sa v národe a s národom slovenským bude diať. Veľka vec je to, ale nová ťarcha nebude nám bremenom, iba otázkou slovenkého svedomia. Takto musi byť! Do roku 1918 viedli sme boj obranný v každom smere, išlo o povedomie slovenské, o boj s cudzim, do 6. Oktobra 1938 v časoch poprevratových borili sme sa brat s bratom v boji vyrovnávania a včera sa skončíl i tento boj.
Skončil sa, aby sa začal ten boj posledný a najťažši, ked každy Slovák musi bojovať sám zo sebou!
Boj, ktorý znamená vyšklbať sa od koreňa neopodstatnenú náročnosť, zdisciplinovanosť sa, naučiť sa skromnosti, brať a dávať spravodlivo, vzpružiť sa pošliapať v sebe akúkoľvek pochybovačnosť, dvíhať hlavu, dvíhať sebavedomie, dvíhať, vysoko dvíhať slovenskú vieru v krajšiu budúcnosť. Boj, ktorý znamená nemilosrdne vyšklbať ľahostajnosľ k slovenskej veci, akže v nás ešte nejaká bola, už či únavou alebo trpkosťou zrodená, napäť hrúd a vysúkať rukávy do národnej práce, a neotŕčať dlaň, ani pre almužnu ani pre odmenu, neobzerať sa po kariere, kolači, teplom mieste, ani po niečom, čo by sa priečilo dobrému slovenskému citu.
Tento najťažši boj musime dobojovať!
Tu niet pardonu, nesmie byť výnimiek, niet vedľajšej cesty. Nijaké ohľady tu nesmú jestvovať, a kto v tomto boji neobstoji, nech sa uhne druhému.
Členovia Matice slovenskej, garda matičná musí stať v prvých rodoch konečného boja, ked mala dosť odvahy v minulosti, tým viac musi dokazať sa teraz, že rozumie heslám i najťažšieho boja, ktoré nemilosrdne zatlačia do úzadia osobné záujmi, malichernosti, škriepky, mudrovania a splašenia sa slabých. Matičná garda musí byť vzorom, a kto si mysli, že nevydrži pevný, razný krok, bezohľadný boj so svojimi slabosťami, nech sa nestavá do tejto gardy.
My, členovia Matice, húževnate branili sme jednotu národa, nijako inač nemôžeme konať ani teraz, ked jednotný front bude najrozhodnešim faktorom pri kladení základov našej novej budúcnosti.
Nerozpravajte o svornosti! Nehovorme o jednotnosti, ale ju uskutočňujme!
Delili nás iní, tak sa nerozdeľujme sami, a kto tu nebude pevným, prizrime sa mu do oči. Zhovievavosť nemá miesta a pomstila sa nám tak, že dnes nemáme čo uvažovať. Dnes ideme novou cestou, a už nič nesmie prekážať, ani nedostatky v nás samých. Ak bude treba i na brale budeme vyorávať brázdu, kropiť ju budeme potom tváre, ale i takto brázda rodiť musi!
Sú ľudia, čo sklonili hlavu, lebo sa im stratil malicherný cieľ a vznášať sa k večným hodnotám a večným ideálom nemali v programe, nemali na to ani odvahy ani nijake dispozície, i ruky i srdcia zdajú sa im prázdnymi a zbytočnými, nuž naplňujme ju prácou i vierou, lebo slabý v našich radoch sú pomocnou rukou pre nepriateľa.
Dnes niet už času, niet prihodnej chviľe na pisanie historie, ale je čas na tvorenie historie, na novej ceste nemožno sa zastavovať, ani mudrovať, ak tu i tu stala sa chyba treba isť na pred, zabezpečiť základy nového slovenského domu, postaviť múry a potom, vo vhodnejšej chvilí, budeme uvažovať, ako a kde si ho priozdobíme, spohodlníme, uhladíme všetkým tým, čím sa Slovenský národ bude upevňovať, honosiť i posilňovať.
A v tom nech nám dobrotivý Pán Boh pomáha.
Spomienka na Slovenský štát. Pre bulletin J. Janek.
Telegram Matice Slovenskej Slovenskej Vláde v Roku 1939.
Predsednictvo slovenskej vlády v Bratislave.
Matica slovenská v čase osudového rozhodnutia predstaviteľov slovenského národa uvedomuje si v plnom rozsahu, že vykonal sa dejinný akt, v svojom význame prvý za tisicročie. Matica slovenská víta toto rozhodnutie a vídi v ňom jedinú zabezpeku nielen kultúrneho rozvoja národa slovenského, za ktorý pracovala a o ktorý sa borila za celý čas svojho jestvovania, ale i jeho existencie.
Preto súčasne so svojim oslobodeným národom slovenským Matica slovenská pozdravuje i samostatný Slovenský štát a prvú vládu tohto štátu radostne a s materinským uveličením, že dnes už stojí na čele kultúrnych snáh suverénneho národa v najhlbšom a v najširšom smysle slova. A citiac i svoju zodpovednosť, davá sa do pokračovania svojej práce so snásobenou vôľou, aby v spoločnom úsilí so slovenskou vládou so všetkými kladnými činiťeľmi v štáte pomáhala výdatne tvoriť predpoklady pre budúci vývin a rozmach Slovenského národa v Slovenskom štáte, A Boh nám tak pomáhaj!
Jozef Skultety, Jozef Ciger Hronský
Pre bulletin Svätopluk pripravil Jozef Janek.
Boh Otec je nekonečne viac ako veľký architekt či prvotný hýbateľ. On „pracuje doteraz“, on svet stvoril a doteraz tvorí – aj cez teba, aj cezo mňa. Tu a teraz.
Odporučte projekt svojim priateľom zamyslenia.kbs.sk
Viac TU: alianciazanedelu.sk/archiv/1326
Peter(skala)
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Boh Otec je nekonečne viac ako veľký architekt či prvotný hýbateľ. On „pracuje doteraz“, on svet stvoril a doteraz tvorí – aj cez teba, aj cezo mňa. Tu a teraz.
