Najsvätejšia Mária ide navštíviť svätú Alžbetu; Jej príchod do domu Zachariáša
kraji“ (Lk 1, 39), hovorí Písmo sväté. Že sa nebeská naša Kráľovná vystrojila, to neznamená iba Jejvonkajšie prípravy a vydanie sa na cestu z Nazareta, ale poukazuje na hnutie Jej duše a na Božské
vyzvanie a nariadenie, ktoré Ju viedli k tomu, aby vnútorne povstala zo svojho pokorného úkrytu,
ktorý si zvolila vo svojej pokore. Povstala akoby od nôh Pána, ktorého vôľu a priania sa dychtivo
snažila plniť , ako najnižšia služobnica, ktorá podľa slov Dávida (Ž 122, 2) obracia oči svoje na ruky
svojej panej a očakáva jej rozkazy. Povstanúc na pokyn Pána, náhlila sa splniť Jeho najsvätejšiu
vôľu a bezodkladne poskytnúť posvätenie Predchodcovi vteleného Slova, ktorý bol doteraz ako
väzeň spútaný v živote Alžbety okovami dedičného hriechu. Toto bol účel a predmet tejto cesty.
Preto nebeská Kňažná povstala a náhlila sa, ako hovorí evanjelista sv. Lukáš.
201. Opustila som dom svojho otca a zabudla na svoj ľud (Ž 44, 11ň. Najčistejší snúbenci Mária a
Jozef pokračovali v ceste k domu Zachariáša v judských horách. Bolo to od Nazaretu dvadsaťšesť
lig (liga je 3, 46 anglického kilometra, teda asi deväť desiat kilometrov), cesta bola vo väčšej časti
hrboľatá a neschodná pre tak jemnú a nežnú devu. Jediné pohodlie, ktoré mali k dispozícii na tejto
namáhavej ceste bol osol, na ktorom konali svoju cestu. Hoci ho svätý Jozef zaobstaral s úmyslom,
aby iba Jej slúžil k pohodliu, predsa Mária, najpokornejšia a najskromnejšia zo všetkých tvorov,
mnohokrát zostúpila a požiadal svojho snúbenca, svätého Jozefa, aby sa s Ňou podelil a uľahčil si
obtiaže cesty použitím zvierať a. Avšak Jej rozvážny snúbenec nikdy túto ponuku neprial; aby však
trochu vyhovel prianiu nebeskej Panej, dovolil Jej občas ísť kúsok cesty peši, kedykoľvek sa mu
zdalo, že by Jej sila mohla bez veľkej únavy vydržať tú námahu. Čoskoro Ju však opäť žiadal
s veľkou skromnosť ou a úctivosť ou, aby si popriala túto malú úľavu a nebeská Kráľovná vždy
poslúchla a pokračovala v ceste sediac v sedle.
202. Tak si najsvätejšia Mária i svätý Jozefy pokorným a láskavým závodením uľavovali únavu a
pokračovali na ceste, využívajúc dobre každý okamih. Išli sami, bez akýchkoľvek ľudských
spoločníkov, ale ich prevádzalo tisíc anjelov, ktorí boli ustanovení na ochranu vozu Šalamúnovho,
najsvätejšej Márie (Veľp 3, 7). Aj keď ich anjeli sprevádzali vo viditeľných podobách, slúžiac
Kráľovnej a Jej najsvätejšiemu Synovi v Jej lone, videla ich iba Mária. Matka milosti cestovala
v spoločnosti anjelov a svätého Jozefa, napĺňajúc polia a hory ľúbeznou vôňou svojej prítomnosti a
božskými chválami, ktorými sa stále zamestnávala. Občas sa zhovárala s anjelmi a striedavo s nimi
spievala Božské chválospevy, týkajúce sa rôznych tajomstiev Božích a diela stvorenia vtelenia.
Tým sa vždy opätovne rozpaľovalo srdce nepoškvrnenej Panny vrúcnosť ou božskej lásky. Jej
snúbenec svätý Jozef prispieval k tomu všetkému svojim dielom, totiž, že zachoval šetrné mlčanie a
nechal svoju Snúbenicu zaoberať sa vzletmi svojej duše: bol hlboko zabratý do uvažovania, pri
ktorom dostal akési poznanie o tom, čo sa odohrávalo v Jej duši.
203. Niekedy chvíľami hovorili o spáse duší a o milosrdenstvách Pána, o príchode Vykupiteľa a o
proroctvách, ktoré o Ňom oznámili Praotcovia a o iných tajomstvách a svätých skutkoch
Najvyššieho. Niečo sa však cestou stalo, čo pôsobilo na Jozefa veľkým dojmom. Jozef veľmi
vrúcne miloval svoju snúbenicu, čistou a svätou láskou, ktorá v ňom bola usporiadaná zvláštnym
riadením samotnej božskej lásky a milosť ou (Veľp 2, 4); okrem tejto prednosti (zaiste nie malej),
mal svätec prirodzene veľmi ušľachtilú a úslužnú povahu a mal veľmi príjemné a pôvabné
chovanie. Z toho všetkého vyplýva jeho šetrná, láskyplná starostlivosť a túto ešte zvyšovala veľká
svätosť , ktorú od začiatku pozoroval u svojej Snúbenice. Tak to ustanovilo nebo a bolo to tiež
bezprostrednou príčinou všetkých jeho privilégií. Preto sa úzkostlivo staral o najsvätejšiu Máriu a
často sa Jej počas cesty opytoval, či nie je unavená, alebo zmorená a v čom by Jej mohol poslúžiť .
Pretože však Kráľovná nebies už niesla v panenskej komore božský oheň vtelené Slova, svätý
Jozef, bez toho, aby vedel pochopiť pravú príčinu, cítil v duši nové účinky, ktoré pochádzali zo slov
a rozhovorov jeho milovanej Snúbenice. Cítil sa tak roznietený božskou láskou a preniknutý takým
vznešeným poznávaním tajomstiev, ktorých sa pri rozhovore dotýkali, že to vnútorné svetlo, ktoré
v ňom horelo, ho úplne obnovilo a oduševnilo. Čím ďalej pokračovali v ceste a čím viac hovorili o
tých nebeských veciach, tým silnejšie boli tie pocity, až poznal, že sú to slová jeho Snúbenice, ktoré
naplňujú jeho srdce láskou a roznecujú vôľu božskou vrúcnosť ou.
204. Jeho vzrušenie bolo také veľké, že nútilo svätého Jozefa, aby tomu venoval najväčšiu
pozornosť . Hoci vedel, že to prichádza cez presvätú Máriu a mal z toho nemalú útechu, že Ona bola
príčinou toho, premýšľal o tom bez zvedavosti, ale pretože bol veľmi skromný, neodvážil sa Jej naniečo spýtať . Pán to tak zariadil, pretože ešte neprišiel čas, aby poznal tajomstvo Kráľa, ktoré sa už
uskutočnilo v Jej panenskom lone. Nebeská Kňažná pozorovala vnútro svojho snúbenca, lebo
vedela o všetkom, čo sa odohrávalo v jeho duši a vo svojej múdrosti uvažovala, ako je to prirodzene
nevyhnutné, že príde k poznaniu Jej tehotnosti, lebo to nebude môcť ukryť pred svojim milým,
čistým snúbencom. Veľká Pani vtedy ešte nevedela, ako boh zariadi túto záležitosť , ale hoci
nedostala žiaden pokyn alebo zákaz, aby to tajomstvo skrývala, jej nebeská múdrosť a opatrnosť ju
poučili, že bude lepšie utajiť to ako veľké tajomstvo, väčšie než všetky iné tajomstvá. Preto ho
utajila a nepovedala o ňom ani slova svojmu manželovi, ani po anjelovom posolstve, ani na tejto
ceste, ba ani v čase úzkosti a nepokoja, ktoré sa ho zmocnili, keď poznal Jej tehotnosť .
205. Ó, obdivuhodná opatrnosť a múdrosť viac než ľudská! Veľká Kráľovná sa úplne odovzdala
božskej Prozreteľnosti a dúfala, že Boh všetko dobre zariadi. Predsa však cítila úzkosť a bolesť pri
myšlienke na to, čo si bude manžel myslieť a že nemá možnosť niečo urobiť , aby rozptýlila jeho
starosti. Táto úzkosť ešte viac vzrastala pri pozoruhodnej starostlivosti a službách, ktorými Ju
zahrňoval s veľkou láskou a bedlivosť ou, lebo za svoje verné služby si zaiste zaslúžil, aby mu ich
podľa múdrej možnosti splácala. Preto v láskavej starostlivosti a sledujúc svoju túžbu po riešení
v blížiacich sa ť ažkostiach, modlila sa k Pánovi a prosila Ho, aby prispel svojou božskou pomocou
a viedol svätého Jozefa, keď sa tie chvíle dostavia. V tomto stave napätia, v ktorom sa nachádzala,
konala veľké hrdinské úkony viery, nádeje a lásky, múdrosti, pokory, trpezlivosti a statočnosti,
všetko naplňovala dokonalou svätosť ou a vo všetkom dosahovala vrchol dokonalosti.
206. Toto bola prvá púť , prvá cesta, ktorú nastúpilo božské Slovo o štyri dni po svojom príchode na
svet, pretože Jeho prevrúcna láska nemohla vydržať dlhší odklad a otáľanie v zapálení ohňa, ktorý
prišiel vrhnúť na svet (Lk 12, 49) a so začatím ospravedlňovania smrteľníkov u svojho predchodcu.
Toto náhlenie vnuklo tiež svojej svätej Matke, aby bezodkladne vstala a náhlila sa navštíviť Alžbetu
(Lk 1, 39). Nebeská Pani pri tom bola ako voz pravého Šalamúna, ale oveľa bohatšie ozdobený a
elegantnejší, akoto sám Šalamún dosvedčuje vo Veľpiesni (Veľp 3, 9). Preto bola táto cesta slávna a
spôsobila Otcovmu Jednorodenému veľkú radosť . Cestoval pohodlne v panenskej komore svojej
Matky a obšť astňovali ho sladké dôkazy Jej lásky. Zároveň bola archívom tohoto pokladu a veľkou
tajomníčkou tak veľkého tajomstva. Klaňala sa Mu, velebila a obdivovala Ho, hovorila Mu za seba
i za celé ľudské pokolenie oveľa viac, než všetci ľudia i anjeli dohromady.
207. Po ceste, ktorá trvala štyri dni, títo svätí pútnici, Mária a Jozef, cvičili sa nielen vo vnútorných
cnostiach a mali boha za svoj bezprostredný cieľ, ale konali tiež veľa vonkajších skutkov lásky
k blížnym, lebo Mária nemohla ostať nečinná, keď videla núdzu. Nedostala sa im však vo všetkých
nocľahárňach vľúdne prijatie a pohostinstvo. Niektorí hostinskí, ktorí boli hrubší, podľa svojej
prirodzenej povahy a nátury boli k nim bezohľadní, iní ich prijali s pravou láskou, vyplývajúcou
z milosti Pána. Ale Matka milosrdenstva neodoprela pomoc žiadnemu, akú len mohla poskytnúť a
preto, kde to bolo mravne možné, náhlila sa navštíviť a vyhľadať chudobných, chorých a
zarmútených, pomáhala im, utešovala ich a hojila ich nemoce. Nebudem sa zdržovať popisovaním
všetkého, čo sa na tejto ceste prihodilo, ale zmienim sa aspoň o šť astí jedného chudobného, chorého
dievčať a, ktoré našla naša veľká Kráľovná v prvom dni cesty, keď prechádzala istým mestom. Pri
pohľade na jej žalostný stav Ju zaplavil hlboký súcit a preto použila svoju moc ako Pani tvorstva a
prikázala horúčke, aby devu opustila a šť avy tela, aby sa znížili a uviedli do prirodzeného stavu. Na
tento rozkaz a za milej prítomnosti najčistejšej Matky, bola deva zbavená telesných bolestí a
obohatená na duši. Od toho času deva žila dokonalejšie a dosiahla svätosť , lebo obraz Pôvodkyne
jej šť astia jej ostal vtlačený do pamäti a jej srdce bolo roznietené veľkou láskou k nebeskej Panej,
hoci Ju už nikdy viac neuvidela. Ani o tomto zázraku sa verejnosť nedozvedela.
208. Po štyroch dňoch prišla najsvätejšia Mária do mestečka Júdovho, v ktorom žili Zachariáš a
Alžbeta. Toto bolo pravé meno toho miesta, kde krátky čas žili rodičia svätého Jána, preto
evanjelista svätý Lukáš uvádza, že prišli do mesta Júdovho, hoci vykladači všeobecne hovoria, že sa
tak nevolalo to mestečko, kde Alžbeta a Zachariáš spolu bývali, ale predpokladajú, že je to meno
provincie, ktorá sa nazývala Júda alebo Júdea, práve tak, ako pre tú istú príčinu pohorie južné od
Jeruzalema sa nazýva hory Judské. Mne však bolo výslovne zjavené, že sa to mesto volalo Júda a že
evanjelista ho právom menuje pravým menom, hoci učenci a bádatelia pod menom Júda rozumeli
provinciu, v ktorej to mestečko ležalo. Tento omyl nastal v dôsledku toho, že o niekoľko rokov po
Kristovej smrti mestečko Júda bolo zničené a pretože vykladači nenašli ani stopu po takom
mestečku. Z toho usúdili, že svätý Lukáš rozumel provinciu a nie mestečko. Týmto sa ľahlo
vysvetlí veľký rozdiel v názoroch o mieste, kde najsvätejšia Mária navštívila Alžbetu.
209. pretože mi pod poslušnosť ou prikázali objasniť tieto pochybnosti, ktoré vznikli zvláštnou
nezrovnalosť ou medzi výpoveďami učených mužov, dodávam k tomu ešte, čo som už povedala, že
dom, kde sa navštívenie vykonalo, stál práve na tom istom mieste, kde teraz veriaci pútnici, ktorí
prichádzajú alebo žijú vo Svätej zemi, uctievajú to božské tajomstvo, ktoré sa odohralo počas tejto
návštevy. Hoci samotné mestečko Júda, v ktorom stál Zachariášov dom, bolo zborené, Pán
nedopustil, aby sa z pamäti ľudí vymazala pamiatka na to ctihodné miesto, na ktorom sa dohrali
veľké tajomstvá a ktoré bolo postavené krokmi najsvätejšej Márie, Krista Pána, svätého Jána
Krstiteľa a jeho svätých rodičov. Bolo to teda božským riadením, že starí kresť ania tam vystavali
chrámy a obnovili tie sväté miesta, aby s pomocou božského svetla zachovali tradičnú pravdu a
obnovili pamiatku na tie podivuhodné tajomstvá. Tak veriaci dnešných časov môžu požívať
požehnanie tým, že uctievajú posvätné miesta a vyznávajú i prejavujú svoju katolícku vieru v diele
nášho vykúpenia.
210. Aby sme lepšie pochopili tieto veci, spomeňme si, že keď diabol na vrchu Kalvárie poznal, že
Kristus, náš Pán je Boh a Vykupiteľ ľudí, s neuveriteľnou zúrivosť ou sa snažiť vyhladiť pamiatku
naň zo zeme živých, ako hovorí Jeremiáš (11, 19) a to isté platí aj o pamiatke Jeho najsvätejšej
Matky. Tak sa mu podaril ukryť a pochovať do zeme svätý Kríž, aj aby sa ako korisť dostal do rúk
Peržanov; a podobne sa mu podarilo zničiť a zahladiť mnohé sväté miesta. Pre ten dôvod prenášali
anjeli z miesta na miesto úctyhodný svätý domček Loretský, lebo ten istý drak, ktorý prenasledoval
nebeskú Paniu (Zjav 12, 13), podráždil myseľ obyvateľov tej zeme, že chceli zboriť a zrovnať so
zemou túto posvätnú modlitebňu, ktorá bola dielňou Najvyššieho pri tajomstve Vtelenia. Tá istá
ľstivá nenávisť nepriateľa bola príčinou vyhladenia mestečka Júda, podporovaná čiastočne
nedbalosť ou obyvateľstva, ktoré čiastočne vymieralo a čiastočne vonkajšími udalosť ami. Pán
predsa však nepripustil, aby zničili a zahladili všetky stopy po dome Zachariáša, kvôli tajomstvám,
ktoré sa tam odohrali.
211. Toto mestečko, ako som povedala, bolo od Nazaretu 26 lig (90 km) a asi 2 ligy (7 km) od
Jeruzalema. Ležalo v tej časti Júdskych hôr, kde pramení potok Sorec. Po narodení svätého Jána a
po návrate najsvätejšej Márie a Jej snúbenca Jozefa do Nazaretu, bolo svätej Alžbete božským
zjavením oznámené, že veľké nešť astie a vraždenie hrozí nemluvniatkam v Betleheme a na okolí.
Aj keď bolo toto zjavenie neurčité a nejasné, predsa pohlo matku svätého Jána, aby sa aj
s manželom odobrala do Hebronu, ktorý bol asi na 8 líg od Jeruzalema, lebo boli bohatí a urodzení
a mali domy nielen v Júde a Hebrone, ale aj na iných miestach. Keď najsvätejšia Panna a Jozef po
narodení Vteleného Slova a niekoľko mesiacov po narodení sv. Jána boli na úteku pred Herodesom
do Egypta (Mt 2, 14), svätá Alžbeta a Zachariáš boli v Hebrone. Zachariáš zomrel o štyri mesiace
po narodení Pána, čo bolo desať mesiacov po narodení jeho syna Jána. Myslím, že som teraz
dostatočne objasnila túto pochybnosť a že je teraz dostatočne odôvodnené, že som Navštívenia
nebol ani v Jeruzaleme, ani v Betleheme alebo v Hebrone, ale v mestečku, ktoré sa nazývalo Júda.
Videla som, že toto je správne vysvetlenie, ktoré mi bolo oznámené božským svetlom, spolu
s inými tajomstvami tohoto nebeského životopisu; neskôr, keď ma pod poslušnosť ou prinútili
spýtať sa ohľadne tejto veci, svätý anjel mi opäť dal to isté prehlásenie.
212. Do tohoto mesta a do domu Zachariáša prišli presvätá Panna a Jozef. Svätý Jozef predišiel
Máriu, aby oznámil ich návštevu a vyvolajúc obyvateľov domu von, pozdravil ich slovami: „Pán
nech je s vami a nech naplní vaše duše božskou milosť ou.“ Alžbeta bola však už vopred
upozornená, lebo Pán sám jej oznámil vo videní, že Mária z Nazaretu sa vydala k nej na návštevu.
V tom videní jej bolo tiež oznámené, že táto nebeská Pani je nanajvýš príjemná pred zrakom
Najvyššieho, ale tajomstvo, že je Matkou Božou jej nebolo zjavené, až v okamihu, keď sa obidve
navzájom v súkromí pozdravili. Svätá Alžbeta však s niekoľkými domácimi ihneď vyšla privítať
najsvätejšiu Máriu, ktorá ako pokornejšia a veľkom mladšia, ponáhľala sa pozdraviť svoju
sesternicu, hovoriac: „Nech je Pán s tebou, moja! najdrahšia sesternica.“ A Alžbeta odpovedala:
„Ten istý Pán nech ti odplatí za to, že si prišla a poskytla mi toto potešenie.“ S týmito slovami vošli
do domu Zachariáša a to, čo sa stalo, budem rozprávať v nasledujúcej kapitole.
V T E L E N I E
Poučenie, ktoré mi dala naša Pani a Kráľovná
213. Dcéra moja, kedykoľvek má tvor v náležitej úcte tie dobré diela a služby, ktoré Pán prikazuje
pre svoju slávu, pocíti v sebe veľkú náklonnosť , aby ich konal, veľkú sladkosť keď ich podnikne a
ochotu a radosť , keď v nich pokračuje. Tieto rôzne pocity potom dokazujú, že to dielo je skutočne
užitočné a že ho prikázal Boh. Duša však nemôže prežívať tieto pocity, ak nie je úplne oddaná
Pánovi a ak sa nesnaží ľúbiť Bohu, počúvať Ho s radosť ou, vykonávať dielo s ochotou a zabúdať na
svoje náklonnosti a pohodlie. Duša musí byť ako verný sluha, ktorý sa snaží konať iba vôľu Pána a
nie svoju. Taký spôsob poslušnosti je užitočný a všetky tvory majú tak poslúchať svojho Boha a
tým viac to platí o osobách rehoľných, ktoré takú poslušnosť výslovne sľubujú. Aby si ty, moja
najdrahšia, dosiahla v nej takú dokonalosť , pamätaj, s akou vážnosť ou Dávid na mnohých miestach
hovorí o prikázaniach (Ž 118), o výrokoch a ospravedlneniach P8na a spomeň si na účinky, aké
mali na tohoto proroka a dosiaľ majú na duše. Hovorí, že zákon Stvoriteľa dáva múdrosť maličkým
a obveseľuje srdce (Ž 18, 8 - 9), že osvetľuje oči duše a je žiariacim svetlom na jeho chodníkoch (Ž
118, 105), že je sladší ako med (Ž 18, 11) a žiadúcejší ako drahokamy. Táto ochota a poddanosť
Božskej vôli a Jeho zákonom spôsobila, že Dávid bol tak prispôsobiteľný srdcu Božiemu. Také duše
volí Jeho Velebnosť za svojich služobníkov a priateľov (1 Kr 13, 14; Sk 13, 22).
214. Konaj teda, dcéra moja, veľmi starostlivo cnostné a dokonalé skutky, o ktorých vieš, že po
nich túžia oči Pána. Nepohŕdaj žiadnym z nich, ani sa od žiadneho nevzďaľuj a neprestávaj ich
konať , i keby sa akokoľvek mocne proti tomu vzpierali tvoje náklonnosti a slabosť . Dôveruj v Pána
a pokračuj v ich konaní a Jeho moc čoskoro premôže všetky obtiaže. Taktiež zo skúseností čoskoro
poznáš, aké ľahké je bremeno a sladké jarmo Pána (Mt 11, 30). Neklamal nás, keď hovoril tieto
slová, ako by snáď mohli namietať vlažní a nedbalí, ktorí vo svojej strnulosti a nedôvere nepriamo
zavrhujú pravdu tohoto výroku. Tiež si prajem, aby si v snahe stať sa mi podobná v dokonalosti,
všímala si milosť , ktorou ma Božská dobrota ráčila obdariť tým, že mi udelila nežnú lásku a
príchylnosť k tvorom ako účastníkom božských dobrodení a existencie. V tejto láske som sa snažila
tešiť ich, uľahčovať všetkým dušiam a oživovať ich a z prirodzeného súcitu poskytovala som im
všetky duchovné a telesné dobrá; žiadne z nich, bez ohľadu na to, akí boli veľkí hriešnici, nepriala
som nič zlé, naopak, veľký súcit môjho srdca ma nútil zjednávať im večnú spásu. Z toho tiež
vznikla moja úzkosť ohľadne zármutku, ktorý spôsobí moja tehotnosť môjmu snúbencovi Jozefovi,
lebo jemu som bola dlžná viac, než všetkým ostatným tvorom. Moje srdce naplňoval nežný súcit
najmä pre trpiacich a nemocných a snažila som sa pre všetkých získať nejakú úľavu. Prajem si
teda, a by si ma v týchto cnostiach napodobňovala tým, že budeš používať vedomosti, ktoré si o
nich dostala.
K a p i t o l a 17
O pozdrave, ktorým nebeská Kráľovná pozdravila svätú Alžbetu a o posvätení Jána
215. Keď najsvätejšia Matka Mária prišla do domu Zachariáša, Kristov predchodca práve dosiahol
šesť mesiacov od počatia v živote svätej Alžbety. Telo dieť atka Jána dosiahlo už stav veľkej
prirodzenej dokonalosti, oveľa väčšej než iné deti a to pre jeho zázračné počatie neplodnou matkou
a z úmyslu Najvyššieho, ktorý ho chcel spraviť schránkou väčšej svätosti než iných ľudí (Mt 11,
11). Ale jeho duša bola vtedy ešte plná tmy hriechu, ktorý zdedil tak, ako ostatné dietky Adama,
prvého spoločného otca ľudského pokolenia. Pretože podľa všeobecného zákona smrteľníci nemôžu
obdržať svetlo milosti, kým neprídu na svetlo slnečné (Rim 5, 7) a keďže po prvom dedičnom
hriechu, ktorý prináša so sebou naša prirodzenosť , lono matky musí slúžiť ako žalár, alebo väzenie
pre nás všetkých, ktorí nesieme vinu nášho praotca a hlavy, Adama. Kristus Pán ustanovil predísť
toto veľké požehnanie u svojho proroka a udelil mu svetlo svojej milosti a ospravedlnenia už
v šiestom mesiaci po jeho počatí svätou Alžbetou, aby vynikal svätosť ou tak, ako svojim úradom
Predchodcu a Krstiteľa.
216. Keď svätá Alžbeta prvý raz pozdravila najsvätejšiu Máriu, obe sesternice, ako som povedala
na konci predošlej kapitoly, vošli do súkromia. Tam ihneď Matka Milosti opäť pozdravila svoju
sesternicu slovami: „Nech Ťa zachová Boh, moja najdrahšia sesternica a Jeho božského svetlo nech
Ti udelí milosť a život.“ (Lk 1, 40ň. Akonáhle Alžbeta počula hlas Márie, naplnil ju Duch Svätý a
vnútorne tak osvietil, že v okamihu videla najvznešenejšie tajomstvá a sväté diela. Tieto dojmy, i
tie, ktoré súčasne cítilo dieť atko Ján v živote svojej matky, spôsobila prítomnosť Slova telom
učineného v snubnej komore Máriinho lona a on použijúc Máriin hlas ako nástroj, začal z toho
miesta používať svoju moc, ktorú mu udelil večný Otec pre spasenie a posvätenie duší. A pretože
teraz pôsobil ako človek, hoci mal ešte nepatrnú veľkosť , ako človek počatý pred ôsmimi dňami,
zaujal vo svojej obdivuhodnej pokore pozíciu ako modliaci sa a prosiaci Otca. S vrúcnou modlitbou
žiadal o ospravedlnenie svojho budúceho Predchodcu a obdržal ho z rúk Najsvätejšej Trojice.
217. Svätý Ján bol tretí človek, za ktorého náš Vykupiteľ urobil zvláštnu žiadosť od tej doby, čo bol
prítomný v lone svojej Matky. Jeho Matka bola prvá, za ktorú vzdával vďaky a prosil Otca; druhá
bol Jej snúbenec, svätý Jozef, za ktorého vtelené Slovo obetovalo svoje modlitby, ako som
povedala v dvanástej kapitole; a tretí bol predchodca, svätý Ján, ktorého meno Pán výslovne
uviedol vo svojich modlitbách k Otcovi. Svätý Ján obdržal také veľké šť astie a vyznamenania, že
Kristus, náš Pán, predložil večnému Otcovi zásluhy svojho umučenia a smrti, ktoré mal vytrpieť za
ľudstvo a na ich základe žiadal o posvätenie tejto duše. On určil a vybral pre seba toto dieť a, aby sa
narodilo ako Jeho svätý Predchodca a ako svedok Jeho príchodu na svet (Jn 1, 7); ako človek, ktorý
mal pripravovať srdce Jeho ľudu, aby Ho poznali a prijali ako Mesiáša. Sám Pán ustanovil, že pre
také vznešené poslanie, ako je predchodca, má obdržať všetky milosti, dary a prednosti, aké sú
výhodné a prináležia pre taký úrad. Toto všetko nebeský Otec udelil tak, ako to jeho Jednorodený
od Neho žiadal.
218. Toto sa stalo prv, než presvätá Mária vyslovila svoj pozdrav. Pri vyslovení tých vyššie
uvedených slov, boh zhliadol na dieť atko v živote svätej Alžbety a dal mu dokonalé užívanie
rozumu, osvietil ho božským svetlom, aby sa mohol predbežným poznávaním pripraviť na to
požehnanie, ktoré mal obdržať . Spolu s touto prípravou bol zbavený dedičného hriechu a posvätený,
učinený adoptovaným synom Božím a naplnený hojnými milosť ami Ducha Svätého a plnosť ou
všetkých jeho darov. Schopnosti Jána boli posvätené, poddané a podriadené rozumu a tak
potvrdzovali, čo archanjel Gabriel povedal Zachariášovi: že jeho syn bude naplnený Duchom
Svätým v lone svojej matky (Lk 1, 15). Zároveň toto sväté dieť atko, hľadiac cez steny materského
lona ako cez čisté sklo na vtelené Slovo, pokľaklo a klaňalo sa svojmu Vykupiteľovi a Stvoriteľovi,
ktorého videlo v najsvätejšej Márii ako uzavreté v komore utvorenej z najčistejšieho krištáľu. Toto
bol ten pohyb dieť atka v jej živote (Lk 1, 44). Mnoho iných úkonov cností vykonalo dieť atko Ján
pri tomto stretnutí, vzbudzujúc vieru, nádej a lásku, klaňanie sa, vďačnosť , pokoru, zbožnosť a
všetky iné cnosti, ktoré mu tam bolo možné konať . Od tohoto okamihu začal získavať zásluhy a
vzrastať vo svätosti a nikdy ju nestratil, ani sa v nej nikdy neprestal cvičiť so všetkou živosť ou a
milosť ou.
219. Svätá Alžbeta bola v tej chvíli poučená o tajomstve vtelenia posvätením svojho syna a o
sviatostnom účele tohoto nového divu. Tiež bola uvedomená o panenskej čistote a od dôstojnosti
najsvätejšej Márie. Nebeská Kráľovná bola pri tejto príležitosti pohrúžená vo videní Božstva a
tajomstvo, ktoré vykonalo skrz Jej najsvätejšieho Syna. Bola úplne podobná Bohu, plná jasného
svetla z božských darov, na ktorých bola účastná a takú plnú vznešenosti ju videla svätá Alžbeta.
Videla tiež vtelené Slovo ako cez najčistejšie sklo v panenskej komore, ležiace ako na lôžku, ktoré
pozostávalo z horiacich oživených krištáľov. Nástroj, ktorý všetky tieto divy a podivuhodné účinky
spôsobil, bol hlas najsvätejšej Márie, ktorý bol ako mocný, tak i sladký pred sluchom Pána. Všetka
táto sila bola iba výronom toho, čo obsahovali tie mocné slová: „Nech sa mi stane podľa Tvojho
slova“, ktorými stiahla večné Slovo z Otcovho lona do svojej duše a do svojho lona.
220. Svätá Alžbeta, plná úžasu nad tým, čo videla a počula o týchto božských tajomstvách a
uchvátená radosť ou Ducha Svätého a hľadiac na Kráľovnú sveta a na To, čo bolo v Nej, prepukla
v hlasné chvály a vyslovila slová, ktoré nám zaznamenal svätý Lukáš: „Požehnaná si medzi ženami
a požehnaný je Plod života Tvojho. A akože prichádzam k tomu, že Matka môjho Pána prichádza ku
mne? Lebo len čo zaznel Tvoj pozdrav v mojich ušiach, zaplesalo radosť ou dieť atko v mojom
živote. A blahoslavená si, že si uverila, že sa splní, čo Ti povedal Pán.“ Týmito prorockými slovami
svätá Alžbeta opakovala tie vznešené prednosti najsvätejšej Márie, poznávajúc pomocou božského
svetla, čo v Nej vykonala moc Pána, čo teraz vykonal a to cez Ňu vykoná v budúcnosti. Toto všetko
videlo i chápalo dieť atko Ján, keď počúval slová svojej matky, lebo ona bola osvietená v dôsledku
jeho posvätenia a pretože zo svojho miesta v živote nemohol Jej poďakovať slovami svojich úst, za
seba i za svojho syna velebila najsvätejšiu Máriu ako nástroj ich veľkého šť astia.
221. Tieto slová chvály, ktoré vyslovila svätá Alžbeta, Matka múdrosti a pokory vzť ahovala na
Stvoriteľa a presladkým a ľúbezným hlasom zaplesala slovami Magnikikatu, ako ich zaznačil svätý
Lukáš (Lk 1, 46 - 55): „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu mojom a môj duch jasá
v Bohu, mojom Spastieľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle
blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil Ten, ktorý je mocný, a sväté je
Jeho Meno a Jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho
ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.
Hladných naplnil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka,
lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu
naveky..“
222. Ako bola svätá Alžbeta prvá, ktorá počula tento ľúbezný chválospev z úst najsvätejšej Panny,
tak bola tiež prvá, ktorá Mu pomocou vliatej vedomosti porozumela a posúdila ho. Pochopila tiež
niektoré veľké tajomstvá, ktoré v nich autorka niekoľkými vetami vyslovila. Duša presvätej Márie
velebila Pána pre vznešenosť jeho nekonečnej milosti; na Neho vzť ahovala a Jemu vzdávala všetku
česť a slávu (1 Tim 1, 17), ako počiatku a dokonávateľa všetkých svojich skutkov. Ona vedela a
vyznala, že jedine v Bohu sa má každý tvor chváliť a radovať , pretože iba On sám je úplnou ich
blaženosť ou a spásou (2 Kor 10, 17). Vyznala tiež spravodlivosť a veľkomyselnosť Najvyššieho
v starostlivosti o pokorných a v udeľovaní im zo svojej hojnosti ducha Božskej lásky (Ž 137, 6).
Najsvätejšia Mária videla, aké prospešné je pre smrteľníkov, keď pozorujú, poznávajú a uvažujú o
daroch, ktoré Ona pre svoju pokoru obdržala, že Ju všetky pokolenia budú nazývať blahoslavenou a
ako všetci pokorní, každý podľa svojho stupňa, môžu mať podiel na tej istej blaženosti. Jedným
slovom vyjadrila tiež všetky milosrdenstvá, dary a požehnania, ktorými Ju Všemohúci vo svojom
svätom a obdivuhodnom mene zahrnul, ktoré Ona všetky spoločne nazýva „veľkými vecami“, lebo
nič nebolo malé pri tom, čo sa týka tejto veľkej Kráľovnej a Panej.
223. Z plnosti Márie pretekalo milosrdenstvo Najvyššieho na celé ľudské pokolenie a pretože bola
Bránou nebeskou, cez ktorú všetky milosrdenstvá vychádzali a budú vychádzať , a ktorou máme
vojsť , aby sme sa zúčastnili na Božstve, preto vyznávala, že milosrdenstvá Pána, týkajúce sa Jej, sa
udeľujú všetkým pokoleniam a dostávajú ich tí, ktorí sa Ho boja. Ako nekonečné milosrdenstvo
povyšuje pokorných a vyhľadáva tých, ktorí sa boja Boha, tak tiež mocné rameno Božskej
spravodlivosti rozptyľuje a zahladzuje tých, ktorí sú vo svojej mysli a vo svojom srdci pyšní a
zvrhuje ich z trónov, aby namiesto nich posadil na ne chudobných a nízkych. Táto spravodlivosť
Pána bola s obdivuhodným leskom a slávou vykonaná na náčelníkovi všetkých pyšných, na
Luciferovi a jeho následníkoch, keď všemohúca ruka Božia ich rozptýlila a zvrhla (Keď sa sami
zvrhli) zo svojich vysokých trónov, ktoré patrili ich anjelskej prirodzenosti a milosti, ktoré zaberali
podľa pôvodného ustanovenia božskej lásky (Iz 14, Zjav 13). Boh chcel, aby všetci boli blažení (1
Tim 2, 4ň, kdežto oni, ktorí vo svojej márnej pýche chceli vystúpiť na miesta, ktoré nemohli
dosiahnuť , ani po nich nemali túžiť , sami sa zavrhli z tých miest, ktoré zaujímali (Iz 14, 13). Vo
svojej namyslenosti protivili sa spravodlivosti a nevyspytateľným príkazom Pána, ktorý pyšného
anjela a jeho nasledovníkov rozptýlil a zvrhol dole (Zjav 12, 8). Na ich miesto boli dosadení tí, ktorí
sú pokorní srdcom a to prostredníctvom Márie, Matky a schránky Jeho dávnych milosrdenstiev.
224. Pre tú istú príčinu táto nebeská pani hovorí a prehlasuje, že Pán obohacuje chudobných,
naplňuje ich hojnosť ou pokladov svojich milostí a slávy a tí, ktorí sú bohatí vo svojej mienke o sebe
a v opovážlivej pýche aj tí, ktorí nasycujú svoje srdce falošnými dobrami, ktoré svet pokladá za
bohatstvo a šť astie. Najvyšší ich odháňa zo svojej prítomnosti, pretože v nich nie je pravda, ktorá
nemôže vojsť do srdca naplneného falšou a podvodom. Prijal svojich služobníkov a svoje deti, ľud
izraelský, pamätajúc na svoje milosrdenstvá, aby ich naučil, v čom je múdrosť , pravda a
porozumenie (Bar 3, 14), v čom je pokojný a hojný život a spokojnosť , v čom spočíva svetlo Jeho
očí a pokoj. Učil ich ceste múdrosti a skrytým chodníčkom rozumu a kázne, ktoré skryl pred
kniežatami národov a nepoznajú ich mocní, ktorí vládnu nad zvieratami zeme a bavia sa a hrajú
s vtáctvom nebeským a zhromažďujú poklady zlata a striebra. Ani synovia Agary a obyvatelia
Temanu, ktorí sú múdri a domýšľavo opatrní tohoto sveta, nemôžu získať túto múdrosť (Gal 3, 7). A
synovia Abraháma vierou, nádejou a poslušnosť ou ju od Najvyššieho dostávajú, lebo tak bola
prisľúbená jeho potomstvu a jeho duchovným deť om, ktoré sú zabezpečená jeho potomstvu a jeho
duchovným deť om, ktoré sú zabezpečené a požehnané Plodom panenského života najsvätejšej
Márie.
225. Svätá Alžbeta hľadela na Máriu, Kráľovnú tvorstva a poznávala tieto skryté tajomstvá a nielen
tie, ktoré som tu mohla popísať , ale tiež aj mnohé iné a väčšie tajomstvá poznala, ktoré moje
chápanie nemôže obsiahnuť ; ani sa už nechcem o tom viac rozpisovať , čo mi bolo ukázané, aby
som prílišne nepredlžovala tento životopis. Ale tie nežné hovory a debaty, ktoré tieto dve sväté
rozvážne panie spolu viedli, pripomínajú mi dvoch serafov, ktorých Izaiáš videl nad trónom
Najvyššieho, opakujúc božský, vždy nový chválospev: Svätý, svätý, svätý, atď., zakrývajúc jedným
párom krídel svoje hlavy, druhým párom nohy a tretím párom krídel lietali (Iz 6, 2). Je isté, že
vrúcna láska týchto dvoch svätých žien prevyšovala lásku všetkých serafov, lebo Mária sama
milovala viac, než všetci anjeli dohromady. Plamene božskej lásky ich rozpaľovali, rozpínali dve
krídla svojich sŕdc, aby jedna druhej preukazovala lásku a aby sa povznášali k poznávaniu
najvznešenejších tajomstiev Najvyššieho. Dvoma ďalšími krídlami neobyčajných vedomostí
zakrývali svoje tváre, pretože obe v hovoroch rozoberali a pozorovali tajomstvo Kráľa (Tob 12, 7) a
opatrovali jeho tajomstvo v sebe po celý život; tiež preto, že obmedzovali svoje rozhovory a
podriaďovali ich svojej vernej viere a vylúčili akúkoľvek domýšľajú zvedavosť , zakrývali tiež nohy
Pána a svoje vlastné tretím párom serafínskych krídel, lebo vo svojej pokore seba veľmi nízko
cenili, ba za nič sa považovali pred tvárou Božskej Velebnosti. Okrem toho, pretože najsvätejšia
Mária vo svojom panenskom lone uzatvárala samého Boha nekonečnej velebnosti, môžeme
v pravom zmysle slova povedať , že chránila trón, na ktorom trónil Pán.
226. Keď nastal čas, aby vyšli zo svojho ústrania, svätá Alžbeta ponúkla seba a celú svoju rodinu i
celý dom k službám Kráľovnej nebies. Prosila Ju, aby prijala ako tichý útulok izbu, v ktorej sa
obyčajne sama modlievala, pretože bola viac odľahlá a vhodná na modlitebňu. Nebeská Kňažná
s pokorou a vďakou prijala túto izbu a používala ju pri rozjímaní a na spanie a nik iný do nej nikdy
nevchádzal, než tieto dve sesternice. Všetok ostatný čas ponúkla k službám a na pomoc Alžbete ako
slúžka, hovoriac, že práve preto prišla a tiež preto, aby ju potešila. Ó, ktoré priateľstvo je také
verné, také nerozlučné a milé, ako to, ktoré spája veľké puto božskej lásky! Aký obdivuhodný je
Pán, ktorý toto veľké tajomstvo vtelenia zjavil trom ženám, než ho oznámil komukoľvek
z ľudského pokolenia! Prvá bola svätá Anna, ako som povedala na príslušnom mieste; druhá bola
svätá Alžbeta a spolu s ňou i jej syn, ktorý ešte v jej živote a preto nemohol byť považovaný za
odlúčeného od nej. Tak je „pošetilosť Božia múdrejšia než ľudia“, ako hovorí svätý Pavol.
227. Najsvätejšia Mária a Alžbeta sa dlho spolu zdržali a vyšli zo svojho súkromia až keď sa už
stmievalo a Kráľovná nemies uzrela Zachariáša stáť nemého per sebou a ihneď ho ako kňaza
prosila o požehnanie Pána, ktoré od neho obdržala. Aj keď ho súcitne ľutovala pre jeho utrpenie,
nepoužila svoju moc, aby ho uzdravila, pretože poznala tajomný prípad jeho nemoty; ale prisľúbila
mu svoje modlitby. Svätá Alžbeta, ktorá už vedela o veľkom šť astí prečistého svätého Jozefa, hoci
on sám o ňom ešte nič nevedel, zhovárala sa s ním a obsluhovala ho s veľkou úctou a vážnosť ou.
Ale po trojdennom pobyte v dome Zachariáša požiadal svoju nebeskú snúbenicu Máriu o dovolenie
navrátiť sa do Nazaretu. Ju chcel ponechať v spoločnosti svätej Alžbety, aby jej v tehotenstve
vypomáhala. Svätý manžel Ju opustil a dohodli sa, že opäť príde a odprevadí Kráľovnú domov,
akonáhle ho upovedomia. Svätá Alžbeta mu ponúkla nejaké dary, aby si vzal so sebou domov, ale
on na jej naliehavé prosby prijal z nich iba malú časť , lebo tento muž Boží bol nielen milovník
chudoby, ale mal tiež veľkomyselné a šľachetné srdce. Tak sa vydal na spiatočnú cestu do Nazareta
a vzal so sebou tiež malého oslíka, ktorého priviedli so sebou. Doma za neprítomnosti jeho
Snúbenice mu posluhovala susedka, ktorá k nim prichádzala aj keď najsvätejšia Mária bola doma a
vykonával pre nich potrebné pochôdzky mimo domu.
Poučenie, ktoré mi dala Pani a Kráľovná nebies
228. Dcéra moja, aby sa tvoje srdce mohlo roznecovať stále väčšou túžbou po dosiahnutí milostí a
priateľstva Božieho, veľmi ti odporúčam, aby si rástla v poznávaní dôstojnosti, vznešenosti a
blaženosti duše, ktorá je obdarená týmito prednosť ami, ale pamätaj, že tieto prednosti sú tak
obdivuhodné, veľké a cenné, že to nemôžeš pochopiť ani keby som ti ich vysvetlila a tým pomocou
božského svetla, ktoré dostávaš a potom pochopíš, že Pán koná väčšie dielo ospravedlňovaním duší,
než stvorením všetkých telies nebeských a celého sveta, so všetkými jeho krásami a dokonalosť ami,
ktoré obsahujú. A ak pre tieto divy, ktoré tvorovia môžu čiastočne poznávať svojimi zmyslami,
cítia veľkosť a moc Božiu, čo by teda ešte povedali a mysleli, keby očami svojej duše mohli zazrieť
vzájomnosť a krásu milosti v tak mnohých tvoroch, ktorí sú schopní ju prijať ?
229. Ľudský jazyk nemá dostatok slov, ktoré by vyjadrili, aké účastenstvo a dokonalosť obsahuje
posväcujúca milosť . Je to príliš málo, ak povieme, že je čistejšia a viac bez škvrny než sneh;
jasnejšia než slnko; vzácnejšia než zlato a drahé kamene; viac okúzľujúca, ľúbeznejšia a
príjemnejšia než najrozkošnejšie hostiny a zábavy a krajšia, než si všetky tvory môžu predstaviť
alebo priať . Všimni si tiež ošklivosť hriechu, aby si týmto protikladom lepšie poznala krásu milosti,
lebo ani tma, ani hniloba, ani najhroznejšie, najdesivejšie alebo najošklivejšie tvory nemôžu sa
porovnať s hriechom a jeho ošklivosť ou. Mučeníci a svätci mnoho rozumeli z tých tajomstiev (Žid
11, 36). Aby si zaistili krásu milosti, chránili sa pred skazou hriechu, nebáli sa ohňa ani divokých
zvierat, ani meča, mučenia, žalárov, potupy, bolesti, protivenstiev, ani samotnej smrti, ani dlhého,
ustavičného mučenia, lebo uniknúť týmto veciam sa musí považovať za málo, alebo nič a nemožné
je ani pomyslieť , aby sa to porovnalo s jediným stupňom milosti, ktorý môžu duše získať , i keby
boli najopovrhnutejšie na svete. Všetci ľudia, ktorí si oceňujú a ženú sa za prchavou a vonkajšou
krásou tvorov, sú nevedomci a čo im neposkytuje túto klamnú krásu, to pokladajú za bezcenné a
nízke.
230. Ty však poznáš niečo z veľkosti požehnania, ktoré vtelené Slovo udelilo svojmu predchodcovi
v živote jeho matky. A pretože svätý Ján to tiež poznal, preto poskakoval od radosti a plesal v živote
svojej matky. Chápeš tiež, čo ty sama musíš konať a trpieť , aby si dosiahla blaženosť a nestratila,
alebo ani čo najmenej nejakou chybou nezmenšila túto prevzácnu krásu, ani nejakou hoci i
najmenšou nedokonalosť ou nezdržala jej dokončenie. Prajem si, aby si nasledovala moju sesternicu
Alžbetu a nenaväzovala žiadne priateľstvo s ľudskými tvormi, s výnimkou takých, s ktorými môžeš
a máš hovoriť o skutkoch a tajomstvách Najvyššieho a s ktorými sa môžeš naučiť kráčať po
správnej ceste Jeho Božských prianí. Aj keď ť a zamestnávajú dôležité podujatia práce, nezabúdaj,
alebo nevynechávaj duchovné úkony a prísnu životnú dokonalosť , lebo toto je nutné zachovávať a
dbať na to nielen keď všetko ide hladko, ale tiež v najväčších protivenstvách, ť ažkostiach a práci,
pretože nedokonalá ľudská prirodzenosť chytá sa aj najmenšej okolnosti, ktorou by si mohla uľaviť
v bdelosti.
Pán Boh zaplať...
Sv. Mária z Agredy: Mystické Mesto Božie | Magnificat - Mariánske spravodajstvo / vydavateľstvo