ak by nebola možnosť anulacie knazstva, tak by to bolo NESPRAVODLIVE nie len zo strany ludí (cirkevne urady) ale aj samotného Boha:
- predstavme si situáciu, kedy by sa vyhražali osobe, že ak sa nestane knazom (a samozrejme potom bude musieť pachať rôzne hriechy) tak mu vyvraždia rodinu atd... to je prípad, kedy nechýba poznanie (rozum), lebo človek si uvedomuje, že knazstvo je posvätná zeležitosť alebo minimalne ak by bol ineverec, tak že sa jedná z jeho strany o podvod, predsa však to urobí z ludskej slabosti, lebo neche aby mu vyvraždili rodinu.
...takže poznanie má, dokonca nikto iný to za neho nespráví, ale jeho vôľa nie je DOBROVOLNA - Slobodna a dobrá vôľa vyžaduje, aby to urobil zpresvedčenia, že koná správne. TU však chýba presvedčenie a smelo môžeme povedať, že chýba LÁSKA
Bez lásky je takéto rozhodnutie "nulové" a to tak ako aj v prípade vstupu do manželstva.
LÁSKA je základ každého vážneho rozhodnutia, bez ktoreho Boh neprijma takýto záväzok, pretože ON chce, aby ZASNUBY a VEČNE SLUBY boli vbykonané z LÁSKY k Bohu a k sebe samému.
Jednoznačne takéto rozhodnutie ku knazstvu nie je z lásky, ale zo strachu!!!!!!!
Lenže prejdime k NÁSLEDKOM, ktoré su SKÚŠKOU správnosti, či je takýto zväzok-slub možný anulovať alebo nie je možné:
Predstavme si, že ten človek sa už stane knazom, ale neskôr tí, čo ho k tomu donutili ho už nepotrebuju, takže bud mu daju na vyber - nech sa rozhodne, či ostane knazom alebo odide z knazstva a pripustme, že ho budu chcieť odstraniť, aby ich neprezradil.
Dajme tomu, že ho nechaju na žive a on bude chcieť odisť z knazstva, pretože on chcel vstupiť do manželstva a už sa mu hnusí klmamať všetkých okolo, ako je šťastný v knazstve. Hlavne preto, že si uvedomil ako tým raní Boha.
Lenže ak by nebola možná anulacia ani takéhoto prípadu, tak čio by sa stalo?!
Ten človek by síce aj tak odišiel z uradu knazstva, ale kedže by si uvedomoval, že ho v Cirkvi nikto nezosobaši, tak by musel spachať další hriech a to sobáš civilný (bez cirkevneho schvalenia)
Predstavme si, že sa chce kajať, tuži po svpovedi ale zaroven nedokaže žiť sviatostne knazstvo. To akože ani v takom pripade by nemohol dosiahnuť milosť a odpustenie ako vo spovedi, tak aj pre nový začiatok pre manželský život?
Ved olutoval svoje hriechy a kolkí su takí, čo v minulosti spáchali ťažké hriechy, potom sa obratili a predsa dostali možnosť spovede ale aj nového začiatku do manželstva.
... a teraz to NAJDôLEŽITEJŠIE, pretože toto su ludske ohlady, ale pozrime sa na tie Božské:
..ako vieme, tak večne sluby to nie je len formalita, ale predovšetkým VZŤAH medzi Bohom a človekom. Tak ako Sviatosť manželstva je predovšetkým vzťah medzi Bohom a manželským párom, tak aj sviatosť knazstva je hlavne MILOSTNÝ VZŤAH medzi Bohom a človekom.
OBAJA sa musia pre tento vzťah rozhodnuť VEDOME a SLOBODNE (Dobrovolne).
Z predošleho pripadu vieme, že ten človek sa nerozhodol SLOBODNE ale z DONUTENIA. Boh má tu vyhodu, že ON - na rozdiel do manželskeho partnera - VIE z akého umyslu sa človek rozhodne pre vzťah s Bohom (knazstvo)
Vie velmi dobre, že ten človek to urobil z donutenia a dokonca, že neskôr bude chcieť odisť z knazstva, čiže z toho VZŤAHU medzi BOHOM-Cirkvou a človekom.
Kedže toto všetko Boh vie, tak napriek tomu suhlasil s takým záväzkom na celu večnosť?
...ale ešte dôkladnejšiu otazku si položme:
Kedže toto všetko Boh vie, tak by NEDOVOLIL tomu človeku po vysviacke odísť z knazstva? ... odísť zo VZ´TAHU, v ktorom ten človek nenachádza zalubenie?
Ak by sme tomu verili, tak potom aku vlastne by sme mali predstavu o BOHU?
...že je ako VYPOČITAVÝ manžel, ktorý sa nezosobášil z lásky k žene, lebo vedel, že ho nemiluje a nechce s nim žiť navždy, ale predsa to urobil, lebo má zalubu v manželskej podriadenosti a manipulácie so ženou?
Takýto by bol Boh, keby uzatvaral večne sluby s človekom, ktorý to ani nemysli važne, ktorý nemiluje Boha natolko aby dokazal s nim žiť večne (v celibate)
Nie, žeby vôbec taký človek nemiloval, ale ked tuži po manželstve už ako OBRATENY človek, tak ho BUDEME (vratane Boha) nutiť milovať knazstvo-celibat-Božie povolanie na silu?