Set, Kain a veda. (Pán Ježiš Marii Valtorte)
(Valtorta hovorí:) Počula som správu, že v jaskyni objavili kostry opíc-ľudí. Zamyslela som sa a povedala som si: „Ako to môžu tvrdiť? Museli to byť škaredí ľudia. Aj teraz existujú tváre a telá podobné opiciam. Líšili sa primitívni ľudia od nás možno svojou kostrou?“ Ale prišla ďalšia myšlienka: „Ale odlišní krásou. Nemôžem si myslieť, že prví ľudia boli škaredší ako my, keďže boli bližšie k dokonalému modelu, ktorý Boh stvoril a ktorý bol určite veľmi pekný a zároveň veľmi silný.“ Premýšľala som, ako sa krása najdokonalejšieho diela stvorenia dokázala stať takou degradovanou, aby vedci mohli poprieť, že človek bol stvorený ako človek Bohom a nebol evolúciou z opice. Ježiš ku mne prehovoril a povedal: „Hľadaj kľúč v šiestej kapitole Knihy Genezis. Prečítaj si ju.“ Prečítala som si ju. Ježiš sa spýtal: „Rozumieš?“ „Nie, Pane. Chápem, že ľudia sa naraz skazili a nič viac. Neviem, ako táto kapitola súvisí s opočlovekom.“ Ježiš sa usmial a povedal: „Nie si jediná, kto nerozumie. Vzdelaní a vedci nerozumejú, ani veriaci, ani ateisti.
Venuj mi pozornosť. A začni čítať: ‚Keď sa ľudia začali množiť na zemi a rodili sa im dcéry, synovia nebies, ó, deti Setove, videli, aké krásne sú dcéry človeka [dcéry Kaina], a tak si vzali za ženy toľko, koľko si vybrali... V tom čase sa na zemi objavili nefilim (ako a aj neskôr), potom, čo synovia nebies mali pohlavný styk s dcérami človeka, ktoré im porodili synov. Boli to hrdinovia starých čias, muži slávy.‘‘ Muži, ktorí kvôli sile svojej kostry ohromujú vašich vedcov, ktorí usudzujú, že na počiatku vekov bol človek oveľa vyšší a silnejší, ako je teraz. A zo štruktúry ich lebky usudzujú, že človek pochádza z opice. Toto sú bežné chyby ľudí zoči-voči tajomstvu stvorenia. Ešte ste to nepochopili. Vysvetlím to jasnejšie. Ak neposlušnosť voči Božiemu poriadku a jeho následky boli schopné naočkovať zlo do nevinných so všetkými jeho rôznymi prejavmi žiadostivosti, obžerstva, hnevu, závisti, pýchy a chamtivosti a toto naočkovanie sa čoskoro vyvinulo do bratovraždy vyprovokovanej pýchou, hnevom, závisťou a chamtivosťou, akú hlbšiu dekadenciu a hlbšiu nadvládu Satana musel vyprovokovať tento druhý hriech (vražda/bratovražda)?
Adam a Eva zhrešili proti prvému z Božích príkazov pre človeka. Príkaz zahrnutý v inom príkaze, poslušnosti, danej páru: „Jedzte všetko ale nie z tohto stromu“. Poslušnosť je láska. Keby poslúchli bez toho, aby podľahli akémukoľvek tlaku zla vyvíjanému na ich ducha, intelekt, srdce a telo, milovali by Boha „celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou“, ako im Pán výslovne nariadil oveľa neskôr. Neurobili to a boli potrestaní. Ale nezhrešili v inej vetve lásky – láske k blížnemu, pretože neprekliali ani Kaina, ale plakali nad tým, ktorý bol mŕtvy v tele, aj nad tým, ktorý bol mŕtvy v duchu rovnakou mierou uznávajúc, že bolesť, ktorú Boh dopustil, bola spravodlivá preto, že svojím hriechom vytvorili Bolesť a museli byť prví, ktorí ju zažili vo všetkých jej dôsledkoch. Tak zostali Božími deťmi a spolu s nimi potomkovia, ktorí prichádzajú po tejto bolesti. Kain zhrešil proti láske k Bohu a lásku k blížnemu. Úplne porušil lásku a Boh ho preklial a Kain sa nekajal. On a jeho deti teda neboli ničím iným ako deťmi zvieraťa zvaného človek. Ak prvý hriech Adama spôsobil, že človek degeneroval do takej miery, akú mieru dekadencie musel viesť druhý, ku ktorému sa pridala Božia kliatba? Aké museli byť zdroje hriechu v srdci zvieraťa-človeka a akú moc museli dosiahnuť potom, čo Kain nielenže počúval radu Prekliateho, ale ho prijal ako svojho milovaného pána a zabíjal podľa jeho rozkazu? Zostup jednej vetvy, tej otrávenej satanským posadnutím, nepoznala dno a nadobudla tisíc tvárí. Keď sa Satan zmocní, kazí vo všetkých dôsledkoch. Keď je Satan kráľom, poddaný sa stáva satanom so všetkou nespútanosťou Satana, satanom, ktorý ide proti božskému a ľudskému zákonu. Satanom, ktorý porušuje aj tie najzákladnejšie a najinštinktívnejšie normy života medzi ľuďmi obdarenými dušou a stáva sa brutálnym s najodpornejšími hriechmi beštiálneho človeka. Všade, kde nie je Boh prítomný, je Satan. Všade, kde človek už nemá živú dušu, je to beštia-človek. Beštia miluje zvieratá. Telesná žiadostivosť - viac ako telesná, pretože je zmocnená a naostrená Satanom - ho robí dychtivým po všetkých zväzkoch. Čo je hrozivé a znepokojujúce ako nočná mora, mu pripadá krásne a zvodné. Čo je dovolené, ho neuspokojuje. Je to príliš málo a príliš čestné. Je šialený túžbou po tom, čo je nezákonné, ponižujúce a zvieracie. Tí, ktorí už neboli Božími deťmi, pretože so svojím otcom a podobne ako ich otec utiekli pred Bohom, aby prijali Satana, trúfli si práve na to, čo je nezákonné, ponižujúce a zvieracie. A mali za synov a dcéry príšery. Tie príšery, ktoré teraz ohromujú vašich vedcov a vedú ich do omylu. Tie príšery, ktoré kvôli svojej mohutnej postave, divokej kráse a divokej neohrozenosti – sú výsledkom spojenia medzi Kainom a beštiami, medzi najzvieracejšími deťmi Kaina a zvieratami – ktorí zviedli Božie deti – teda potomkov Seta. Vtedy Boh – aby zabránil tomu, aby ratolesť detí Božích bola úplne skazená vetvou detí ľudských – zoslal svetovú potopu, aby uhasil ľudskú žiadostivosť pod ťarchou vôd a zničil príšery splodené žiadostivosťou bezbožných, nenásytných v zmyselnosti, pretože boli vzrušené ohňom Satana. A človek, súčasný človek, tára o somatických líniách a zygomatických uhloch a tým, že nechce priznať Stvoriteľa, pretože je príliš pyšný na to, aby uznal, že bol stvorený, pripúšťa pôvod zo zvierat, aby si povedal: „Vyvinuli sme sa zo zvierat na ľudí sami.“ Ponižuje sa, praktizuje sebaponižovanie, pretože sa odmieta pokoriť pred Bohom. A potápa sa. Ó, naozaj sa potápa! V časoch počiatočnej skazy bol jeho vzhľad zvierací. Teraz sú jeho myšlienky a srdce takéto a jeho duša, kvôli hlbšiemu a hlbšiemu spojeniu so zlom, v príliš mnohých prípadoch nadobudla Satanovu tvár. Napíš tento diktát do knihy. Zaoberal by som sa touto témou vo väčšej miere, aby som vyvrátil hanebné teórie príliš mnohých pseudoexpertov. Ale musí existovať jednoznačne trest pre tých, ktorí ma nechcú počuť v slovách, ktoré píšeš pod Mojím diktátom. Odhalil by som veľké tajomstvá, aby človek vedel, že časy sú zrelé. Už nie je čas uspokojovať masy bájkami. Pod metaforou starodávnych príbehov sa skrývajú kľúčové pravdy pre všetky tajomstvá vo vesmíre a vysvetlil by som ich prostredníctvom môjho malého trpezlivého Jána (Máriu Valtortu), aby človek čerpal silu z poznania pravdy […] proti zvyškom pseudovedy, ktorá atrofuje srdce; a pomôže to už aj tak silnej spiritualite, prostredníctvom ktorej môžu vidieť nezameniteľné Božie znamenie vo všetkom.“ (Zošity 1945-50, str. 313-17)