Zaujalo ma, ked hovoril že sa musí stať najprv knazom.
Ináč povedané, najprv sa musí infiltrovať do KC a potom ...

To, že tým poškvrňuej Cirkev je jedna hriešna skutočnosť, ale že tým znesväcujú Cirkev, tak to je horšie.

TU však sa dá rozlišovať, lebo ked ten muž sa dal vysvätiť za knaza s podvodným umyslom, tak v takom prípade sa dá posviacka ANULOVAŤ. Podmienka PODVODU bola naplnena a tak ku skutočnemu ZVäZKU ani nedošlo.

Otazne je, či aj v pripade Cristiny bol umysel podvodu alebo to myslela vážne, ale skôr by som sa priklonil k tomu prvému.

ked uvažujem o povolaní, tak by ma zaujimalo, či jej anulovali vysviacku so schvalenim papeža, alebo len prefekt Kongregacie. Vieš, ako ked prefekt Kongregacie napísal list PROTI zjaveniam v Garabandale, ale papež to ani neschválil. Potom je otazne, či platí ANULACIA

...lebo ak to neschvali, tak to je LEN sukromne vyjadrenie prefekta a ako také nemá váhu a ani definitivne rozhodnutie. Ináč, povedané, jej vysviacka je stále platná a nerozlučitelná.

že si to Ty, tak to upresním: Večné sľuby - zasvätený život - celibát
Vysviacka-posvätenie-zasvätenie... Capisco?

... ale aby niekto nepovedal, tak samozrejme, že tým nemyslím knazsku vysviacku, to by bo už fakt brutal

V prípade sr.McCillop z Australie, ktoru exkomunikovali miestni biskupi - nedokazal vyriešiť ani provincial, ale až pápež. Musela ísť až za papežom, aby jednak bola zrušená exkomunikacia, ale zároveń aby mohla pôsobiť ako zasvätená osoba.

Ináč povedané, jej nadriadení ju dokázali svojim mylným usudkom zbaviť zasväteného života (presnejšie pôsobenia ako kleričky), ale ICH nadriadený, čiže pápež dokázal všetko napraviť. Biskupi sa ospravedlnili, hovoriac, že mali mylné informacie o jej pôsobení.

TU sa hodí povedať, že aj ked každá arcidiecéza má svoj cirkevný Súd, predsa najvyšší Súd je vo Vatikane (Vatikansky Tribunal) a ten má rozhodujuci rozsudok. Dokonca aj ked má najvyššieho sudcu, predsa konečné rozhodnutie má pápež.

V podstate to funguje ako aj pri civilných Súdoch, čo sa týka odvolania, ale s tým rozdielom, že kto sa odvolá na papeža, tak platí prezuncia neviny, na rozdiel od civilných súdov, kde konečný verdikt má najvyšší Sud danej krajiny.

Za pápeža Gregora VII (+1085), bol vydaný "pápežeký diktát" (Dictatus papae).

Viac tu: Neomylnosť pápeža :: Rímsko-katolícka-Cirkev

14 Pouze on má moc světit a ustanovovat kleriky kteréhokoli kostela se mu zlíbí.

20 Nemůže být souzen ten, kdo se odvolá ke Svatému stolci.

Pápež sice decentralizoval aj súdne procesy, takže najprv ich súdia miestni sudcovia, ale aj tak konečné rozhodnutie pripadá na pápeža, samozrejme, ak sa obžalovaný naň odvolá.

Preto nie len klerici, ale aj laici majú právo veta - odvolať sa na doslovnú "milosť" u papeža, či už sa jedná o celibát alebo manželstvo a dokonca aj v prípade obvinenia zo spáchania zločinu:
Trojčlenný panel sudcov odsúdil komorníka na 18.mesiacov väzenia, ale pápež mu udelil MILOSŤ

Peter Mc KIllopová bola exkomunikovaná, to nie je zbavenie večných sľubov, to je iný prípad. Na druhej strane sa veci žiaľ menia. Napríklad aj s rozväzovaním teda anulovaním manželstiev. Predtým to riešilo celé roky niekoľko súdov a posledný vo Vatikáne, teraz pomaly treba len poslať "okolkovanú žiadosť", a manželstvá sa anulujú aj bez prítomnosti obidvoch manželov. Môj kamarát dostal anuláciu doporučene listom, ani ho nevypočuli, ani o nej nevedel.... Jeho žena si to totiž zariadila sama... Ani za potrat sa dnes myslím neexkomunikuje, teda aspoň nie "de jure".

ale teraz otázka je lepšie ostať a byť synodálna "rehoľníčka" alebo keď viem že v skutočnosti nie som a odísť? "Nová jar" má dlhodobo ovocie inak vidieť že tie observancie reholí ktoré sa nedržia novej jari musia spiklenci priamo likvidovať aj preto že sú proste kontrolná skupina toho že očkovanie druhým vatikánom je proste duchovný armagedon

v slove anulácia je NULLA čiže nič a toto sa dokazuje extrémne ťažko to nikdy nebol katolícky rozvod ani kráľom sa to nedávalo

nie je to to isté anulácia je po podrobnom skúmaní prehlásenie o neplatnosti sviatostí. a to sa ani v tak veľkej populácii katolíkov ako napríklad v USA nestávalo takmer nikdy. Temer nikdy až do no hádajte ehm On je Neomodernista strašný had asi ako jeho otec z pekla lebo pojem nechá ale zmení obsah.

akonáhle sa zistilo že to bolo dobrovoľne dovi dopo a neotravujte lebo ste Manželmi a bodka lenže teraz je to o cííííítenííííííí. Jeden Cirkevný sudca na nátlaky od Biskupa v USA mu odpovedal ja som sudca áno ale ja sám predstúpim pred Sudcu tak si nechajte zájsť chuť. a pomerne mladý

In Christian marriage, which implies the restoration, by Christ himself, of marriage to its original indissolubility, there can never be an absolute divorce, at least after the marriage has been consummated.

ale pánovi katolíkovi Majerskému tú anuláciu dáme čo tam potom že dôkaz platnosti manželstva mu chodí po svete roky rokúce ak niekto má deti tak je nad slnko jasnejšie že Manželstvo konzumoval

to že existuje aj druh Jozefovského Manželstva po vzájomnej dohode do toho nejdem zabiehať

ruff kopec rehoľníkov dnes odchádza z reholí, zrejme viac ako do nich prichádza. Nie každý je "zrelý" veď aj s manželstvom je o tak. Človeku sa to páči, chce niekoho nasledovať, alebo si myslí, že vydrží... Nie je to celkom tak. Preto sú tam tie stupne, novicka, čakateľka, dočasné sľuby, večné sľuby.. No dnes sa dajú zrušiť aj večné sľuby, aj kňaza možno laicizovať, aj keď pri vysviacke mu biskup hovorí "ty si kňaz naveky"... S tým, že "krása často nejde ruka v ruke s rozumom" naprosto súhlasím.

akosi sa zabuda na fakt, že tak ako vstupom do manželstva, aj do knazstva existuju prípady, kedy chýbaju 2 podstatné PODMIENKY: Rozum a vôľa

1.Rozum je vlastne poznanie - znalosť o tom, že vstupom do knazstva sa zaväzuje na večnosť (nie len celý život).
Nemôže to byť mentalne postihnutý človek, lebo si neuvedomuje svoj zaväzok.
Nemôže to byť oklamaný človek, ktorý ani nevie, že sa zaväzuje pre celibát
Nemôže to byť omámený človek, pod vplyvom omanych latok, pretože takisto si neuvedomuje poriadne do akého duchovneho stavu vstupuje.

2.Vôľa je slobodné a osobne rozhodnutie človeka, že vstupom do knazstva sa zaväzuje Kristovi a Cirkvi na veky
- Nemôže to byť človek, ktorému sa vyhrážali a tak pod vplyvom strachu vstupil do knazstva.
- Nemôže to byť človek, ktorý neverí vo sviatostne knazstvo, ale rozhodol sa preto, kvôli výhodám alebo aby tým niečo získal pre iné osoby.

Kde chýba Rozum alebo vôľa (to, čo robí človeka svojprávnou osobou) tam neplatí zväzok, do ktoreho vstupil a právom sa môže, či dokonca musí anulovať.

ak by nebola možnosť anulacie knazstva, tak by to bolo NESPRAVODLIVE nie len zo strany ludí (cirkevne urady) ale aj samotného Boha:

- predstavme si situáciu, kedy by sa vyhražali osobe, že ak sa nestane knazom (a samozrejme potom bude musieť pachať rôzne hriechy) tak mu vyvraždia rodinu atd... to je prípad, kedy nechýba poznanie (rozum), lebo človek si uvedomuje, že knazstvo je posvätná zeležitosť alebo minimalne ak by bol ineverec, tak že sa jedná z jeho strany o podvod, predsa však to urobí z ludskej slabosti, lebo neche aby mu vyvraždili rodinu.

...takže poznanie má, dokonca nikto iný to za neho nespráví, ale jeho vôľa nie je DOBROVOLNA - Slobodna a dobrá vôľa vyžaduje, aby to urobil zpresvedčenia, že koná správne. TU však chýba presvedčenie a smelo môžeme povedať, že chýba LÁSKA
Bez lásky je takéto rozhodnutie "nulové" a to tak ako aj v prípade vstupu do manželstva.

LÁSKA je základ každého vážneho rozhodnutia, bez ktoreho Boh neprijma takýto záväzok, pretože ON chce, aby ZASNUBY a VEČNE SLUBY boli vbykonané z LÁSKY k Bohu a k sebe samému.

Jednoznačne takéto rozhodnutie ku knazstvu nie je z lásky, ale zo strachu!!!!!!!

Lenže prejdime k NÁSLEDKOM, ktoré su SKÚŠKOU správnosti, či je takýto zväzok-slub možný anulovať alebo nie je možné:

Predstavme si, že ten človek sa už stane knazom, ale neskôr tí, čo ho k tomu donutili ho už nepotrebuju, takže bud mu daju na vyber - nech sa rozhodne, či ostane knazom alebo odide z knazstva a pripustme, že ho budu chcieť odstraniť, aby ich neprezradil.

Dajme tomu, že ho nechaju na žive a on bude chcieť odisť z knazstva, pretože on chcel vstupiť do manželstva a už sa mu hnusí klmamať všetkých okolo, ako je šťastný v knazstve. Hlavne preto, že si uvedomil ako tým raní Boha.

Lenže ak by nebola možná anulacia ani takéhoto prípadu, tak čio by sa stalo?!

Ten človek by síce aj tak odišiel z uradu knazstva, ale kedže by si uvedomoval, že ho v Cirkvi nikto nezosobaši, tak by musel spachať další hriech a to sobáš civilný (bez cirkevneho schvalenia)

Predstavme si, že sa chce kajať, tuži po svpovedi ale zaroven nedokaže žiť sviatostne knazstvo. To akože ani v takom pripade by nemohol dosiahnuť milosť a odpustenie ako vo spovedi, tak aj pre nový začiatok pre manželský život?

Ved olutoval svoje hriechy a kolkí su takí, čo v minulosti spáchali ťažké hriechy, potom sa obratili a predsa dostali možnosť spovede ale aj nového začiatku do manželstva.

... a teraz to NAJDôLEŽITEJŠIE, pretože toto su ludske ohlady, ale pozrime sa na tie Božské:

..ako vieme, tak večne sluby to nie je len formalita, ale predovšetkým VZŤAH medzi Bohom a človekom. Tak ako Sviatosť manželstva je predovšetkým vzťah medzi Bohom a manželským párom, tak aj sviatosť knazstva je hlavne MILOSTNÝ VZŤAH medzi Bohom a človekom.

OBAJA sa musia pre tento vzťah rozhodnuť VEDOME a SLOBODNE (Dobrovolne).

Z predošleho pripadu vieme, že ten človek sa nerozhodol SLOBODNE ale z DONUTENIA. Boh má tu vyhodu, že ON - na rozdiel do manželskeho partnera - VIE z akého umyslu sa človek rozhodne pre vzťah s Bohom (knazstvo)

Vie velmi dobre, že ten človek to urobil z donutenia a dokonca, že neskôr bude chcieť odisť z knazstva, čiže z toho VZŤAHU medzi BOHOM-Cirkvou a človekom.
Kedže toto všetko Boh vie, tak napriek tomu suhlasil s takým záväzkom na celu večnosť?

...ale ešte dôkladnejšiu otazku si položme:
Kedže toto všetko Boh vie, tak by NEDOVOLIL tomu človeku po vysviacke odísť z knazstva? ... odísť zo VZ´TAHU, v ktorom ten človek nenachádza zalubenie?

Ak by sme tomu verili, tak potom aku vlastne by sme mali predstavu o BOHU?
...že je ako VYPOČITAVÝ manžel, ktorý sa nezosobášil z lásky k žene, lebo vedel, že ho nemiluje a nechce s nim žiť navždy, ale predsa to urobil, lebo má zalubu v manželskej podriadenosti a manipulácie so ženou?

Takýto by bol Boh, keby uzatvaral večne sluby s človekom, ktorý to ani nemysli važne, ktorý nemiluje Boha natolko aby dokazal s nim žiť večne (v celibate)
Nie, žeby vôbec taký človek nemiloval, ale ked tuži po manželstve už ako OBRATENY človek, tak ho BUDEME (vratane Boha) nutiť milovať knazstvo-celibat-Božie povolanie na silu?