Pápež František o potratoch a mučeníctve: Zakaždým, keď prichádza kultúrna a ideologická kolonizácia sa hreší proti Bohu Stvoriteľovi, lebo sa chce zmeniť stvorenie, inak, ako ho utvoril on. A proti tejto skutočnosti, je len jediný liek: svedectvo, čiže mučeníctvo.“

Ranná homília pápeža: Ideologická kolonizácia sa neštíti prenasledovania veriacich. Tri typy prenasledovania: náboženské, nábožensko-politické a kultúrne

Vatikán 21. novembra – Kultúrna a ideologická kolonizácia netoleruje rozdiely a robí všetko rovnakým. Výsledkom je tiež prenasledovanie veriacich. S touto myšlienkou sa dnes pápež František prihovoril veriacim v Dome sv. Marty, kde v ranných hodinách tradične slúžil liturgiu. Podnet pre svoju homíliu našiel Svätý Otec v Druhej knihe Machabejcov, ktorá hovorí o mučeníckej smrti učiteľa zákona Eleazara (2 Mach 6,18-31).

Tri typy prenasledovania: náboženské, nábožensko-politické a kultúrne
Podľa Petrovho nástupcu existujú tri typy prenasledovania: prenasledovanie kvôli viere, ďalej nábožensko-politické, akým bola napríklad 30-ročná vojna alebo tzv. „Bartolomejská noc“, a napokon tretím typom prenasledovania je čisto „kultúrne“. To sa deje vtedy, keď „prichádza nová kultúra, ktorá chce urobiť všetko novým a odstraňuje tradície, dejiny, ako aj náboženstvo národa“. A práve tomuto typu prenasledovania čelil Eleazar, odsúdený na smrť kvôli vernosti Bohu.
Druhá kniha Machabejcov hovorí podľa pápežových slov o tomto kultúrnom prenasledovaní jasne.

Niektorí videli moc a vznešenú nádheru kráľa Antiocha Epifana a mysleli si, že spojenectvom s ním budú kráčať s dobou. Išli teda za kráľom, ktorý „im dal právomoc zavádzať pohanské inštitúcie národov“. Nie myšlienky alebo božstvá, ale inštitúcie, podotkol Svätý Otec. Národ, ktorý vyrastal v Pánovom zákone, takto otvára dvere novej kultúre, „novým inštitúciám“, ktoré všetko ostatné ničia: „kultúru, náboženstvo, zákon“.

Kultúrna kolonizácia prináša uniformitu a ničí všetko odlišné
„Všetko nové“, táto akási „modernosť“, pokračoval ďalej v dnešnej homílii pápež František, je skutočnou ideologickou kolonizáciou, ktorá chce na izraelský národ uvaliť „tento jediný zvyk“, aby sa veci robili len tak a nie inak; niet viac slobody pre iné zvyky. Niektorí to akceptovali, lebo sa im to zdalo ako dobrá vec a tiež, lebo chceli byť ako ostatní, a tak sa odrezali od tradícií a národ začínal žiť iným spôsobom.

Našli sa však aj takí, ktorí chceli „pravé tradície“ národa chrániť. Rodí sa odpor, ako v prípade Eleazara, dôstojného muža, veľmi váženého. Práve Druhá kniha Machabejcov rozpráva príbeh týchto mučeníkov, týchto hrdinov, vysvetlil Svätý Otec. Ide o prenasledovanie zrodené z ideologickej kolonizácie, ktorá vždy postupuje vpred rovnakým spôsobom: ničí, „všetko robí rovnakým, nie je schopná tolerovať rozdiely“.

Proti koreňu zvrátenosti sa stavia zdravý zdroj pre budúcnosť
Vládca Epifanes podľa pápeža Františka predstavuje samotný „koreň zvrátenosti“, keď používajúc svoju „moc“ umožňuje, aby sa v Božom ľude rozrastali tieto „nové, pohanské, svetské“ zvyky:
„Toto je cesta kultúrnych kolonizácií, ktoré napokon prenasledujú aj veriacich. Nemusíme ísť ďaleko, aby sme videli príklady: pomyslime na genocídy minulého storočia, ktoré boli záležitosťou kultúry, niečoho nového: ,Všetci rovnakí a tí, čo nemajú čistú krv, von’... Všetci rovnakí, niet miesta pre odlišnosti, niet miesta pre iných, niet miesta pre Boha. To je ten koreň zvrátenosti. Proti týmto kultúrnym kolonizáciám, ktoré sa rodia z perverzity ideologického koreňa, sa samotný Eleazar stáva zdrojom.“

Eleazar vskutku zomiera mysliac na mladých, mysliac na to, že im zanecháva vznešený príklad, „dáva život, z lásky k Bohu a k zákonu sa stáva zdrojom pre budúcnosť“. Takže oproti zdroju zvrátenosti, ktorý produkuje túto ideologickú a kultúrnu kolonizáciu, „existuje iný zdroj, ktorý dáva život, aby budúcnosť mohla rásť“, dodal pápež František.

To, čo vzišlo z kraľovania Epifana bola novosť, a novosti nie sú všetky zlé, stačí pomyslieť na evanjelium, na Ježiša, ktorý je novosťou. Avšak je potrebné vedieť rozlišovať, vysvetlil Svätý Otec a pokračoval:
„Je potrebné novosti rozlišovať. Pochádza táto novosť od Pána? Pochádza od Ducha Svätého? Pochádza od Boha, alebo má koreň v zvrátenosti? Nuž, predtým, áno, bol to hriech, nebolo možné zabíjať deti. No dnes sa to môže, nie je to taký problém? To je zvrátená novosť. Včera boli rozdiely jasné, ako ich utvoril Boh, rešpektovalo sa stvorenie, avšak dnes sme tak trochu moderní... ,Urob tak... vieš, nie je v tom až taký rozdiel...’ - a dochádza k miešaniu vecí“.

Ak je novosť od Boha, prináša rast pre budúcnosť
Novosť, ktorá je Božia, sa však nikdy „nezjednáva“, ale dáva rásť a hľadí do budúcna:
„Ideologické a kultúrne kolonizácie hľadia len na prítomnosť, zapierajú minulosť a nehľadia na budúcnosť. Žijú vo chvíľke, nie v čase, a práve preto nám nemôžu nič sľúbiť. A s týmto postojom robiť všetkých rovnakými a zrušiť rozdielnosti páchajú, konajú strašný hriech rúhania proti Bohu Stvoriteľovi.
Zakaždým, keď prichádza kultúrna a ideologická kolonizácia sa hreší proti Bohu Stvoriteľovi, lebo sa chce zmeniť stvorenie, inak, ako ho utvoril on. A proti tejto skutočnosti, ku ktorej dochádzalo v celých dejinách toľkokrát, je len jediný liek: svedectvo, čiže mučeníctvo.“

Eleazar vydal vskutku svedectvo života mysliac na dedičstvo, ktoré zanechá svojím príkladom: „Ja som žil takto. Áno, dialóg s tými, ktorí uvažujú inak, avšak moje svedectvo je takéto, podľa Božieho zákona“. Eleazar podľa pápežových slov nechce zanechať [ako dedičstvo] peniaze alebo niečo iné, ale myslí na budúcnosť, na „dedičstvo vlastného svedectva“, onoho svedectva, ktoré bude môcť byť „pre mladých prísľubom plodnosti“. Stáva sa tak zdrojom, aby dal druhým život.

Svätý Otec zakončil svoju dnešnú kázeň prianím, aby nám príklad tohto starozákonného mučeníka „pomohol vo chvíľach, keď sme azda zmätení zoči-voči kultúrnym a duchovným kolonizáciám, ktoré sa nám ponúkajú“. -ej-
sk.radiovaticana.va/…/1350353