Clicks52
Peter(skala)

SVEDECTVO: Alenka z komunity Cenacolo

Ak by mi niekto pred pár rokmi povedal, že budem čítať Bibliu, a že by som mohla nájsť šťastie vo viere v Boha, nikdy by som mu neverila. Dnes ale moja radosť je práve v tom, v Ježišu Kristovi! Volám sa Lena a som veľmi šťastná, že som zistila aký veľký dar je môj život, a že má oveľa väčšiu cenu ako čokoľvek na svete! V najtmavšej chvíli mojej minulosti, keď som sa cítila neuveriteľne sama, s obrovským prázdnom v srdci a vôbec akoby môj život bol úplne absurdný, Pán Boh prišiel ku mne prostredníctvom Komunity Cenacolo a zachránil ma, a vrátil mi vôľu žiť! Dnes mám tento obrovský dar môcť byť v dome Božom a ďakujem komunite za to že ma prijala takú aká som, s prázdnymi rukami, bez toho aby odo mňa niečo chceli.

Vošla som do komunity ako 21-ročná kvôli problémom so závislosťou na drogách, nahnevaná sama na seba, na rodičov, na celú spoločnosť. Cítila som sa unavená a vo vnútri mŕtva kvôli všetkému zlu ktoré som prežila. Neskončila som školu a tak som sa dostala rýchlo ku krádežiam, žijúc mnoho klamstiev. Pred druhými som sa vždy ukazovala silná, impulzívna a rozhodnutá, zatial čo v srdci som cítila úplne niečo iné: neistoty, strach, a veľa otázok na ktoré som nemohla nájsť odpoveď. Priateľstvá ktorá som si vytvárala neboli stabilné a rýchlo sa končili, pretože neboli založené na skutočnej láske, ale na záujmoch. Pri drogách som akoby našla istotu, a tú novosť života ktorú som hľadala. Ale bola to celé len jedna ilúzia slobody, ktorej som sa čoskoro stala otrokom. Žijúc takýto života som ranila mnohých ktorí mi priali dobre, predovšetkým mojich rodičov. V mojom srdci už nebolo viac miesta pre dôveru, len neistota, zima a podozrievanie všetkého a všetkých. Neverila som už viac ani sama sebe, ani som nedúfala, že by som ešte niekedy mohla žiť iným životom.

Preto aj prvé mesiace v komunite boli naozaj ťažké; často som chcela všetko zabaliť a utiecť. Bolo naozaj ťažké veriť, že druhý mi priali dobre; bola som veľmi pyšná a stále som sa vyhovárala pretože som sa bála, že by ma druhé dievčatá neprijali; zablokoval ma najmä strach z pravdy, ale aj napriek týmto ťažkostiam som začala pociťovať trpezlivosť a dôveru ktoré voči mne mala komunita: cítila som skutočnú lásku. To mi dalo silu pokračovať, túžbu otvoriť sa a dôverovať. Najväčšia moja ťažkosť bola začať veriť v Pána a modliť sa!

Pochádzam z krajiny, v ktorej kvôli politickej situácii ľud zabudol na Boha. V rodine nikto nefrekventoval kostol, ani ja. Rodičia mi vždy dali veľa lásky, ale to mi nestačilo, potrebovala som hlbšiu lásku, lásku ktorú ani oni sami nepoznali. V komunite som sa ocitla medzi mnohými dievčatami, každá z nich s útrapenou minulosťou, pochádzajúce z mnohých krajín sveta, rozličných vekových hraníc... ktoré ale spoločne sa modlievali pred Svätostánkom. Aj keď som neverila, tieto chvíle ma dojímali a postupne mi roztápali zľadovatelé srdce. Po modlitbe som videla v dievčatách zmenu: boli pokojnejšie, usmiatejšie. Svätá omša a ranné podielanie postupne krok za krokom približovali Božie slovo k môjmu životu, a tak sa vo mne zapálilo malé svetlo nádeje, ktoré ma prinieslo k tomu aby som objala samú seba, so všetkými mojimi krehkosťami pred Ježišom. Božia láska mi dala okúsiť, že len On pozná a ozdravuje všetko to čo mám na srdci.

Modliac sa som videla, že v minulosti som nebola schopná ovládať moju slobodu, a že hľadajúc radosť a zmysel života bez viery som povedala mnohé "áno" zlu. Jeden veľký poklad, ktorý som dostala od komunity, je zdielanie, hlboký a pravdivý dialóg. Doma s rodičmi sme sa často rozprávali, ale nie o nás a o tom čo prežívame. Vždy sa hovorilo len o materiálnych veciach, o tom čo chýbalo, o peniazoch ktorých nebolo nikdy dosť.... a tak krok za krokom sme sa oddialili a beh života nás úplne rozdelil, každý vo svojej samote, neschopný pozrieť sa navzájom do očí a spýtať sa: "Ako sa dnes máš?" Odsudzovali sme sa a vyžadovali sme jeden od druhého; nikto z nás sa nemenil, a ja som utiekla k droge.

Dnes rozhovor je pre mňa každodennou potrebou, ktorá mi pomáha mať sa dobre a žiť v pokoji sama so sebou a s druhými. Keď mala moja matka možnosť prežiť týždeň skúsenosti v komunite so mnou, zblížili sme sa, a spoznala som ju pod iným svetlom, svetlom modlitby ktoré mi posvietilo na mnohé pozitívne stránky v nej, a veľa pekných vecí ktoré som predtým nevidela. To čo ma najviac potešilo bolo byť spolu na kolenách, v našej malej kaplnke kde sme sa spoločne modlili "Zdravas...", ďakujúc zo srdca Panne Márii pretože aj napriek tomu že sme boli rodina stratená v blate sveta, dnes ideme v ústrety Božiemu Milosrdenstvu.
Dnes viem, že dobro existuje, že odpustenie existuje! Vďaka komunite som sa "dotkla" pravej lásky, lásky ktorá je život Ježiša darovaný pre nás naveky! Staviam dnes skutočné priateľstvá, aj vytrápené, ale reálne v dôvere. Moje dni sú plné života, situácii ktoré mi pomáhajú rásť a dozrievať, a práce ktorá je požehnaná a milovaná, pretože ma tvorí a pomáha mi darovať viac ako by som si kedy mohla myslieť. Naučiť sa šiť, hrať na gitare, variť... to je skutočná radosť. Vytušiť potreby druhých a nechať sa transformovať Bohom mi rozširuje srdce, a nechcem už stratiť ani len minutu môjho života! S Bohom v srdci každý deň je novinka, pretože On dáva chuť všetkému! A ja ho chcem nasledovať!

www.comunitacenacolo.it/sk/index.php