Skala sa nám mení pred očami na piesok... Veď toto je už perónizmus a indiferentizmus - varuje arcibiskup Hector Aquer
Františkov pohľad na život je zjavne nebedlivý a nekatolícky.Už v mnohých vetách.
Viacerí v matke cirkvi hovoria : habemus papam devius a fide
(máme pápeža, ale už zjavne odkloneného od pokladu sv. viery)
Odpustiť je správne. Ale bez rozlišovania, zodpovednosti, všetko a vždy??
Milosrdenstvo bez spravodlivosti nie je ani dôstojné ani spásonosné.
Tri x Svätý Boh rád odpustí naše chyby aj hriechy. Aj veľké hriechy.
Ale musí ako dobrý rodič vidieť, že dieťa už nebude robiť ďalej hlúposti.
Odpúšťať mu stále, ale bez výchovy, mu poriadne ublíži. Rozpochabí sa!
Niečo je nezdravé na ľavom oku pápeža Františka.
Nielen na oku, ale na mnohých jeho verejných vyjadreniach.
Niekedy musí kňaz nedať rozhrešenie, keď je niekto rozhodnutý ďalej
ťažko hrešiť a robiť tak pohoršenie, napr
" Komu odpustíte jeho hriechy, budú mu odpustené"
" A komu zadržíte hriechy, budú mu zadržané" hovorí Pán jasne Ježiš
my už kôli akému prepodivuhodnému dôvodu nehlásame Jeho evanjelium?
"Najvyšší sudca nenecháva hriechy prejsť bez trestu, pokiaľ ich duša neočistí
skrúšenosťou srdca, vyznaním a zadosťučinením" sv. Katarína Sienská
Ale v mnohom nezdravý humanizmus, bezbrehú toleranciu, vieru bez prísnosti
povieme A, ale nie už potrebné B...
obrovská chyba a spáse škodlivý diletantizmus
aj to naše zbabelé nekonfrontovanie našich vrajotcov vo viere
A keď niekto ukradne inému česť, ozbíja ho o živobytie či hodí granát nejakej rodine
do obývačky....alebo rozoštve vojnové vraždenie, sympatizuje s mafiánmi, či keď šíri lživú propagandu..?
myslíte, že sa stačí z toho teratrálne či povrchne vyspovedať ?!
nie je toto infantilné pokáníčko výsmechom z evanjeliového pokánia!?
toto ovečkám pravoverný neviestkár nepripomenie za svojej kariéry ani raz
A kde je ozajstné pokánie s úmyslom viac ťažko nehrešiť?
Náhrada škôd, a verejné ospravedlnenie, napr. ?
Zvážnenie a radikálne odpochabenie sa?!
Vaša pracovná povinnosť je vyučovať po katolícky.
Nie taktizovať latinsko-amerikanisticky + jezuitsko-relativisticky + katolícko-synkretisticky +pápežsko-proglobalisticky
Veď sú to už zmätočné, pohoršlivé, pastiersko nebedlivé a pre veriaceho škodlivé verejno neprospešné záchvatíky polokatolicizmu
Napr. chlácholiť moslimov, že pravý výklad Koránu je ten nenásilný...?
Alebo že vakcíny všetci musíme, že všetko vyriešia a nikomu neublížili...!?
Že možno požehnať pomaly už hocikoho, kto si o to požiada..?.
Odpustiť vraj všetko a vždy? To robí snád iba nahluchlý spovedník...
Že môžeme byť v hocijakom náboženstve a vraj potrafíme do "nebíčka...
no a peklíčko je snáď prázdnučké a judášik nemusí byť ani zatratenučký...?!?"
to je však už široký repertoár slobodomurárskych melódií a takéto texty pápeži pred Vami odsúdili ako herézy
Chyby nesvätých pápežov boli zdrojom odsudzovania a zvlažnenia pre poloveriacich.
Ozaj veriaci sa pri vonkajšej kríze obracia viac ku Bohu. Neodsudzuje osobu, ale hriech a blud.
"Pápež bude zvolený nesprávnou voľbou a v tom búrlivom čase sa bude podávať mnohým klamné a smrtonosné svoje učenie. Pohoršenia budú rozmnožené, náš poriadok bude rozdvojený, mnohí budú stratení, pretože nebudú odporovať bludu, ale súhlasiť s ním. Bude toľko mienok a bludných rozkolov v ľude, u rehoľníkov i u duchovných, že keby neboli skrátené tie dni, podľa slov evanjelia, boli by uvedení do bludu aj vyvolenci, a keby ich neriadilo nesmierne Božie milosrdenstvo v takom zmätku." / sv. František z Assisi, zo závetu/
amerikanizmus – 19 st , spomenul ho Lev XIII 22. 1. 1899 v liste Testem benevolentiae arcibiskupovi z Baltimoru Jamesi Gibbonsovi, kde nariekal nad Spojenými štátmi, kde sú cirkev a štát rozvedení, Pius XII. to predefinoval ako „heréza aktivizmu“ rozvoj tých hlavných. tzv. aktívnych cností. Hyperaktivita vonku a podceňovaná práca vo vnútri, zameranie na vonkajšie bohatstvo, prosperitu a úspechy a pod ich maskou rôzne zrady evanjelia, prehry, neresti a sociopatické biedy, 500 stranová kniha o Pozitívnom myslení a ani jedna veta o nesení si kríža s Kristom, amerikanisti navrhovali marginalizáciu nezrozumitelných dogiem , kritizovali autoritárstvo učitelskej profesie , uprednostňovánie jednania pred kontempláciou , odmietanie rehoľných sľubov, ktoré nezdravo obmedzujú slobodu a pestujú tzv. pasívne cnosti, propagoval až extrémny pragmatizmus
relativizmus – v ničom nenachádza pevnú pôdu,
iba pláva na vode, a tam sa neraz topí v protichodnostiach,
vedie iných až k extrémnej zneistenosti a nedisciplinovanej skepse,
aby sa zbavil vlastných tieňov nevery + prudkých samoúzkostí,
nanucuje potom iným až diktátorsky falošné a primitívne "istoty"
synkretizmus – patologické zmiešavanie všetkých spiritualít do falošnej jednoty. Čalamáda zo všetkých náboženstiev, blud dávajúci všetky spirituality na jednu úroveň, povyšuje choré na zdravé a pravdu mieša s klamstvami, premúdro ich berie všetky na začiatku akože trochu vážne, až nakoniec táto zle vypálená pálenka spôsobí, že duchovne oslepnete, nebudete brať vážne nikoho a nič, a po skonzumovaní tohto zázračného elixíru budete mať miesto plnosti pravdy a istoty skôr pod srdcom „plné gate“…a v rozume nekatolícky chaos
Indiferentizmus - tvrdí, že všetky náboženstvá majú rovnakú hodnotu a všetky vedú k rovnakej božskej pravde. To priamo odporuje doktríne Cirkvi, že existuje jedna pravá viera a že Katolícka cirkev je jedinou cestou k spáse.
perónizmus - pre priateľa urobím všetko, ale pre nepriateľa nulová spravodlivosť, poklonkovanie sa diktátorovi Perónovi, prehliadanie jeho nemorálností a iba roztieskavanie jeho vonkajších politických úspechov + cirkusové sebaoslavné liturgie + neotcovské bagatelizovanie aj zločinov vlád svojej krajiny a doby + hlavne aby cirkev hmotne a navonok prosperovala
napr. po "veľkej sláve" nastávajú rôzne trapasy a sociopatie
už komunikovanie bied, polobludov a iracionálností