Rok 2022: Pol milióna dôchodcov sa prepadlo do chudoby. Táto zima bude kritická. + Vdp. V. Jukl, S. Krčméry: VYHLÁSENIE k zlej sociálnej situácii na Slovensku z roku 2004
Rok 2022: Pol milióna dôchodcov sa prepadlo do chudoby. Táto zima bude kritická. + Vdp. V. Jukl, S. Krčméry: VYHLÁSENIE k zlej sociálnej situácii na Slovensku z roku 2004
Sú to naše mamy i otcovia. Starí či prastarí rodičia. Celý život poctivo pracovali a odvádzali dane. Teraz v ruke obracajú každé euro. Mnohí z nich sa aj napriek minimálnemu dôchodku snažia čo to ušetriť a pomôcť tak svojim deťom, či vnúčatám. Ich životná situácia sa však začína poriadne komplikovať. Na začiatku roka 2022 bolo evidovaných až 306 000 seniorov pod hranicou chudoby.
V priebehu roka sa k nim pridalo ďalších 187 000 a spolu vytvorili skupinu takmer pol milióna dôchodcov, ktorí sú priamo ohrození chudobou v dôsledku poberania príliš nízkeho dôchodku v sume 424 eur. Seniorov preto čaká priam sizyfovská úloha – ako sa vysporiadať s ďalším rastom inflácie, cien potravín a služieb, elektriny či plynu, ale hlavne s pripravovanou cenou za teplo, ktorá sa podľa odhadov ÚRSO môže pohybovať v zvýšení o stovky percent. A práve tá ich spolu s prichádzajúcou zimou môže poriadne zvalcovať.
Čiernym prognózam, ako to bude tento rok s ohrozenou skupinou dôchodcov nahráva aj fakt, že pomoc od štátu nie je skoro žiadna. A nebadať ani žiaden náznak, žeby sa tým niekto zo strany štátu chcel seriózne zaoberať. „Chudoba valcuje tento rok starých a chorých. Na začiatku roku 2022 bolo pod hranicou chudoby 424 eur mesačne 27 % z celkového počtu 1,1 milióna seniorov, poberateľov starobných dôchodkov, teda viac ako 306.000 seniorov,” vysvetľuje Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík IVRA, a ako ďalej pokračuje: „V dôsledku nízkych starobných dôchodkov, nedostatočnej pomoci zo strany štátu a zdražovania padlo pod hranicu chudoby ďalších viac ako 187.000 poberateľov starobných dôchodkov. Počet seniorov pod hranicou chudoby tak hrozivo narástol až na 494.000.”
Halás zároveň upozorňuje na riziká spojené s budúcoročným štátnym rozpočtom, kde je dôležité počítať s touto chudobou, ktorá nebude dostatočne kompenzovaná ani pri zvyšovaní starobných dôchodkov o 11,8 % v januári 2023. Štát bude musieť seniorom v plnej miere kompenzovať nielen zdražovanie v tomto a budúcom roku, ale aj „ustrážiť” ceny energií či ceny liekov. Podľa Halása je veľmi dôležité a potrebné, čím skôr rozmraziť minimálne dôchodky.
V našej spoločnosti sa aj vďaka mnohým politikom začína vytvárať akýsi model role dôchodcu, ktorý je už nepotrebný, pretože je ekonomicky neaktívny a je pre spoločnosť akousi záťažou. Prispievajú tomu aj rôzne verejne dostupné výroky: “Ľudia nad 65 rokov sú väčšinou už v dôchodkovom veku, čiže nevytvárajú tú ekonomickú hodnotu pre chod štátu…” (Zemanová, SaS).
Napriek tomu, že politika na Slovensku doslova zvlčila a namiesto slušnej diskusie sa stáva semeniskom sociopatie, hejtu a zloby, s výrokmi o nepotrebných dôchodcoch pre chod štátu by sa dalo polemizovať.
Odísť na zaslúžený dôchodok má byť predsa odmena za to, že človek celý život poctivo pracoval a vytváral pre štát a spoločnosť určité hodnoty. Preto čisto ekonomický pohľad v tomto smere neobstojí. Ak by sme však chceli nazrieť na dôchodcovský status aj takouto optikou, v prvom rade by sme mali mať na zreteli, že slovenský senior je taktiež spotrebiteľ. A peniaze, ktoré mu štát vyplatí vo forme zaslúženého dôchodku sa predsa nevyparia do vzduchu, ale ich sám dôchodca niekde minie. Spotreba pomáha oživovať ekonomiku. Nehovoriac o tom, že sa seniori aj napriek nízkym dôchodkom snažia finančne pomáhať svojim deťom, čiže peniaze ako ekonomické obeživo neustále koluje v ekonomike a prispieva k vyššej spotrebe, keďže k nadmernému míňaniu peňazí pristupujú najmä mladšie ročníky.
Ďalšou vecou, ktorú si je treba uvedomiť je, že pri nízkych dôchodkoch to štát preplatí dvakrát, keďže pri nekvalitnej strave, bývaní, šetrení s energiami, či živote v zlých hygienických podmienkach sa to prejaví na zhoršenom zdravotnom stave seniora, čo v konečnom dôsledku aj tak bude musieť zaplatiť štát zo zdravotného poistenia.
„Priestor na pomoc a nielen dôchodcom sa jednoducho musí nájsť, pretože sociálne problémy vyplývajúce z tohto problému môžu priniesť v budúcnosti ešte vyššie náklady. Napríklad, ak chudobní dnes budú uprednostňovať lacné, ale nezdravé potraviny, tak v budúcnosti zaplatíme omnoho viac za zdravotnú starostlivosť.” ozrejmuje Ján Košč, odborár a člen hnutia Pracujúca chudoba. Staroba by mala mať kvalitu a štát by mal podmienky kvalitného života pre seniorov vytvárať a nie ich hatiť. Hľadať príčiny, prečo a kto dopustil, že sa pol milióna dôchodcov ocitlo v biede a prečo štát na to dostatočne nereflektuje by mohlo byť dobrou témou pre budúce voľby. Nateraz však odpoveď na viaceré nepochopiteľné veci, ktoré sa v našom štáte každodenne dejú, nájdeme v známom výroku expolitika SNS Jána Slotu.
VYHLÁSENIE My, dolupodpísaní katolícki laici a kňazi pri náležitej úcte k poslaniu predstaviteľov politického života Slovenskej republiky, týmto apelujeme na vedenie a svedomie našich zástupcov v Národnej rade SR a vláde. V ostatnom čase sme svedkami, ako sa elementárne potreby sociálnej ochrany obyvateľstva neustále redukujú iba na ekonomické kritériá. Medzičasom prijaté zákony nezabezpečujú stále väčšej časti obyvateľstva ľudsky dôstojný život bez sociálneho vylúčenia. Rozšírila sa skupina obyvateľstva žijúca na hranici chudoby, ba dokonca pod ňou.
Znížením celého komplexu sociálnych dávok pre osoby v hmotnej núdzi je ohrozené právo na život a právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Aj keď si uvedomujeme potrebu reforiem, ich ťarchu by nemali naj-viac znášať tí najslabší, žijúci v chudobe. Apelujeme najmä na kresťansky orientovaných politikov, aby v legislatívnom programe vlády a NR SR dôraznejšie presadzovali sociálnu náuku cirkvi, princíp solidarity zdravých s chorými, bohatých s chudobnými, aby sa naša krajina uberala cestou vyrovnaného hospodárskeho a sociálneho rozvoja bez ďalšej polarizácie.
Náš apel na poslancov a členov vlády je vedený obavami o ďalší osud krajiny, obavami z rozširovania extrémistických politických nálad, zvyšovania kriminality a stáleho zhoršovania demografického vývoja. Svojou výzvou oslovujeme aj činovníkov a pracovníkov ostatných štátnych, verejných a súkromných inštitúcií, ba aj samostatne stojace osoby. Sme si vedomí, že spravodlivosť sa má nekompromisne uskutočňovať aj v hospodárskom živote, ale spravodlivosť bez lásky býva krutosť. Spravodlivosť požaduje, aby sa sociálny podiel majetku vrátil do spoločnosti. Malo by sa to udiať vo forme dávky z “prepychu“. Táto by sa odvádzala do spoločenského pomocného fondu spravovaného štátom. Fond by sa využíval na pomoc pre kriticky postihnutých ľudí, napr. aj reštriktívnymi národohospodárskymi opatreniami. Majú to aj iné štáty Európskej únie.
Spravodlivosť si vyžaduje, aby každý účastník pracovného procesu zarobil za 6 alebo menej dní minimálne toľko, koľko si vyžaduje pokrytie jeho prirodzených potrieb po 7 dní. Špekulatívne potláčania výšky mzdy pomocou machinácií na trhu práce je nemorálne. Preto je vrcholne nespravodlivé tunelovanie podnikov a umelé vytváranie práceneschopnosti, to je bezohľadná krádež! To nech si uvedomia všetci podnikatelia, ak sa má u nás realizovať spravodlivý sociálny poriadok.
S úctou k právu a láskou k pravde Anton Neuwirth, Pavol Flajžík, Silvester Krčméry, Helena Barancová, Alojz Rakús, Viliam Baranec, Anton Čulen, Ivana Gregorová, Eva Guldanová, Peter Novoveský, Vladimír Jukl, František Kapusnák, Ladislav Bučko, Vladimír Krčméry a ďalší.
Dňa 14. februára 2004, v deň výročia smrti sv. Cyrila
