Join Gloria’s Christmas Campaign. Donate now!
Clicks895

Historik F. Vnuk: Nová reformácia na obzore? Biskup R. Voderholzer nazval synodálnu cestu nemeckých biskupov “cestou do záhuby.”

Len nedávno sa skončili oslavy a spomienky 500. výročia reformácie, ktorá – ako je známe – sa začala v Nemecku, skončila schizmou a natrvalo tragicky poznačila dejiny Katolíckej cirkvi. Podľa názoru …More
Len nedávno sa skončili oslavy a spomienky 500. výročia reformácie, ktorá – ako je známe – sa začala v Nemecku, skončila schizmou a natrvalo tragicky poznačila dejiny Katolíckej cirkvi.

Podľa názoru viacerých kritických pozorovateľov vývoja udalostí, v radoch nemeckej katolíckej cirkvi sa po piatich storočiach opäť rysujú na obzore črty novej reformácie. Denne počúvame komentáre, že Katolícka cirkev prechádza vážnou vnútornou krízou. Vari nikde sa tá kríza tak vypuklo neprejavuje ako v Nemecku. Táto najbohatšia cirkev na svete trpí akútnym nedostatkom domácich kňazských povolaní (v mníchovskej arcidiecéze, v ktorej sa ku katolíckej viere hlási 1,7 milióna veriacich, sa v roku 2016 iba jeden mladík rozhodol pre kňazské povolanie), masovým odchodom z Cirkvi (v roku 2018 vyše 200.000 katolíkov úradne odhlásilo svoju príslušnosť k viere svojich predkov), klesajúcou účasťou veriacich na bohoslužbách, sekularizačnými tendenciami v radoch kňazov a episkopátu.

Konferencia biskupov Nemecka je polarizovaná do dvoch skupín:
1. reformná a pokroková skupina,
ktorú predstavuje predseda konferencie biskupov, mníchovský arcibiskup kardinál Reinhard Marx a 2. konzervatívna skupina, ktorej najvýraznejším predstaviteľom je kolínsky arcibiskup, kardinál Rainer M. Woelki.

Viac TU: alianciazanedelu.sk/archiv/4403

V marci 2019 kardinál Marx verejne oznámil, že biskupská konferencia Nemecka, v spolupráci s laickým združením Ústredný výbor nemeckých katolíkov (Zentralkomitee der deutschen Katholiken), majú v pláne usporiadať dlhodobú akciu, tzv. záväznú synodálnu cestu (Synodalweg), kde sa budú zaoberať naliehavými problémami, ktoré v súčasnosti najviac zaťažujú Cirkev: 1. Moc a rozdelenie moci, 2. Sexuálna morálka, 3. Kňazský životný štýl, 4. Postavenie žien v riadení Cirkvi.

Účasť laického združenie nemeckých katolíkov na synode naznačuje, akým smerom sa budú diskusie a rozhodnutia uberať. Ústredný výbor nemeckých katolíkov, ktorý je známy svojím radikalizmom a liberálnymi sklonmi, nie je novou organizáciou, iba starou organizáciou pod novým menom. Organizáciu pôvodne založil princ Karl Lövenstein v roku 1848 a až do roku 1952 existovala pod menom Nemecká katolícka jednota (Katholische Verein Deutschlands). Zastupovala záujmy katolíckej cirkvi v Nemecku a v tomto ohľade vykonala kus záslužnej práce. Popri mnohých charitatívnych podujatiach pravidelne usporiadala aj tzv. Katolícke dni (Katolikentage), ktoré sa konali každé 2 – 4 roky a bývali mohutnou manifestáciou katolicizmu s účasťou veriacich nielen z Nemecka, ale aj z Rakúska a Švajčiarska.

V posledných desaťročiach sa však podstatne zradikalizovala a v máji 2015 sa jej vedenie pozitívne vyjadrilo za manželstvá osôb rovnakého pohlavia (Homo-Ehen). Dnes už schvaľuje, ba i presadzuje také “reformy” ako je dobrovoľný celibát, diakonát a kňazské vysviacky žien, prístup k Eucharistii rozvedených a znovu zosobášených osôb a iné z katolíckeho hľadiska pochybné novosti.

Tento postup vedenia nemeckej Katolíckej cirkvi vyvolal značné znepokojenie v určitých kruhoch vo Vatikáne. Našťastie, tam sú ešte v úradoch ľudia, ktorí vedia “čítať medzi riadkami” a rozumejú, čo sa skrýva pod relatívne nevinnými eufemizmami. Vedia, že “rozdelenie moci” je vlastne pokusom o oživenie galikanizmu, t.j. úsilia o samostatnú, na Ríme nezávislú Cirkev; že “sexuálna morálka” znamená zmenu postoja Katolíckej cirkvi ku homosexualite a cudzoložstvu; že “kňazský životný štýl” je útok namierený na povinný kňazský celibát; a že diskusia “o postavení žien v Cirkvi” predstavuje tendenciu nátlaku na Cirkev, aby nasledovala protestantské cirkvi, kde ženy už majú voľný vstup nielen do diakonátu, ale aj presbyteriátu a episkopátu.

Podľa informácii vplyvnej nemeckej periodickej publikácie Herder Korrespondenz na dôvernom stretnutí (či stretnutiach) vedúcich predstaviteľov Kongregácie pre náuku viery, Kongregácia pre klérus a Kongregácia pre biskupov, osobnosti zodpovedné za jednotu Cirkvi a čistotu viery poverili štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina, aby oslovil pápeža Františka a požiadal ho o patričný zákrok.

List pápeža Františka putujúcemu Božiemu ľudu v Nemecku
Pápež František vyhovel ich želaniu a dňa 29. júna 2019 posiela do Nemecka “List putujúcemu Božiemu ľudu v Nemecku”
, v ktorom s pastorálnou starostlivosťou poukazuje, že “synodálny proces“ je záležitosťou celej Cirkvi a nie iba regionálnej cirkvi. Pred vážnymi následkami podujatia Biskupskej konferencie Nemecka varuje: “Život univerzálnej Cirkev spočíva v regionálnych cirkvách, práve tak ako regionálne cirkvi žijú a rozkvitajú v univerzálnej Cirkvi. Ak by sa od nej oddelili, to by znamenalo ich oslabenie, ich úpadok a napokon ich smrť.” Súhlasí s nemeckými biskupmi, že je potrebné reagovať na hlasy, mienky a názory, ktoré vychádzajú z radov veriaceho ľudu, ale tieto musia byť vyhodnotené v celocirkevnom kontexte, v spoluúčasti s biskupmi a pod vedením pápeža.

Bohužiaľ, pápežov list nedokázal odvrátiť nemeckú biskupskú konferenciu od jej reformných zámerov.

Bol predmetom diskusie na ich stretnutí dňa 19. augusta 2019, kde biskupi väčšinou hlasov zaujali k pápežovým výhradám zdvorilé, ale v podstate odmietavé stanovisko. Pápež František potom požiadal prefekta Kongregácie pre biskupov, kardinála Marka Oulleta, aby on oslovil nemeckých biskupov a svojou autoritou dosiahol, čo sa nepodarilo pápežovi.

List kardinála Oulleta dôrazne vysvetľuje nemeckým biskupom, v čom Sv. Stolica vidí neoprávnenosť (a skryté nebezpečenstvo) ich úmyslov.


A tak dňa 4. septembra 2019 kardinál Oullet posiela nemeckým biskupom dlhý štvor-stránkový list, v ktorom autoritatávne, zreteľne a dôrazne vysvetľuje nemeckým biskupom, v čom Sv. Stolica vidí neoprávnenosť (a skryté nebezpečenstvo) ich úmyslov. Upozorňuje, že ich zamýšľané podujatie skúmala Pontifikálna rada pre výklad legislatívnych /kanonických/ textov (Pontificium consilium de legum textibus) a ich synodálnu cestu (Sonderweg) považuje za neoprávnenú a “ekleziologicky neplatnú”. Vidí potenciálne nebezpečenstvo v tom, že prípadné rozhodnutia o tézach, ktoré si vytýčili ako predmety diskusií, by mohli mať vážne dôsledky nielen pre určitú regionálnu oblasť, ale ovplyvnili by celú Cirkev. Z tohto hľadiska sa celé podujatie javí ako nežiaduce riziko ďalšieho nepotrebného štiepenia v radoch Cirkvi.
Z odpovede kardinála Reinharda Marxa je zrejme, že ani pápežov list, ani výhrady kardinála Oulleta nezastavili nemeckú biskupskú konferenciu na jej reformnom zápale

Dňa 12. septembra 2019 na tento list – v mene nemeckých biskupov – odpovedal kardinál Reinhard Marx . V odpovedi najprv informuje kardinála Oulleta, že nemecká konferencia biskupov už značne zrevidovala svoje pôvodné plány a potom ho uisťuje, že – podľa ich názoru – súčasný program neobsahuje už nič, čo by mohlo ohroziť jednotu Cirkvi. Ostali tam síce niektoré zásadné body, ktoré sa týkajú magistéria Cirkvi, ale vraj “veľký počet veriaceho ľudu v Nemecku pokladá za potrebné, aby sa o týchto témach diskutovalo.”

Ďalej kardinál Marx argumentuje, že nemecká synodálna cesta je procesom svojho druhu (sui generis) a nie je ani koncil, ani synoda. Je skôr čosi ako regionálny plenárny koncil, a preto nie je správne posudzovať ju kritériami kanonického prístupu, ako keby to bol všeobecný koncil.

Kardinál Marx, ako člen Rady kardinálov-poradcov a Rady pre ekonomiku, sa v polovici septembra zdržoval v Ríme, kde 19. septembra 2019 o tejto záležitosti osobne diskutoval s pápežom Františkom a kardinálom Oulletom. O výsledkoch svojich rozhovorov referoval na tlačovej konferencii nemeckej biskupskej konferencie 23. septembra, kde vyhlásil, že rozhovory boli “konštruktívne”. Optimisticky dodal: “Nevidím prekážku, ktorá by nejakým spôsobom ohrozovala našu synodálnu cestu.”
Na tejto tlačovej konferencii kardinál Marx argumentoval aj tým, že kroky nemeckej hierarchie nie sú ojedinelé, že on vidí podobné reformné snahy a úsilie po zmene nielen v Nemecku, ale aj v iných krajinách.

Tu je na mieste s istým sklamaním priznať, že v určitých ohľadoch je to sám pápež František, ktorého viaceré výroky a administratívne opatrenia priamo i nepriamo podnecujú biskupov a kardinálov ako je Reinhard Marx k radikálnym aktivitám. Decentralizácia a rozdelenie právomocí patrí k Františkovým obľúbeným témam.
Jeho neochota odpovedať na otázky kardinálov a teológov na nejasnosti vyplývajúce z textu apoštolskej exhortácie Amoris laetitia vedú k praktikám, o ktorých mnohí klerici i veriaci zastavajú názor, že sú v rozpore s magistériom Cirkvi. Podobne aj otázky celibátu, diakonátu žien a ďalšie témy, ku ktorým sa jasne a jednoznačne vyjadrili bezprostrední predchodcovia pápeža Františka, sa za jeho pontifikátu obchádzajú mlčaním, alebo sa s jeho blahosklonným súhlasom znovu otvárajú. Mohlo by sa povedať, že nemeckí biskupi konajú v súlade so zmýšľaním pápeža Františka.

A tak ani pápežov list, ani výhrady kardinála Oulleta nezastavili nemeckú biskupskú konferenciu na jej reformnom zápale. V programe, ktorý si vytýčili, budú pokračovať.

Na svojom zhromaždení vo Fulde dňa 26. septembra biskupská konferencia Nemecka schválila reformný program 65 hlasmi proti 12 hlasom. Jeden biskup sa zdržal hlasovania. Bolo uznesené, že synodálny proces sa začne v prvú adventnú nedeľu 2019 a potrvá (s prestávkami) dva roky.

Treba však spomenúť aj to, že reformné úsilie kardinála Marxa a jeho spoločníkov sa stretáva so značnou opozíciou nielen v Ríme, ale aj samom Nemecku.
Biskup Rudolf Voderholzer nazval synodálnu cestu nemeckých biskupov “cestou do záhuby.”


Okrem už spomínaného kardinála Rainera M. Woelkiho, k reformnému úsiliu sa odmietavo vyjadruje i regensburgský biskup Voderholzer. Biskup Rudolf Voderholzer nazval synodálnu cestu nemeckých biskupov “cestou do záhuby.”

Pred následkami nemeckej Sonderweg opätovne varuje bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Gerhard Müller, ako aj nemecký emeritný kardinál Walter Brandmüller, niekedajší predseda Pontifikálnej komisie pre historické vedy.

Kardinál Brandmüller
sa díva na vývoj situácie očami historika a v tomto zmysle jeho pohľad je práve tak dôležitý, ako je neutešený. V úvahe, ktorú uverejnil posledný septembrový týždeň, píše: “Už nemožno ďalej zatvárať oči pred skutočnosťou: príšerné obrysy odlúčenej nemeckej národnej cirkvi sa stávajú zo dňa na deň zretelnejšími… Vzrastajúca izolácia stále sa zmenšujúcej katolíckej komunity v Nemecku a jej postupná premena na “národnú” cirkev bez akýchkoľvek zväzkov s Rímom, predstavuje tú najnebezpečnejšiu cestu k úplného pádu.” S nepochopením sleduje konanie svojich spolubratov a svoju úvahu končí vetou: “Je to takmer absurdné, že v čase, keď celý svet hovorí o globalizme, vo vnútri Cirkvi prebieha samovražedný národný partikularizmus.”
Situácia je ozaj kritická, jednota Cirkvi ohrozená.

František Vnuk
Písané pre časopis Kultúra
alianciazanedelu.sk/archiv/4403
Bratia a sestry likes this.
zaba
Z textu: Tu je na mieste s istým sklamaním priznať, že v určitých ohľadoch je to sám pápež František, ktorého viaceré výroky a administratívne opatrenia priamo i nepriamo podnecujú biskupov a kardinálov ako je Reinhard Marx k radikálnym aktivitám. Decentralizácia a rozdelenie právomocí patrí k Františkovým obľúbeným témam.
Jeho neochota odpovedať na otázky kardinálov a teológov na nejasnosti vypl…More
Z textu: Tu je na mieste s istým sklamaním priznať, že v určitých ohľadoch je to sám pápež František, ktorého viaceré výroky a administratívne opatrenia priamo i nepriamo podnecujú biskupov a kardinálov ako je Reinhard Marx k radikálnym aktivitám. Decentralizácia a rozdelenie právomocí patrí k Františkovým obľúbeným témam.
Jeho neochota odpovedať na otázky kardinálov a teológov na nejasnosti vyplývajúce z textu apoštolskej exhortácie Amoris laetitia vedú k praktikám, o ktorých mnohí klerici i veriaci zastavajú názor, že sú v rozpore s magistériom Cirkvi. Podobne aj otázky celibátu, diakonátu žien a ďalšie témy, ku ktorým sa jasne a jednoznačne vyjadrili bezprostrední predchodcovia pápeža Františka, sa za jeho pontifikátu obchádzajú mlčaním, alebo sa s jeho blahosklonným súhlasom znovu otvárajú. Mohlo by sa povedať, že nemeckí biskupi konajú v súlade so zmýšľaním pápeža Františka. <<<Brandmüller tedy nemá úplně pravdu, že jde o partikularismus německé církve, její ambice se spíše stanou díky Bergogliovi i hlavními tématy celé římskokatolické církve. Schizma bude tedy probíhat spíše na rovině budoucího vyloučení ortodoxních katolíků, tak to alespoň předpovídají Irská poselství a vývoj jim dává docela zapravdu.
Mates5485 and one more user like this.
Mates5485 likes this.
apredsasatoci likes this.
Roberto 55 and 4 more users like this.
Roberto 55 likes this.
Monika G likes this.
Mates5485 likes this.
ľubica likes this.