Ahojte! Volám sa Athet Pyan Shinthaw Paulu. Pochádzam z Mjanmarska (Barmy). Rád by som sa s vami podelil o svoje svedectvo o tom, čo sa mi stalo, ale najprv by som rád uviedol niekoľko stručných informácií o mojom detstve.
Narodil som sa v roku 1958 v meste Bogale, v oblasti delty rieky Irrawaddy v južnom Mjanmarsku [predtým Barma]. Moji rodičia, ktorí boli zbožní budhisti ako väčšina ľudí v Mjanmarsku, mi dali meno Thitpin (čo v slovenčine znamená „strom“.) Tam, kde som vyrastal, sme mali veľmi jednoduchý život. Vo veku 13 rokov som odišiel zo školy a začal som pracovať na rybárskej lodi. Chytali sme ryby a niekedy aj krevety z početných riek a potokov v oblasti Irrawaddy. Vo veku 16 rokov som sa stal vedúcim lode. V tom čase som žil na ostrove Horný Mainmahlagyon [Mainmahlagyon v slovenčine znamená „Ostrov krásnych žien“] severne od Bogale, kde som sa narodil. Toto miesto sa nachádza asi 160 kilometrov juhozápadne od Yangonu [Rangúnu], hlavného mesta nášho štátu.
Jedného dňa, keď som mal 17 rokov, sme chytili do sietí veľké množstvo rýb. Množstvo rýb k nám prilákalo veľkého krokodíla. Sledoval našu loď a snažil sa nás napadnúť. Boli sme vydesení, a tak sme zúfalo veslovali naše lode smerom k brehu rieky ako najrýchlejšie sme vládali. Krokodíl nás prenasledoval a chvostom nám narazil do lode. Hoci pri tejto udalosti nikto nezomrel, útok výrazne ovplyvnil môj život. Už som nechcel loviť ryby. Naša malá loď sa potopila kvôli útoku krokodíla. V tú noc sme sa museli vrátiť domov do našej dediny na osobnej lodi.
Krátko nato zamestnávatelia môjho otca premiestnili do mesta Yangon [predtým Rangún]. Vo veku 18 rokov ma poslali do budhistického kláštora, aby som sa stal mníchom-novicom. Väčšina rodičov v Mjanmarsku sa snaží poslať svojho syna do budhistického kláštora, aspoň na čas, pretože sa to považuje za veľkú česť, ak syn slúži týmto spôsobom. Dodržiavame tento zvyk už mnoho stoviek rokov.
Horlivý Budhov učeník
Keď som mal 19 rokov a 3 mesiace (v roku 1977), stal som sa bežným mníchom. Starší mních v mojom kláštore mi dal nové budhistické meno, čo je v našej krajine zvykom. Teraz som sa volal U Nata Pannita Ashinthuriya. Keď sa staneme mníchmi, už nepoužívame meno, ktoré nám dali pri narodení naši rodičia. Kláštor, v ktorom som žil, sa volá Mandalay Kyaikasan Kyaing. Starší mních sa volal U Zadila Kyar Ni Kan Sayadaw [U Zadila je jeho titul]. Bol v tom čase najznámejším budhistickým mníchom v celom Mjanmarsku. Každý vedel, kto bol. Ľudia si ho veľmi vážili a rešpektovali ako skvelého učiteľa. Hovorím, že „bol“, pretože v roku 1983 náhle zomrel pri smrteľnej autonehode. Jeho smrť šokovala všetkých. V tom čase som bol mníchom už šesť rokov.
Veľmi som sa snažil byť čo najlepším mníchom a dodržiavať všetky pravidlá budhizmu. V jednom období som sa presťahoval na cintorín, kde som žil a neustále meditoval. Niektorí mnísi, ktorí naozaj chcú poznať Budhovu pravdu, robia veci ako ja. Niektorí sa sťahujú hlboko do lesov, kde žijú životom sebazaprenia a chudoby. Snažil som sa poprieť svoje sebecké myšlienky a túžby, uniknúť chorobe a utrpeniu a oslobodiť sa z kolobehu tohto sveta. Na cintoríne som sa nebál duchov. Snažil som sa dosiahnuť taký vnútorný pokoj a sebarealizáciu, že aj keď mi na ruke pristál komár, nechal som sa ním uštipnúť namiesto toho, aby som ho odohnal!
Roky som sa snažil byť čo najlepším mníchom a neublížiť žiadnej živej bytosti. Študoval som sväté budhistické učenia rovnako ako všetci moji predkovia predo mnou. Môj život pokračoval ako mních, až kým som veľmi, veľmi neochorel. V tom čase som bol v Mandalay a musel som byť prevezený do nemocnice na liečbu. Lekári mi urobili niekoľko testov a povedali mi, že mám žltú zimnicu aj maláriu súčasne! Asi po mesiaci v nemocnici sa mi stav zhoršoval. Lekári mi povedali, že nemám šancu sa uzdraviť a prepustili ma, aby som si zariadil smrť.
Toto je stručný opis mojej minulosti. Teraz by som vám rád povedal o niektorých pozoruhodných veciach, ktoré sa mi stali po tomto období...
Vízia, ktorá navždy zmenila môj život
Po prepustení z nemocnice som sa vrátil do kláštora, kde sa o mňa starali iní mnísi. Slabol som a slabol a upadal som do bezvedomia. Neskôr som sa dozvedel, že som v skutočnosti zomrel na tri dni. Moje telo sa rozkladalo a páchlo smrťou a moje srdce prestalo biť. Moje telo bolo pripravené na kremáciu a podrobené tradičným budhistickým očistným obradom. Hoci som v tele upadal, pamätám si, že moja myseľ a duch boli plne bdelé. Bol som vo veľmi, veľmi silnej búrke. Obrovský vietor zrovnal celú krajinu so zemou, až kým tam nezostali žiadne stromy ani nič iné, len plochá rovina. Chvíľu som veľmi rýchlo kráčal po tejto rovine. Nikde neboli žiadni iní ľudia, bol som úplne sám. Po nejakom čase som prešiel cez rieku. Na druhej strane rieky som uvidel strašné, strašné ohnivé jazero. V budhizme nemáme predstavu o takomto mieste. Najprv som bol zmätený a nevedel som, že je to peklo, kým som neuvidel Jamu, kráľa pekla [Jama je meno pripisované kráľovi pekla v mnohých kultúrach Ázie]. Jeho tvár vyzerala ako tvár leva, jeho telo bolo ako lev, ale jeho nohy boli ako nága [hadí duch]. Na hlave mal množstvo rohov. Jeho tvár bola veľmi divoká a ja som sa nesmierne bál. Trasúc sa som sa ho spýtal na jeho meno. Odpovedal: „Som kráľ pekla, ničiteľ.“
Strašné, strašné ohnivé jazero
Kráľ pekla mi povedal, aby som sa pozrel do ohnivého jazera. Pozrel som sa a uvidel som šafranovo sfarbené rúcha, ktoré nosia budhistickí mnísi v Mjanmarsku. Pozrel som sa bližšie a uvidel som oholenú hlavu muža. Keď som sa pozrel na mužovu tvár, videl som, že je to U Zadila Kyar Ni Kan Sayadaw [slávny mních, ktorý zomrel pri autonehode v roku 1983]. Spýtal som sa kráľa pekla, prečo je môj bývalý vodca uväznený v tomto jazere múk. Povedal som: „Prečo je v tomto ohnivom jazere? Bol to veľmi dobrý učiteľ. Mal dokonca aj učebnú pásku s názvom ‚Si človek alebo pes?‘, ktorá pomohla tisíckam ľudí pochopiť, že ich hodnota ako ľudí je oveľa väčšia ako hodnota zvierat.“ Kráľ pekla odpovedal: „Áno, bol to dobrý učiteľ, ale neveril v Ježiša Krista. Preto je v pekle.“
Povedali mi, aby som sa pozrel na inú osobu, ktorá bola v ohni. Videl som muža s veľmi dlhými vlasmi omotanými na ľavej strane hlavy. Mal tiež na sebe rúcho. Spýtal som sa kráľa pekla: „Kto je tento muž?“ Odpovedal: „Toto je ten, koho uctievaš: Gautama [Buddha].“ Veľmi ma znepokojilo, keď som videl Gautamu v pekle. Protestoval som: „Gautama mal dobrú etnickú príslušnosť a dobrý morálny charakter, prečo trpí v tomto ohnivom jazere?“ Kráľ pekla mi odpovedal: „Nezáleží na tom, aký bol dobrý. Je na tomto mieste, pretože neveril vo Večného Boha.“
Potom som uvidel ďalšieho muža, ktorý vyzeral, akoby mal na sebe vojenskú uniformu. Mal veľkú ranu na hrudi. Spýtal som sa: „Kto je tento muž?“ Kráľ pekla povedal: „Toto je Aung San, revolučný vodca Mjanmarska.“ Povedali mi: „Aung San je tu, pretože prenasledoval a zabíjal kresťanov, ale hlavne preto, že neveril v Ježiša Krista.“ V Mjanmarsku majú ľudia bežné príslovie: „Vojaci nikdy nezomierajú, žijú ďalej.“ Povedali mi, že légie pekla majú príslovie: „Vojaci nikdy nezomierajú, ale idú navždy do pekla.“
Pozrel som sa a uvidel som ďalšieho muža v ohnivom jazere. Bol to veľmi vysoký muž a bol oblečený vo vojenskej zbroji. Držal tiež meč a štít. Tento muž mal ranu na čele. Bol vyšší ako ktorýkoľvek človek, akého som kedy videl. Bol šesťkrát vyšší ako dĺžka od jeho lakťa po končeky prstov, keď natiahol ruku narovno, plus jedno rozpätie mužských prstov, keď rozprestrel ruku.
Kráľ pekla povedal: „Tento muž sa volá Goliáš. Je v pekle, pretože sa rúhal Večnému Bohu a Jeho služobníkovi Dávidovi.“ Bol som zmätený, pretože som nevedel, kto je Goliáš alebo Dávid. Kráľ pekla povedal: „Goliáš je zaznamenaný v kresťanskej Biblii. Teraz ho nepoznáš, ale keď sa staneš kresťanom, budeš vedieť, kto to je.“ Potom ma vzali na miesto, kde som videl bohatých aj chudobných ľudí, ako sa pripravujú na večeru. Spýtal som sa: „Kto varil jedlo pre týchto ľudí?“ Kráľ pekla odpovedal: „Chudobní si musia pripraviť vlastné jedlo, ale bohatí ľudia nechajú variť iných.“ Keď bolo jedlo pre bohatých pripravené, sadli si jesť. Hneď ako začali, valil sa hustý dym. Bohatí ľudia jedli tak rýchlo, ako len mohli, aby si upokojili svedomie. Kvôli dymu sa im ťažko dýchalo. Museli jesť rýchlo, pretože sa báli, že prídu o svoje peniaze. Ich peniaze sú ich bohom.
Potom ku mne prišiel ďalší kráľ pekla. Videl som aj bytosť, ktorej úlohou je rozdúchať oheň pod ohnivým jazerom, aby ho udržiavala teplý. Táto bytosť sa ma spýtala: „Ideš aj ty do ohnivého jazera?“ Odpovedal som: „Nie! Som tu len, aby som pozoroval!“ Vzhľad tejto bytosti, ktorá rozdúchavala oheň, bol veľmi desivý. Na hlave mal desať rohov a v ruke kopiju, ktorá mala sedem ostrých čepelí vychádzajúcich z konca. Tvor mi povedal: „Máš pravdu. Prišiel si sem len pozorovať. Nemôžem tu nájsť tvoje meno.“ Povedal: „Teraz sa musíš vrátiť tou istou cestou, ktorou si prišiel.“ Ukázal mi smerom k pustej planine, po ktorej som najprv kráčal, než som prišiel k ohnivému jazeru.
Cesta rozhodnutia
Kráčal som dlho, až kým som nezačal krvácať. Bolo mi horúco a veľmi ma bolela hlava. Nakoniec, po asi troch hodinách chôdze, som prišiel na širokú cestu. Išiel som po tejto ceste nejaký čas, až kým som neprišiel na rázcestie. Jedna cesta, ktorá odbočovala doľava, bola široká. Menšia cesta odbočovala doprava. Na rázcestí bol ukazovateľ, ktorý hovoril, že cesta doľava je pre tých, ktorí neveria v Pána Ježiša Krista. Menšia cesta doprava bola pre veriacich v Ježiša. Zaujímalo ma, kam vedie väčšia cesta, tak som sa po nej vydal dolu.
Dvaja muži kráčali asi 300 metrov predo mnou. Snažil som sa ich dobehnúť, aby som mohol kráčať s nimi, ale bez ohľadu na to, ako veľmi som sa snažil, nedokázal som ich dobehnúť, tak som sa otočil a vrátil sa na rázcestie. Pokračoval som v sledovaní týchto dvoch mužov, ako kráčali po ceste odo mňa. Keď dosiahli koniec cesty, boli zrazu bodnutí. Títo dvaja muži kričali od veľkej bolesti! Aj ja som kričal, keď som videl, čo sa s nimi stalo! Uvedomil som si, že väčšia cesta končí vo veľkom nebezpečenstve pre tých, ktorí po nej idú.
Pohľad do neba
Namiesto toho som sa vydal po ceste veriacich. Po asi hodine cesty sa povrch cesty zmenil na čisté zlato. Bolo také čisté, že keď som sa pozrel dole, dokonale som videl svoj vlastný odraz. Potom som uvidel predo mnou stáť muža. Mal na sebe biele rúcho. Tiež som počul krásny spev. Ach, bolo to také krásne a čisté! Bolo to oveľa lepšie a zmysluplnejšie ako uctievanie, ktoré máme v kostoloch tu na zemi. Muž v bielom rúchu ma požiadal, aby som s ním kráčal. Spýtal som sa ho: „Ako sa voláš?“, ale neodpovedal. Keď som sa ho šesťkrát spýtal na meno, muž odpovedal: „Ja som ten, kto drží kľúč k nebu. Nebo je veľmi, veľmi krásne miesto. Teraz tam nemôžeš ísť, ale ak budeš nasledovať Ježiša Krista, môžeš tam ísť po skončení svojho života na zemi.“ Muž sa volal Peter.
Peter ma potom požiadal, aby som si sadol, a ukázal mi miesto na severe. Peter povedal: „Pozri sa na sever a uvidíš, ako Boh stvoril človeka.“ Videl som Večného Boha z diaľky. Boh prehovoril k anjelovi: „Stvorme človeka.“ Anjel prosil Boha a povedal: „Prosím, netvor človeka. Urobí zle a zarmúti ťa.“ [V barmčine doslova: „Spôsobí, že stratíš tvár.“] Ale Boh aj tak stvoril muža, ktorý dostal meno. Boh fúkol na muža a muž ožil. Dal mu meno „Adam“. [Poznámka: Budhisti neveria v stvorenie sveta ani človeka, takže táto skúsenosť mala na mnícha významný vplyv].
Poslaný späť s novým menom
Potom Peter povedal: „Teraz vstaň a vráť sa tam, odkiaľ si prišiel. Povedz ľuďom, ktorí uctievajú Budhu a ktorí uctievajú modly. Povedz im, že musia ísť do pekla, ak sa nezmenia. Tí, ktorí stavajú chrámy a modly, budú tiež musieť ísť do pekla. Tí, ktorí dávajú obety mníchom, aby si tým získali zásluhy, pôjdu do pekla. Všetci, ktorí sa modlia k mníchom a nazývajú ich „Pra“ [úctivý titul pre mníchov], pôjdu do pekla. Tí, ktorí spievajú a „dávajú život“ modlám, pôjdu do pekla. Všetci, ktorí neveria v Ježiša Krista, pôjdu do pekla.“ Peter mi povedal, aby som sa vrátil na zem a svedčil o veciach, ktoré som videl. Tiež povedal: „Musíš hovoriť svojím novým menom. Odteraz sa budeš volať Athet Pyan Shinthaw Paulu [„Pavol, ktorý sa vrátil k životu.“]. Nechcel som sa vrátiť. Chcel som ísť do neba. Anjeli otvorili knihu. Najprv v knihe hľadali moje detské meno (Thitpin), ale nemohli ho nájsť. Potom hľadali meno, ktoré som dostal, keď vstúpil do budhistického mníchovského rúcha (U Nata Pannita Ashinthuriya), ale ani to nebolo napísané v knihe. Potom Peter povedal: „Tvoje meno tu nie je napísané, musíš sa vrátiť a svedčiť o Ježišovi budhistickému ľudu.“
Vrátil som sa po zlatej ceste. Znova som počul krásny spev, aký som nikdy predtým ani potom nepočul. Peter kráčal so mnou, kým som sa nevrátil na zem. Ukázal mi rebrík, ktorý siahal z neba dole k oblohe. Rebrík nedosiahol zem, ale zastavil sa vo vzduchu. Na rebríku som videl veľa anjelov, niektorí vystupovali do neba a iní zostupovali po rebríku. Boli veľmi zaneprázdnení. Spýtal som sa Petra: „Kto sú oni?“ Peter odpovedal: „Sú to poslovia Boží. Hlásia do neba mená všetkých tých, ktorí veria v Ježiša Krista, a mená tých, ktorí neveria.“ Peter mi potom povedal, že je čas ísť späť.
Je to duch!
Ďalšia vec, ktorú som si uvedomil, bol zvuk plaču. Počul som svoju vlastnú matku kričať: „Syn môj, prečo si nás teraz opustil?“ Počul som aj plakať mnohých ďalších ľudí. Uvedomil som si, že ležím v truhle. Začal som sa hýbať. Moja mama a otec začali kričať: „Žije! Žije!“ Ostatní ľudia, ktorí boli ďalej, neverili mojim rodičom. Potom som si položil ruky na boky truhle a vzpriamil sa. Mnoho ľudí sa zmocnila hrôza. Kričali: „Je to duch!“ a utekali tak rýchlo, ako im nohy dovoľovali. Tí, ktorí zostali, onemeli a triasli sa. Všimol som si, že sedím v páchnucej tekutine a telesných tekutinách, dosť na to, aby naplnili asi tri a pol šálky. Bola to tekutina, ktorá mi vytekala z žalúdka a mojich vnútorností, kým moje telo ležalo v rakve. Preto ľudia vedeli, že som naozaj mŕtvy. Vo vnútri rakvy bol k drevu pripevnený druh plastovej fólie. Táto plachta sa tam umiestňuje na zadržanie tekutín z mŕtvoly, pretože mnoho mŕtvych tiel uvoľňuje veľa tekutín, ako to urobilo moje. Neskôr som sa dozvedel, že som bol len pár okamihov od spopolnenia v plameňoch. V Mjanmarsku ľudí ukladajú do rakvy, veko sa potom zabije a celá rakva sa spáli. Keď som sa vrátil k životu, moja matka a otec sa mohli na moje telo pozrieť naposledy. O chvíľu neskôr malo byť veko mojej rakvy zabité a ja by som bol spopolnený! Okamžite som začal vysvetľovať, čo som videl a počul. Ľudia boli ohromení. Povedal som im o mužoch, ktorých som videl v ohnivom jazere a povedal som im, že iba kresťania poznajú pravdu, že naši predkovia a my sme boli klamaní tisíce rokov! Povedal som im, že všetko, čomu veríme, je lož. Ľudia boli ohromení, pretože vedeli, akým mníchom som bol a aký horlivý som bol pre Buddhovo učenie.
V Mjanmarsku sa po smrti človeka napíše na bok rakvy jeho meno a vek. Keď zomrie mních, na bok rakvy sa napíše jeho meno, vek a počet rokov, ktoré slúžil ako mních. Ja som už bol zaznamenaný ako mŕtvy, ale ako vidíte, teraz žijem!
Epilóg
Odkedy „Pavol, ktorý sa vrátil k životu“, zažil vyššie uvedený príbeh, zostal verným svedkom Pána Ježiša Krista. Barmskí pastori nám povedali, že priviedol stovky ďalších mníchov k viere v Krista.
Jeho svedectvo je očividne veľmi nekompromisné. Preto jeho posolstvo urazilo mnohých ľudí, ktorí nedokážu prijať, že existuje len jedna Cesta do neba, Pán Ježiš Kristus. Napriek veľkému odporu boli jeho zážitky pre neho také skutočné, že nezakolísal. Po mnohých rokoch v budhistickom mníšstve, ako prísny nasledovník budhistického učenia, okamžite po svojom zmŕtvychvstaní hlásal Kristovo evanjelium a nabádal ostatných mníchov, aby opustili všetkých falošných bohov a nasledovali Ježiša Krista celým svojím srdcom. Pred svojou chorobou a smrťou nemal vôbec žiadny kontakt s kresťanstvom. Všetko, čo sa naučil počas týchto troch dní v hrobe, bolo pre neho nové. V snahe dostať svoje posolstvo k čo najväčšiemu počtu ľudí, tento novodobý Lazar začal distribuovať audio a video kazety so svojím príbehom. Polícia a budhistické úrady v Mjanmarsku urobili všetko pre to, aby tieto kazety zhromaždili a zničili. Svedectvo, ktoré ste práve čítali, bolo preložené z jednej z týchto kaziet. Hovorí sa nám, že pre občanov Mjanmarska je teraz dosť nebezpečné vlastniť tieto kazety. Jeho nebojácne svedectvo ho aspoň raz dostalo do väzenia, kde sa úradom nepodarilo ho umlčať. Po prepustení pokračoval vo výpovedi o veciach, ktoré videl a počul. Jeho súčasný pobyt je neistý. Jeden barmský informátor nám povedal, že je vo väzení a možno bol zabitý, zatiaľ čo inému informátorovi bolo povedané, že je teraz prepustený z väzenia a pokračuje vo svojej službe.
divinerevelations.info/pdf/former_buddhist.pdf
spousty ptákovin se dá najít na grtv, to stejné jako bych já tvrdil že Jan Pavel je také v pekle.